RAJAWAK’ RAJOSṬIKO BISOITE

2 Rajko 11:1-21

The Story..........

Jihudaren raṅgaoic’ rạni Athaliah do, ac’ gogo Jezebel khon ho ạdi dusṭạmiye tahekana. Tinre ac’ren koṛa Ahaziah goc’ ena, Khange ạḍi usạrate ac’ren goṛom gidrạko okoe do rajosṭi reak’ ekteạriko calaokea goc’ketkoae ar ac’ rajosṭi reak’ ektiạriye hataokeda. “Menkhan Jehoseba, … Ahsia ren mesra, Ahaziah ren koṛa Joase ạtkir pharak’ kedea, … Are oko kedea … Athalia khon, ar unido bae goc’ocolena. Unido ko okokedea … Probhuak’ oṛak’re okoakan turui sermae tahẽyena, ar note Athalia do disomre raje calaoet’ tahekana.” 2 Rajko 11:2, 3.

Turui serma hạbic’ eken borsakan hisạbsãoha hoṛko bak’ḍae kan tahe kana je naekehudạ gidrạ do jiwet geae ar Probhuak’ mundil re okoakan menaea mente. Jehoyada, mit’ṭen mạraṅ naeke, Joas do ac’ren gidṛa lekae dulạṛ ar sikhạonae emadea. Turui serma hạbic’ Jehoyada doe pontha are koejoṅet’ kan tahe kana soros okte ar somoe lạgit’ jemon uni gidrạ hoṛ ko ṭhene sodor daṛek’. Sesre mare utạric’ naeke Senakoren mukhiạkoe okokateye uduk’at’ koa je Ahajiaren Kạtic’ koṛa do nit hoẽ jiwẽt’gea. Unko do sokol ạyup hạbic’ taṅgiko goṭakeda, Tinre do sanam biswạsi hoṛko mundilreko hijuk’a jirạuk’ mãha (sabbath) reak’ dewa sewae lạgit’, unre gidrạ raj unkoṭhene sodorea. Sanamsek’ sae phạtren senako sạote, Jehoyada do Dạud hoponak’ Siṅghạson, gadel hoṛko samaṅre ạgukedea ar uprumak’koae. Ethopre hoṛko do ko hahaṛaena, menkhan tinre unko ko ńelkeda uniak bohok’re raj mukuṭ horok’akadea, Khange ti thayokatek’ko hohokeda, Maharaj Jiwẽt’e tahẽnma.’’ 2 Rajko 11:12.

Nit’ tinre dusṭạmi Athalia do pepṛet’ko reak’ aṛaṅ ar hoṛkoak’ rạskạk’ aṅjomkeda, uni do dạṛ ante mundilteye hek’ena noa baḍae joṅ lạgit’ je ac’ak’ raj do mucạt’ ena mente. Ona hilok’ge ac’ ar aćren hoṛko mak’ goc’ ocoenko, Ar rajosṭi do Joase em ocoena.
Bạibele Metabonkana je usạrage ar mit’ṭen Dạud hopone serma mundil khon pepeṛet’ koante aṛgo hijuk’a ac’ak pạtiyarak’ rajosṭi ataṅ idi lạgit’ ar dusṭạmiko nosṭoko lạgit.

PAṚHAO

Mimit’ Bạibel kạli ko paṛhao tayom khạli ṭhại ko perejpe.

1. Okoe kanae uni raj do serma reak’ mundil khone aṛgo hijuk’a usạrage?

Johan Then Sodorak 14:14 Ar ńelme, mit’ṭec’ poṅḍ rimiliṅ ńelkeda; ar rimilredo mit’ hoṛ duṛup’akan, mit’ṭen ______ ______ lekanic’ge, one uniak’ bohok’re do sona mukuṭ ar tire do laser datrom menak’tae.

2. Tinre Jisu doe ruạṛ hijuk’a cet’ hapengeye hijuk’a?

1 Thesslonikio 4:16 Cedak’ je Probhu ac’ge hukum-dakate, ar mukhiạ serma dut reak’ ______, ar Isor reak’ ______ serma khone ãṛgo hijuk’a. Ar mạsire goc’koge pạhilte doko jiwet’ beredok’a.

Jirimia 25:30 ... Probhu do coṭ khone ______, Ar ac’ak’ sonot tahen ṭhạ̃i khon aṛaṅe ańjom ocoea; ac’ak’ palrenko upạrte aṭteye hạnḍrạua, ar darkha jo lelenko lekae ______ , pirthimire tahen sanamko upạrte. ...

Soros Sereńko 50:3 Aboren Isore hijuk’ kana, ar bae ______ ; uni Iaha lahate seṅgel doe ḍahao idiyeda, Ar uni beṛhaete bebạṛic’ berbaok’kana.

Dhean: “Tempestuos” Manedo kana “ạdi ãṭ ar ạndhi” Jisu mạsiak’ dosar hijuk’do ạḍi ãṭ aṛaṅante hoyuk’a okado hudis kḥonho barhe gea. Onḍe cet’ho ukuwanak’ do bạnuk’ana.

3. Jisui ruạṛ re cet’ eṭak’ hoṛmo senak’ goha soṅgek’a?

Johan Then Sodorak 16:18 ... Ar ạḍi ãṭ te ______ ______, one onkanak’ do dhạrtire baṅ hoeakan, dhạrtire manwako hoyen okte khon, un maraṅak’ tahẽkana ot laṛao do.

4. Jisu tinre ruạṛok’a okoeko ko ńeleya?

Mathae 24:30 Ar unre Manwa Hopon reak’ cinhạ sermare ńelok’a dhạrtiren ______ ______ do koṛamko ceṭagok’a, ar Manwa Hopon do ạḍi daṛe ar ṭhonokante serma rimilkote hijuk’ kanko ńelea.

Johan Then Sodorak 1:7 Ńelpe, rimikuteye hijuk’ kana, ar ______ ______ ńelea. ...

Dhean: Noa do ạḍi ãṭ soros sapha utạrgea je jahan bhul bujhạuge bạnuk’a. Sanam jiwet’ hoṛko dhorom se dusṭạmiko Jisuko ńelea tinre dhạrtiteye ruạṛa. Okoante jarwako se rakap idi do Bạibel re bạnuk’a.

5. Rimilre Jisu tinre ruạṛ hijuk’a uni saote okoe ko tahẽna?

Mathae 25:31 Menkhan Manwa Hopon aćren sanam ______ sãote ac’aḱ ṭhonok reye hec’lenre unido ac’ak’ ṭhonok reak’ siṅghạsonreye duṛupa.

Dhean: Probhuak’ ruạṛ hijuk’ reak’ jhalkao do, hydrogen boma lekanak’ daṛe sãoteko tulạnama leka huyok’a. Jisuak’ kobore mit’ṭen dutak’ marsalte joto roman sipạhiko bhindạṛena goć hoṛkoleka (Mathae 28:2-4). Sermaren sanam dutkoak’ marsaltedo ạḍi ãṭe marsal ocoea je okoeho bako eṛanok’a. Noatedo Baba ar hopon Jisuak’ ạḍi ãṭ ṭhonok’ hoyok’a. (Luke 9:26) Entek’ cet’leka bijli do purub khon oḍokatek’ pạchim khon malkao calak’a onalekage Manwa Hopon reak’ seṭerok’ hõ hoyok’a.

6. Jisuak’ hijuk’ reak’ rat tedo dusṭạmikoak’ cet’ hoyuk’a?

2 Thessalonikio 1:7, 8 ... Probhu Jisu serma khone sodorok’re ac’ak’ daṛeren dutko sãote ______ ______ , Isor bako baḍaye hoṛ ar aboren Probhu Jisuak’ bhage sombat bako batao hoṛ hala hạliye emakore. ...

2 Thessalonikio 2:8 Ar unrege beạeniyic’ doe sodorok’a, one uni Probhu Jisu do ac’ak’ moca reak’ sahẽt’ teye mạutạye ar ac’ak’ seṭerok reak’ sodorok’ teye ______ ______.

7. Goc’ akan dhorom hoṛak’ cet’ hoyuk’a Jisu hijuk’ re?

1 Thessalonikio 4:16 ... Ar Mạsi re goc’ koge pạhilte doko ______ ______.

8. Noa oktere, cet’ hoyuk‘a jiwet’koak’ ar jiwet beredok’kan ko dhorom hoṛak’?

1 Korinthiko 15:52, 53 ... Tar goc’kodo bin seageko jiwet’ beret’ ocok’a, ar ạbo dobo ______ cedak’ je noa seak’ak’ do bin seak’ak’ hok’rok’ hoyok’ taea ar noa gujuk’ak’ do bin gujuk’ak’ hok’rok’ hoyok’taea.

Dhean: Isor chaḍa do okoe ṭhen ho bin gujuk’ do bạnuk’a. (1 Timothi 6:15, 16) Jisuak’ dosar hijuk’re bingujuk’ do bin daman dan dhorom hoṛko ko em ocok’a. Unido aboak’ nidhạn hoṛmoe pherao tabona ac’ak’, ṭhonok’ reak’ hoṛmo tuluc’ muṭhạn midok’ lạgit’, ona daṛe lekate, okaṭak’te sanamak’ ko ac’ gobol hõe gobol daṛeak’ (Philipiko 3:20, 21).

9. Pheraok’ tayom, dhorom koak’do cet’ hoyuk’a?

1 Thessalonikio 4:17 Onakatek’ abo jiwet menak’ bonko, metak’ me sarec’ tahenko, onko saote rimilkorebon ______ ______ , hoere Probhu darame lạgit’; ar inạkate do jaoge Probhu tuluc’ bo tahena.

Dhean: Isoren dhorom hoṛ do hoere Probhuko ńapamea. Ạḍi hoṛak’ pạtiạu leka ac’ak’ dosar hijukre Jisu do dhạrti bae lebeda. Uniak’ hijuk’ do rimilkore sodorok’a dhạrti redo baṅ.

10. Cet’ cehaona Jisu doe em akana uniak’ dosar hijuk’ babot te?

Mathae 24:5 Ente ạḍi hoṛ iṅ ńutumte hec’ kate ko mena iń kanạṅ Mạsi do, ar ______ ______ ______ koa.

Mathae 24:24, 26 Ente ______ ______ ______ ______ upelok’a, ar maraṅ cinhạ ar ______ uduga jemon hoe daṛeak’ khan bachaoko ho ko bulạu ocok’a. Onate jahaeko metape khan, ńelpe hahańkare menaea ______ oḍok’ calak’a, se ńelpe, bhitri re menaea, alope ______ .

Dhean: Soetan dhạrtire mit’ṭen ṭhonokan lekae sodorok’a ar aema hoṛe bulạu koa. Jisu do abo noa cehaonae em akat’bona je uniak’ hijuk’ re dhạrtido bae lebeda menkhan hoe regeye tahena. Soetanak’ marsaldo nunạk’ ãṭ hoyok’a je aema hoṛko doko bulạu ocok’a.

11. Cet’ teko rukhiạk’a dhoromko do bulạuk’ ocok’khon?

Jesaea 8:20 Ạn ar gohawak’ge paṅjaepe sạrige ______ ______ roṛ hoṛko lạgit’ do aṅga marasalge bạnuk’a.

Dhean: Isorren hoṛkodo bako bulạu ocok’a, Cedak’ je unko do Bạibel paṛhao khon ko baḍaea Jisuak’ hijuk’do cet’leka hoyuk’a. (Apostal Kamiko 17:11) Jahaeak’ sodorok’ juḍi Bạibel lekate baṅ kan khan onado eṛeak’ ar baṅaṅgoc’ jạruṛa. Jisu doe Cehaoakat’ bona. Ńelpe Mathae 24:25, Ńelpeń lại Lahawakat’pea.

12. Cet’ eṛe Mạsiko ńeńel calak’ do boge gea?

Mathae 24:26 Onate jahae ko metape khan ńelpe hahaṅkar re menaea, ______ oḍok’ calak’a.

13. Jisui ruạṛ hijuk’ reak’ ok’te ko babotre cet’ bon baḍaea?

Mathae 24:36 Menkhan ona din ar ghuṛi reak’ do ______ ______ ______ baḍaea, sermaren dutko hõ baṅ Hopon ho baṅ, Baba eskargeye baḍaea.

Mathae 24:33 Onkage apeho noako jotope ńel lere baḍae pe, unidoe ______, he, duạr ṭhenge.

Dhean: Uni dosar hijuk reak’ ghuṛi do Isor eskargeye bạḍaea. Din tạrik bandhao do Bạibel khon barhe reak’ ge. Menkhan Jisu do sapha te pusṭạu akada je, tinre abo uni hijuk’reak’ cinhạko purạuk’bon ńel (Mathae 24:4-51; Luke 21:8-33; ar 2 Timothi 3:1-8), Abobon baḍae daṛeak’ kan uniak’ hijuk’ do ạḍi surgea ente duạrege menaea.

14. Jisuak’ dosar hijuk’re dutko do cet’ ko cikaea?

Mathae 24:31 Uniren dutko … ar onko do ponon senak’ hoe khon, serma reak’ mit’ mucạt’ khon eṭak’ mucạt’ hạbic’, uniren bachaokoko ạgu ______.

Dhean: Am rukhiạic’ dutdo (Mathae 18:10) Jisui ruạṛre sanam khon lahareye Joharama. Cet’lekan Bhạgan okte Jisuak’ dosar hijuk’ do mit’ṭen “bhageak’ as ge hoyuk’a” (Titus 2:13)!

15. Abodo Jisuak’ dosar hijuk’ reak’ sur rebon jiwedok’kana, cet’lekatebon joḱṛao daṛeak’a noa khạndriṅ ṭhonokanak’ ghoṭna?

Mathae 24:44 Ona Eạte apeho ______ hoṛ hoyok’pe, entek’ bape hudiset’kan ghuṛige Manwa Hopone hijuk’a.

16. Jisuak’ dosar hijuk’re mạnwako do cet’leka kuṛạiko em ocok’a?

Johan Then Sodorak 22:12 Ńelme, hakopakogeń hijuk’a ar kuṛại do iń saorege menak’a mimit’ hoṛ ______ ______ ______ emako lạgit’.

Dhean: Manwakoak’ baṅcaodo dayalekatege ko ńama menkhan unkoak’ kuṛại do akoak’ bebohar lekatege, akoak’ kạmikoleka do baṅ. (Mathae 7:21-23)

17. Jisui ruạṛok re dusṭạmikodo cet’ko mena?

Johan Then Sodorak 6:15-17 Ar dhạrtiren rapajko, ar hapṛamko, ar maraṅ subedarko, ar kisạṛko, ar daṛaenko, ar mit’ke mit’ golamko ar sạdhinko do danderkore ar buru reak’ huṭup dhirikoreko okoeyena ar buruko ar huṭup dhirikoko metak’a de ale cetanre bhindạṛok’ pe ar ukulepe, siṅghạsonre duṛup akanic reak’ mẽt’ha khon ar bheḍa Hopon reak’ edre khon, ente unkinak’ edre reak’ maraṅ din do seṭerakana, ar ______ ______ ṭarhao daṛeak’a?

Dhean: Noa botoran mucạt’ dhạrti laṛak’ oktere dusṭạmiko botorte Jisu raj ṭhen sodorok’ khon okok’lạgit’ dhiri ṭhenko ńurhạk’ ko kusiak’a.

18. Dhorom kodo cet’ko mena Jisui sodorokre?

Jesaea 25:9 En hilok’ doko mena ńelpe nuige aboren Isordo unigebo ńel horakadea, jemone bańcaobon … de ______ ______ hulạsok’ma arbon rạskạk’ma.

19. Jisuak’ dosar hijuḱ reak’ mũl karon do cet’kana?

Johan 14:3 Iń ruạṛ hijuk’a, ar iń ṭhen iń ______ ______ , jemon iń okareń tahena, ape hõ onḍepe tahen.

Dhean: Dhạrtite ruạṛok’ reak’ rạskạ kathado noa kana je ac’ren gidrạko idiko ona ṭhãi re oka do aće tearakat’ oṅko lạgit’. Mẽt dak’, hae hae ar ruạ hạsu ar do baṅ tahena jaejug hạbik’. Menkhan jae jug lạgit’ rạskạ ar sulukge.

Amaḱ Ṛoṛ ṚuạṛAmaḱ Ṛuạṛ

Ạḍi usạra rimilre Jisui hijukana, Cet’ amem goṭaea sapṛaok’ uni sãote ńapamok’ lạgit’te?

Jobab: ______

Bodolte

Noa hạtiń do lahasek’ ḍher cet’ joṅ lạgit’te bạdae emok’ kana.

Okote hapenge idi reak’ olak’
Okote hapenge idik’ ocok’ olak’ do irạl goṭen kathare bandhaoakana okaredo aema hoṛ doko pạtiạu akana begor khoj bićạrte. Eneḍekhando, abõak’ baṅcao do noarege je abodo dinạm hilok’ Isorak’ sostorko ḍunḍhạuet’ tahekana, bhala noako do onkakangea se baṅ. (Apostal Kamiko 17:11) Okote rakap’ idi do Irạl goṭen olak’ kathado latar re em akan lekage:
1. Okote rakap idi do hapengeya.
2. Okote rakap do baṅ ńelok’a.
3. Okote rakap do dusṭạmikoe bạgiakoa.
4. Isore ocok’ koa dhoromanko ghoṭnako khon bańcaoko’ lạgit.
5. Mạsiak’ Dosar hijuk’ do barea leka: (1) Okote rakapko, ar (2) Sạriak’ hijuk do, okaṭak’ ṭhonok’ante.
6. Noa Barea lekanak’ dosar hijuk’ do eae sermae begareda.
7. Noa okote rakap do Mạsi birudh ko sodorok’ lahare hoyuk’a, okoedo ona duk’ koko ạguyet.
8. Dusṭạmiko do dosar bar okteko ńama mone ak’cur ar Mạsi sewawae lạgit’.

Noa olak’ ko purạ-puri biḍạo lạgit’te aboak’ hudisko khon barhegea. Menkhan khaṭote nonḍe ol akana. Olakan noa 1 ar 2 paṭh re ńamok’kana, Menkhan onado arho mońjte olakana. Mit’ṭen hahaṛawak' lạgit’ sapṛao akan!
1. Okote rakap ocok’ do baṅ hapena, menkhan onado ạḍi ãṭ aṛaṅtege. Sostore menet’kana, Jisu aṛgo hijuk’a “ãṭ aṛaṅante, ar mukhiya serma dut reak’ aṛaṅante, ar Isor reak’ siṅgạwante.” (1 Thessalonikio 4:16) Ar ho jok’ṛao akan. Dạude meneda, “aboren Isor hijuk’ kanae, ar bae hapek’a; ar uni beṛhaete bebạṛic’ birbaok’ kana. Sereńko 50:3. Ar “Probhu do coṭ khone haṇdṛaua, Ar uni do ãt teye hạndrạua, ... unido hohoea, ... aṛaṅ do dhạrtiren tahenko upạrte ses hạbik’ calak’a.” Jirimia 25:30, 31. Cet’ ho hapen do baṅ tahena! Mạsi do ãṭ aṛaṅateye hijuka’ goṭa pirthimeren hoṛko ańjoma. Mońjte dạgiak’pe. Jisu ruạṛok’ jiwẽtem tahen khan, amem ańjomea uni hijuk.’ Amak’ luture ãṭ aṛaṅteyem ańjoma.
2. Okote rakap idi do baṅ ńel ńamok’ak do bań; onado jotoko ńela. Sanam dutkoko hijuk’a Jisum sãote. (Mathae 25:31) Mit’ṭen dute sodorlen Jisuak’ jiwet beredok’ ṭhen, ar uniyak’ marsal do ạḍi ãṭ ge tahek’kana je sanam Roman sipạhiko oṭre goc’ hoṛleka ko bhindạṛena. (Mathae 28:2-4). Sermaren sanam dutko hahaṛak’ lekan jhalkao ṭec’ hudispe! Dutkoak’ oka ṭhonok onado Jisuak’ ac’ak’ ṭhonok kangea (Mathae 25:31) Ar ac’ apat’reak’ ṭhonokge (Mathae 16:27). Noa marsaldo rạskạwakge. Jisu jok’ṛaoadae. “Ente cet’leka bijlido purub khon uḍugok’ te pạchim hạbic’ malkao calak’a ona lekage Manwa Hopon reak’ seṭerok’ hõ hoyok’a.” (Mathae 24:27) Hapenge? Hudis reak’ seṭer tedo baṅ. Sạriak’ do Bạibel re Jaijug khon olakana noa mente, “Ńelpe rimilkoteye hijuk’kana ar sanam mẽt ko ńelea.” Johan Then Sodorak 1:7 Noa bon baḍaekak’ma je abo jodi jiwet bon tahenkhan Jisu dosar choṭ hijuk’bon ńelea!
3. Rakap idic’ redo dusṭạmiko Jiwet bae bạgiyakoa. Probhuak’ hijuk’re onkodoko goc’ ocoak’ (Jesaea 11:4; Malaki 4:1; 2 Thessalonikiko 2:8).
4. Isor do dhoromanko ghotna ko khon bae ocok’ koa, menkhan onako khone bańcao koa. (Sereńko 91:5-12).
5. Mạsiak’ dosar hijuk’ do bar lekanak’ do baṅ mit’ṭen do okoge ar mit’ṭen do jotoko ńel. Onḍe do mit’ṭenge dosar hijuk’ do menak’a, ar onado sanam hoṛko ńela okoe noa pirthimire jiwet’ ko tahena. Barea lekanak’ dosar hijuk’ baboṭre Bạibelre do baṅ ńamok’kana.
6. Okotege rakap Idi sikhạona cecetic’ ko do noako dạbiyeda je eaea serma do barea dosar hijuk’e begareda. Noado Bạibel lekate do bạnuk’a.
7. Mạsi birudic’ do pe serma adha hạbic’ bae sodorlena Jisuak’ dosar hijuk’ tayom. Unido sae sae sermakhon kạmitegeye tahekana. (1 Johan 4:3) ar unido aeak’ bạṛik’ak’ nit’hõe kạmieda.
8. Dosar hijuk’ tayomdo dusṭạmi ko do bańcaok’ lạgit’ dosar ok’te bako ńama. Dosar hijuk’re joto kạiankodoko nosṭok’a. Jisuak’ dosar hijuk’ tayomdo okoe lạgit’hõ dosar ạt do bạnuḱa.

Panorama of Prophecy | Santhali, Lesson 1 ©2022 Amazing Facts International All Rights Reserved