BẠḌẠI REN RAJKUMAR

2 Samuel 13:1-18, 33

KẠHNI...

Absalom do ạḍi rup’an, calak’ ar Daud ren sanalekanic’ koṛae tahekana. Bạibele meneda, “ar goṭa Israel re Absalomleka ńelok’re mońj eạte sarhaoko hoṛ do cele hõ bako tahẽkana; jaṅga talka khon coṭ bohok’ hạbic’ unire cet’ dosge baṅ tahẽkantaea.” 2 Samuel 14:25.

Menkhan noe juạn rajkumar do ac’ak’ rupkhon ho bạrtige sarhaoe khoj kan tahẽna hoṛkoṭhen khon. Unido ac’ babawak’ raj siṅghạson reak’ daṛe hõe khoj kan tahẽna. Uni do jahaleka reho Israelren Raj hoyok’e khoj kan tahẽna. Pạhil re Absolom do ac’ren boeha, Amone goc’ kedea, Tin re Amon do ac’ren misra Tamar saõte loṭghoṭi leda. Amon do Daud ren pạhil hopone tahekana okoedo Raj hoyok’ lek’e tahẽkan. Ar tin re Absalom do ac’ baba sec’ calak’e goṭakeda, Unido bạṛic’ itạ, ar digdhạ er’e ehobena goṭa rajosṭire enḍekhan, Daudak’ rajosṭi bisoete ar ạn ar uniak’ bicạrko bisoete “hoṛkoak’ mone ạuri kumṛuket’ tako hạbic’.” 2 Samuel 15:6.

Mucạt’re, Absalom do ac’ baba goc’e kurumuṭu leda ar rajosṭi reak’ ektiạri hataojoṅ lạgit’, Enḍekhan uniak’ ponṭha do mit’ṭen lạṛhại re bodolena. Daud ar ac’ren hoṛko do Jerusalem khon dạṛ lạgit’ko jormoṭ ket’koa. Ạḍi aṭ’ lạṛhại thoṛa din tayom, Daud do ar mit’dom te ac’ak’ siṅgạhạson re bańcaoge menaea, ar coṛok’cikạṛ rajkumar Absalom dõe goc’ena. Sạrige mit’ṭen dukh reak’ kạhni, menkhan noa do pạhil lạṛhại do baṅ tahẽkan. Ạḍi din lahare maraṅ raj re, nonkanak’ge ghoṭna hõelena ar onado sanam hoṛko ạḍi bạric’ birud hõelena joto okte lạgit’. Ona Rajosṭi do ko metak’kan tahena – Serma!

PAṚHAO

Mimit’ Bạibel kạli ko paṛhao tayom khạli ṭhại ko perejpe.

1. Sermaren birudhi Rajkumarak’ ńutum do cet’ tahekana, ar cedak’e birud keda?

Jesaea 14:12 Nõkõe serma khonem ńurena,_____ _____ , E Aṅga marsalren hopon!

Jesaea 14:13, 14 _____menwan tahẽkana, …_____ _____ tuluc’ iń tulnik’a.

Jeheskel 28:17 Amak’ _____ iạte amak’ mondo bạḍạiyentama; Amak’ _____ iạte amak’ ạkilem bạṛic’ ket’ tama.

Dhean: Isorak’ sirjonko modre Lusifer do ạḍi daṛean ar mońje tahẽkana. Unido sanam dutko cetanreye tahẽkana ar sermare sereń dole ạ c’yureko tahẽna. Menkhan ac’ak’ rup do uniye bạḍại ocokedea. (Ńelpe bodolte bohok’ katha “Soetan do Tur ar Babel Raj ren nạmuna lekae sodorokana.”)

2. Cet Isor do soetane benao ledea tinre Uni Lusifere sirjạolede?

Jeheskel 28:15 Amak’ hor kore _____ tahẽkana, Amem sirjạuen hilok’ khon, amre _____ _____ ạuri ńamok’ hạbic’.

Dhean: Isor do mit’ṭen soros dute benao ledea, ac’ak’ sana lekatege, soetan hoyok’e bachaojoṅena. Noa hudis do ạḍi muskil gea, menkhan jodi abo Lusifer ńurhạ k’ laharebon baḍae lekhan ạbo bon dulạṛkea. Abo babon baḍaea tinạk’ okte hạbic’, menkhan Lusifer do rạskạte Isore sarhaode kan tahena jug hạbic, ac’ak’ ontore bạḍại reak’ itạ ar raṅgaoic hõen lahara. Isor do sanam sirjạoak’ ko do robot ko lekae benao daṛekea, menkhan robort do bako dulạṛ daṛeak’a. Sạri dulạṛ do jimạ hatao rạjic’ jạṛuṛa. Ona iạtege gogo babado gidrạ joṅko lạgit’ ko goṭaea, noa baḍaekatek’ ge je somoe re onko do be bataoic’ hoyok’ ko bachao joṅ daṛeak’a. aema karon khạtirte Isordo Lusifer birod ocoadea. Pạhilre, jaejug lạgit’ jahanak’ kupli reak’ sosolha lạgit’ je Isor do ac’ak’ sirjonko bachao joṅ daṛeạn tege benao let’ koae se baṅ. Dosar re, Judi Isor do Lusifer digdhạ ar eṛe goha em sao saote nosṭo lekhan, eṭak’ budan sirjonko ṭhen jaejug hạbic’ kupli tahẽkoa. Onko doko hudis kea “Lusifer do pasec’ sạrigea”. Onatege, Lusifer do kại reak’ botoran kuṛai sodor lạgit’ektiạri em ocoena. Mucạt’re, Isor bae khoj kan je ac’ren sirjonko ko bataoe, cedak’je noa baḍaetege je baṅ batao lekhan uni doe sason koa mente. uniye khoj kan je abodo uni dulạṛ tebon bataoe menkhan botor tedo baṅ.

3. Mucạt’ re cet’ hõyena?

Johan Then Sodorak 12:7 Ar sermare do _____ hoyena; Mikael ar uniren dutko do uni _____ tuluc’ko lạṛhạiyena. Ar uni biń doe lạṛhạiyena ar uniren dutko hõ;

Dhean: Mucạt’ re Lusifer ar dut’ ko okoe do ac’sek’ ko tahẽnkana serma khon ko ńurhạ ocoyena.

4. Soetanak’ hukum te daṛean’ dutko do cet’ ko kạmia?

Johan Then Sodorak 12:4 Ar uniak’ canḍbol do sermaren ipilko reak’ _____ _____ mit’ hạṭiń orkate dhạrtireye giḍiket’koa.

Johan Then Sodorak 12:9 Ar uni maraṅ biń doe giḍi nũrhạ ocoyena, ar unire _____ hõ uni sãoteko giḍi nũrhạ ocoyena.

Dhean: Soetando ạḍi calak’gea, je unido pe his ren mit’ his serma dut’ koe bulạo ket’ koa ac’ sek’ Isor birud katek’. Onko nit’ do “bhut” ar “boṅga metako kana,” noko ńuṛ ocolen dutkoge soetanak’ ponṭhako ko calao idiyeda. Absalomak’ kạhnire, abo bon ńelkeda je ac’do ạḍi thoṛa ge bạṛic’ak’ doe kạmilet’. Absalom dõe hukumak’ koa ac’ren gutiko ac’ak’ sana leka ko kạmilạgit.

2 Samuel 13:28 Khan Absalom do ac’ren gutikoe hukumat’koa, metat’koae, Ma ṭhikte ańjompe tinre nahak’ Amon darkha rasateye moṅgonok’a … khange gojepe. Alope botorok’a, ińge baṅiń hukumape kana?

2 Samuel 14:30 Khange uni do ac’ren gutikoe metat’koa, “Ńelpe Joabak’ goḍa ciro do ińak’ goḍa pantere menak’taea, … do senakate seṅgel junḍiataepe.”

5. Soetando ac’ak’ kạmire cet’ niomkoe bebohargea?

A. Johan Then Sodorak 12:9 Soetan, okoe do goṭạ dhạrtiren _____.

B. Mark 1:13 Ar hahaṅkarre do pon gel mãhãe tahẽkana, Soetan ṭhen _____ ocok’kan.

C. Johan Then Sodorak 16:14 Ente onko do _____ kạk’mikan bhutko reak’.

D. Johan Then Sodorak 12:10 Ar ektiạri do uniren ojok’ic’ reak’ge, enteye _____ _____ ocoyena aboren boehako daraokoic’ do, one onae aboren Isor samaṅre siṅge siń sińge níndạ onkoe daraoakokan.

E. Johan 8:44 Unido etohop’ khonge _____ kanae, … ente _____ ar onaren jonomdata kanae.

Dhean: Mit’ṭen manot lekate, soetanak’ daṛe menak’taea Isorak’ cetanre ona mońj ar bạrik’a lạṛhại talare. Isor do eken sạriak’e bebohar gea, menkhan soetando sạriak’ ar eṛe banare jok’ṛaogea, ac’ak’ kạmi lạgit’. (Ńelpe bodolte bohok’ katha “Asok’pe baṅ asak’.”)

6. Soetan do tinre ạḍi botorae?

2 Korinthiko 11:14, 15 Ar noa do hahaṛa do baṅ kana; ente Soetan ac’ hõ _____ _____ reak’ bhese hataoeda.

Dhean: Cet’leka soetane cekakeda, Onakage Absalom hõe naṭok’keda manwakoe dulạṛko gea mente ar onkoak’ mońjak’ lạgit’ ac’ak’ sanae sodorkeda jemon onkoe bulạoko. 2 Samuel 15:5, 6 Ar jãhãe hoṛ ḍobok’ae lạgit’ uni ṭhene hec’ sorok’ khan unido kokekateye cok’aea. Ar Absalom do raj ṭhen bicạr ocok’ lạgit’ko hijuk’ sanam hoṛe onkakoa; onkate Absalom do Israelren hoṛ koak’ mone kombṛoket’takoa.Soetan do ạḍi botorangea tinre unido mit’ṭen dhoromic’ leka manḍereye kạmi.

7. Cet’ soetan do Bạibele baḍaegea?

Mathae 4:5, 6 Khange Soetando … metadea, Isorren Hopon kan khanem, ma don got’ kak’ me, ente _____, Ac’ren dutko am reaṅe hukumakoa.

Dhean: Soetan do ạḍi ãṭ mạhir gea Bạibel khon lại ar ek’ṛe lại katek’ manawa bulạoko lạgit’. Ona iạtege Isoren hoṛkodo apnar lạgit’ Bạibel baḍae joṅ jạruṛgea eṛe ạyur ko khon bańcaok’ lạgit’.

8. Soetan do dhạrtire okoe bạṛti kurudae gea?

Johan Then Sodorak 12:17 Ar uni biń do _____ upạrteye raṅgaoena, ar uni bõsren _____ tuluc’ lạṛhại lạgit’e calaoena, one onko Isorak’ hukumkoko dohoyet’ ar Jisuak’ goha menak’ tako.

9. Soetan sodore lạgit’ Bạibel re okoeṭak’ barea janware beboharet’kina?

1 Patras 5:8 Sote tahenpe, jagwarakae tahenpe. Aperen modoi soetan do hạnḍrạuk’kan _____ _____ lekae dhãoṛa dhạ̃uṛi baṛae kana, jãhãege ut’ got’kakoa menteye ńam barayet’ koa.
Johan Then Sodorak 12:9 Ar uni maraṅ biń doe giḍi ṅũrhạ ocoyena, uni mare _____ , one okoe Diạbol ar soetan.

Dhean: Banar ge kul ar biń ạkinren sesendra sap’ko lạgit’ oko ar gher kin bebohargea. Soetan lekage, unkin hõ soetan lekage unkinren bạiriko kin jhapṭao koa ar onkoak’ kosṭok’reho unkindo bạkin dayak’a.

10. Oka opại lekate soetan do bon tengo daram kea?

Jacob 4:7, 8 Onate Isor ṭhen _____ ; menkhan soetan do teṅgo daramepe; khan ape ṭhen khone dạṛa. Isor ṭhen sorok’pe, ar uni do ape ṭhene _____.

Dhean: Isor ṭhen sorok’ lạgit’ sanam khon soros opại do koijoṅ ar uni baḍae lạgit’ do ac’ak’ kathako ḍunḍhạo joṅ lekatege.

11. Jisu do cet’lekae lạrhại keda soetanak’ birudako do?

Mathae 4:10 Unre Jisui metadea, men pharakok’me, Soetan, _____ _____.
Ephesiko 6:17 Ar Jiu reak’ tarwaṛege, one ona do _____ _____ kan.
Ibriko 4:12 Ente jiwet’ gea Isorak’ _____ do ar jok’ jaoak’ge, ar dene banar dharanak’ tarwaṛe khon bạṛti lasergea.

Dhean: Soetanak’ bulạo khon bańcaok’ lạgit’ mit’ṭen ge upại do Isorak’ katha ko aboak’ monerebon dohõe okado kại khon sahaṛe dohõet’bon. Jisu do onage soetan saote lạṛhại lạgit’e beboharleda ar tehen ho abo jạṛuṛabona ar menak’gea.

Sereńko 119:11 Ińak monre amak’ kathań baeakawana, jemon am birudre aloń kại.

Ephesiko 6:11 Isorak’ joto lạṛhại sanaphana horok’joṅpe, jemon soetanak’ phorphundipe teṅgo daram daṛeak’.

12. Soetanak’ mucạt’ bhạg do cet’ Absalomleka ge hoyok’a?

2 Samuel 18:17 Onkodo Absalom kuṭuṅ idikedete bir reak’ mit’ṭen maraṅ _____ khańju giḍikadea.
Jesaea 14:15 Menkhan amdo sheoltem ãrgo ocoyena, _____ reak’ latar utạrak’tege.

13. Soetan do cet’ Isorren hoṛ biḍạoko lạgit’ dosar choṭe sodorok’a?

Jeheskel 28:10 Ar do bam _____ _____.
Nahum1:9 Gạr do _____ bae rakap’a.

14. Bedhoromko nosṭok’re Isor do cet’ lekae bujhạoa?

Jeheskel 33:11 Ado onko metakom Probhu _____ do ac’re kiriạkateye meneda, Bedhorom hoṛe gujuk’ onare _____ _____ _____ , bickom bedhorom hoṛ ac’ak’ bedhorom khone _____ _____ tahen onarege rạskạ do menak’tińa; ạcurok’pe, apeak’ bạṛic’ horko khon de ạcurok’pe; ente cedak’pe gujuk’a.

15. Daud do cet’lekae bujhạokeda tinre ac’ren birudic’ hopon Absalomko goc’kede?

2 Samuel 18:33 Khange rajak’ mondo ạḍitet’ _____, ar uni do duạra cetan reak’ kandhate rakap’ senenteye rak’ keda; ar rakap’ calak’ jokhec’ do nonkae men idiyet’ tahẽkana, “hae hopontiń Absalom, hae hopontiń, hae hopontiń Absalom!_____ _____ iń baṛeń _____, hae Absalom, hae hopontiń, hae hopontiń!’’

Amak’ roṛ ruạṛ

Noa joṭedlekan driso dõe uduk’eda je aboren serma baba cet’lekae bujhạogea ac’ren ãt’len hopon koak’ babot’te. Uni do aboak’ ṭhạire eken gujuk’ ge baṅ, menkhan onḍekhon ho mit’ taṛame lahaena- uni do ac’ak’ soros utạrak’ dane emen, ac’ren hopon! Isor do bae khoj kana je jahae ko nosṭok’. Uni khojkan je amdo jemonem bańcaok’. Onatege Jisu do amak’ ṭhạireye goc’ena. Ạḍi utạr dhạrtirenko do soetan saote ko seled kana sermaren Isor birude lạgit’. Cet’ nit’ amen bachao joṅa uni dulạṛ ar sewawae lạgit’?

Jobab: _____

Bodolte

Noa paṭh do darae kan lahaseak’ paṛhaoko reak’ baḍae emok’ kana.

Soetan do Tur ar Babel ren raje sodorede kana
Jesaea 14:4-15, Bạibel re Babelren rajdo soetan menteye sodorok’kana, ar Jeheskel 28:11-19, re Tur ren raj do soetan menteye sodorok’kana. Noa banar kạhnirege abobon baḍaea je noa cinhạ do dhạrtiren rajko khon ho lahagea karon noa cinhạkodo nosṭok’kan hoṛ ṭhen do baṅ juri daṛeak’a. Dheanpe cet’leka Lusifer do (Nit’ soetane hoho ocoen) okado noa puṭhire sodorakan:
• Serma khonem ńurena (Jesaea 14:12)
• Ạkilte perec’ ar purạ puri mońjic’gem tahekan (Jeheskel 28:12)
• Eden rem tahẽkana (Jeheskel 28:13)
• Joto lekan dhirikodo amak’ abhran tahẽkana (Jeheskel 28:13)
• Mit’ṭen ojok’akadeic’ kerub horhomea menṭeń dohoat’mea (Jeheskel 28:14)
• Amdo Isorak’ sonot bururem tahẽkana (Jeheskel 28:14)
• Amak’ horkore bin dosangem tahẽkana (Jeheskel 28:15)
Babel ar Tur ren raj do mit’ niomgekin calaoet’ kan tahena ar mit’ mit’gekin nosṭoena soetanak’rajlekage, Isor do unkine beboharket’kinạ soetan sodore lạgit’e. Sạriak’re Bạibel ko reak’ sanam hạṭiṅkoge cinhạko reak’ baboteko saoṅha mit’gea. Bạibelre ar eṭak’ kạliko re Lucifer babot’e ko emakada (Ńelpe Luke 4:5, 6; 10:18, Johan 8:44; 2 Patras 2:4; 1 Johan 3:8; Jihuda wak’ cithi 6; Johan Then Sodorak 12:7-9) Menkhan Jeheskel 28 ar Jesaea 14, begorte abo purạ kạhni babon ńama.

Asok’pe bin Asak’

Ạḍi hoṛ ko asok’ kana mucạt’ dinre soetan do jemon Isoren birudic’ mente odogok’a sodor samaṅ re, menkhan nonka do baṅ. Soetan do Isoren ạḍi bạṛic’ bạiri kanae, menkhan uni do eṛe dhorom teye bulạukoa (Mathae 24:24). Uni do marsalren dut’ reak’ bhese hataoeda (2 Korinthiko 11:13-15) ar manwakoe sewa ocokoa (Johan Then Sodorak 13:12). Bạibel redo noa pusṭạo gea je uniak’ Isorlekanak’ bhesdo nonak’ daṛeangea je “goṭa dhạrtirenko” hahaṛak’tuluc’ uni janwar ko pańjakedea (Johan Then Sodorak 13:3) Dukh reak’ katha! Soetan do nonka daṛean Mạsi lekae sodorok’a je goṭa dhạrtirenko pańjaea, nonka ko hudisa je unko do jaoge Jisuko pańjaedea. Cet’ amem bulạu ocok’a? Baṅ Judi am noa Bạibel reak’ cehaonakore monem lagao lekhan okado noa paṛhạo re emakan.

Mit’ṭen ạkilan dut’
Soetan doe rạskạk’a tinre hoṛ ko do uni bạṛic’, arak’, badulak’ phạkṛạk’an sirjonko metaea okado thoṛa manawa ar thoṛa janwar, paṛak’ khurawan ar jiliń, uduk’akat canḍbol, rohoṛ ghase idiyeda ar norok seṅgele jarwaeada. Sạriak’ khon lahasek do cet’ho baṅ hõe darek’a. onkana dhara marenak’ Greek kathako khon hec’akana. Nonkan ạuṛiak’ ko do Bạibel re baṅ ńamok’a. Bạibele meneda soetan do mit’ṭen soros utạr budan, ạḍi ãṭ bulạu daṛean ar botorge galmarao daṛek’ dute tahekan. Uni hõ Bạibel ạḍi mońjte baḍae gea (Mathae 4:5, 6) Soetan do apnar tege Isoren birudic’ menteye menet’kana ar uniak’ kurumuṭu do Isorak’ colon bhonḍ ar uniak’raj hameṭjoṅ. Soetan do ape ar aperen dulạṛiako hõe hirkhạoakoa ar ponthaeda ape nosṭope lạgit’. Noa paṛhao koe goṛoaea uniak’ ponthako bujạho lạgit’ ar cet’ apea cet’leka uni pe harao daṛeak’. Babańcaoic’ak’ tire apnarak’ jion empe ar uniak’ ạk’yur lạgit’ koejoṅpe.

Panorama of Prophecy|santhali, Lesson 3 ©2022 Amazing Facts International All Rights Reserved