RAJAK’ HUKUM

Daniel 6:1-28

KẠHNI...

Darjawes, Mada ar Paras ren raj do babele jitạu keda, uni mit’hoṛ bạgi katek’, babelren gobolic’ sanam mukhiạkoe goc’ ket’koa. Uni bhạgic’ hoṛdo Daniele tahe kana, mit’ṭen sạri Isor ren guti. 70 serma lahare, uni do Jihuda khon Babelte
calon katek’e ạgu ocolena. Ar babelren rajko lạgit’ mit’ṭen sosolhaic’ mente kạmi ocoyede kan tahenako. Daniel do goṭa rajre mit’ṭen “soros Jiu” menak’taea menteko baḍaea. Daniel 5:12; 6:3

Raj Darjawes do eken Daniel bańcao ge do baṅ, “menkhan rajdo goṭa rajosṭi cetanre unige bahale lạgit’e monejoṅ kan tahekana” Daniel 6:3. Tinre Mada–Paras ren mukhiạkoko baḍaekeda je rajdo mit’ṭen mare ibri koren gulạm ạidạri emaea onko cetanre mạliki calao lạgit’, unko do hiskạ arko raṅgaoena. Khan unko do mit’ṭen sopolha kedako jemon Darjawes do mit’ṭec’ baronak’ ạne bandhao ar mit’ṭec’ baronak’e kajak’ jemon jahae hoṛ
pe din hạbic’ am ṭhen chaḍa jahae deb se manwa ṭhen E maharaj, jahanak’e koe lekhan uni do kul khạnḍ reye khańjo ocok’a (Daniel 6:7). Nonko hoṛdo mońjteko baḍae kan tahena je Daniel do ac’ak’ koejoṅ jionre lạgiạpaṛaoe tahek’ kana ar ãṭ te Isorak’ hukum batao lạgit’e soprut’ akanae mente, okaṭak’ do eṭak’ Isorko ḍobok’ akoe baroneda (Exodus 20:3).

Cet’ leka unko ko asok’ kan tahena, mukhiạ kodo Danielko sab kedea tinre ac’ren Isor ṭhen khiṛki duạrako jhic’ kạtek’e koejoṅ kan tahena. Tinre raj doe baḍae keda je ac’ren mare gate cal katek’ kul khạnḍ reko khańjoea mente, rajdo sanam lekanak’ teye kurumuṭu keda jemon ona lelha ạn okadoe bandhao leda onakhon Daniele bańcaoea mente. Menkhan ạn do baṅ bodol daṛeak’a. Daniel do kul khạnḍ reye calaoena, ar Isor do ac’ak’ pạtiạu reak’ kuṛạiye emaoạdea ac’ren mit’ṭen dut kol katek’ dhạc’ri kul koak’ mocae bondket’ takoa. (Daniel 6:22)
Nạbi kathae metabon kana je muc ạt’ dinre, Isorren hoṛko do nonkanak’ g oṭajoṅ huyuk’tabona okoeṭak’ raj ar okaṭak’ hukum bon bataoa.

PAṚHAO

Mimit’ Bạibel kạli ko paṛhao tayom khạli ṭhại ko perejpe.

1. Cet’ Isorak’ nạitik ạn do meṭao se bodol daṛekok’a?

Luke 16:17 Menkhan ạn reak’ mit’ṭec’ ṭuḍạk’ hõ meṭaok’ khon do serma ar ot _____ _____.
Sereńko 89:34 Ińak’ bondobos do _____ rạpuda, Ar ińak’ luṭi khon oḍokakanak’ do bạń _____.
Sereńko 111:7, 8 Uniak’ sanam ạriko do pạtiạrgetaea. _____ _____ _____ onako do kajakakana.
Malaki 3:6 Ente iń do _____ ge, bạń _____ .

Dhean: Jahạlekate reho Isorak’ gel hukum do baṅ meṭaok’a se bodol daṛeak’a. Noa do Isor ac’tec’leka jaejugạn gea. Bạibelre pe dom, dhạrtiren rajko (Herod, Ahasures, ar Darjawes) ạnko benaoleda tayomte ona bodolko menet’ kan tahena menkhan bako daṛeada. Judi ạnko reak’ laṅga, se digdhạ lenkhan rajko do bako pherao daṛeak’a, enḍekhan cet’ lekate mit’hoṛe hudis daṛek’a je

ISOR GE:                                                                              ẠN DO:
Luke 18:19               ................     Bhage       .................        Romiko 7:12
Jesaea 5:16                .................      Sonot    .................        Romiko 7:12
Deuteronomium 32:4 .................     Pạtiạr     .................    Romiko 7:12
Mathae 5:48               .................      Sạbit      .................     Sereńko 19:7
1 Johan 4:8                 .................      DulạṚ     .................   Romiko 13:10
Exodus 9:27                .................   Dhoromgea................. Sereńko 19:9
Deuteronomium 32:4 .................Pạtiạr      .......... Sereńko 119:142, 151
1 Johan 3:3                  .................  Napaege .................      Sereńko 19:8
Johan 4:24                   .................     Jiuteak’     ................. Romiko 7:14
Malaki 3:6                    .................  Bạńpheraok’a  ..............Mathae 5:18
Genesis 21:33               .................    Jaejug          ...........Sereńko 111:7-8

Isorak’ jaejug ạn oka do ac’ak’ kạtupte cạṭạinire ol akane bodol daṛeak’a mente. Isor ar ac’ak’ ạn talare noa tulạnama ńel tạbunpe. Isorak’ ạn do pherao baṅ daṛek’a, cedak’ je noage ac’ak’ gun reak’ uprum kana. Ṭhonok’an kathako do olak’re menak’a onado Isore sodore kana ar ac’ak’ ạn hõ. Isorak’ ạnge ac’ak’ gun colondo olak lekate. Isorak’ ạn do baṅge pherao daṛeak’a, se Isor ac’tec’ge pherao daṛek’a.

2. Bạibel lekatedo kại do cet’ kana?

1 Johan 3:4 Kại do _____.
Romiko 3:20 Ente _____ do kại baḍae oromok’ kana.

Dhean: Soetan do ạne ạṛisak’kana cedak’je ona abo baḍae ocoyet’ bonae je mit’ṭen babańcaoic’ jạruṛabona kại khon bańcao bon lạgit’. Romiko 4:15 meneda: “Okare ạn bạnuk’anaṅ, onḍe do ạn sasargom ho bạnuk’anan.” Ạndo okoe hõ bae bańcao daṛeakoa, menkhan ona abo Isorak’ sạbit utạr ar abo bin sạbitan mente sodoredae.

3. 1 Johan 3:4 do okaṭak’ ạne oduk’eda?

Romiko 7:7 Kạitet’ do bạń baḍaelak’a ạn begor do; ente _____ hõ _____ _____ baḍaele ạn aloe men lekhan, alom laloca mente.

Dhean: Noado Isorak’ gel hukume meneda, “alom laloca.” Isorak’ gel hukum rạput’ oka do ac’ak’ kạṭupte olkeda (Exodus 31:18; 32:16), do kại kana. Joto kại oka do mit’hoṛe kạiyet’ ona do gel hukum reak’ mit’ṭen ạntehõe dusik’a. Ona iạte Isorak’ ạn do “osar” (sereńko 119:96) ar “sạbit” (sereńko 19:7) gea mente menogok’kana. Noage “manwawak’ purạ hike kạmi do” Poporcarie 12:13. Tinre aboak’ kại babot’ rebon baḍae gea, ar mit’ṭen babańcaoic’ bon pańjayegea. Ona iạte soetan do biseste ạne raṅgawak’a, cedak’je onage abo Jisu sec’e beṅget’ ocobon gea abo bańcao ar kạiko reak’ ikạ ńam lạgit’.

4. Cet’ Jisu gel hukume doho leda?

Johan 15:10 Iń hõ Ạpuńak’ hukumkoń _____.

Dhean: Jisudo hẽ gel hukume manao leda abolạgit’ mit’ṭen nạmuna leka (1 Patras 2:21).

5. Tinạk’ hoṛko kại akada?

Romiko 3:23 Cedak’je,_____ kạiakada ar Isorak’ ṭhonok khonko eṛangea.

6. Kạian jion khemao koak’ do cet’ kuṛại menak’a?

Romiko 6:23 Ente kại reak’ kuṛại do _____ kana.

Dhean: Judi Isorak’ ạn pherao kok’a, enḍekhan Jisu do kurusre gojok’ lạgit’ jahan jạruṛ baṅ tahe kana. Sạriak’ do noa kana je Jisu do kại reak’ kuṛại reak’ dam are goc’ena onageye sạbit’eda je ạn do baṅ pherao daṛeak’a mente.

7. Adomko doko mena gel hukumdo nawa niạmren khristanko lạgit’do baṅ jạruṛa. Noa babot’te Jisudo cet’e meneda?

Mathae 19:17 Menkhan jionte bolok’em menjoṅkan khan, hukumko _____.
Johan 14:15 Ińpe dulạṛediń khan, ińak’ hukumkope _____.
Johan Then Sodorak 22:14 Bhạgangeako onko do okoe akoak’ oyon aṅgropkoko _____ tako.
Johan Then Sodorak 14:12 Noage sonotko reak’ sombhuri do, onkoak’, okoe Isorak’ hukum ar Jisuak’ biswạsko _____ .

Dhean: Nawa niạm do khạṭiteye cet’abon kana je Isor ren hoṛ kodo ac’ak’ hukum koko dohoea. Jotohoṛ bon baḍae gea je dhạrti do tehen ạḍi muskilak’re menak’a cedak’ je ạḍi ḍher hoṛge Isorak’ ạn manao lagak’a mente bises bako bujhạueda. Bạibel do aboak’ dinko bisoete noa mente meneda, “noa okte kana kạmi lạgit’, Ente amak’ ạnko mạutạakada” sereńko 119:126.

8. Cet’ lekate hukum kobon doho daṛeak’a?

Romiko 8:3, 4 Isor ac’ge ac’ren Hopon kạire perec’ jel reak’ muṭhạnte ar kại khạtirteye kolkedea, kại do jelreye bicạr dusikeda. Jemon ạn reak’ sorwawak’ _____ _____ .
Philipiko 1:6 Noageń khạtirjoma akana,_____ mit’ṭec’ bhage kạmiye ehop’ket’ic’ do Mạsi Jisuak’ din hạbic’ onae purạu idia.
Philipiko 4:13 Sanamak’ iń daṛeak’ kana, _____ okoe daṛe ocoyediń kana.

Dhean: Tinre mit’hoṛ doe Janam arok’ kana, Jisu Mạsi, ac’ak’ sonot Jiu lekate uni hoṛak’ jionre bolok’ kana ar hahaṛalekate manao daṛeak’ kanae.

9. Mare bondobos do cet’ kana ar onado cedak’ ńurena?

Deuteronomium 4:13 Ar uni do ac’ak’ bondobose jạhirat’pea, ar ona purạue hukumat́pea, onako _____ _____ Barea dhiri caktare onako doe olkeda.
Ibriko 8:8 Ente _____ _____ meneda, Ńelpe dinko dara kana, Probhui meneda, One unre Israel gharońjrenko tuluc’ ar Jihuda gharońjrenko tuluc’ mit’ṭec’ nawa bonbobos iń bandhaoa.

10. Okaṭak’ ạn re nawa bondobosdo ṭarhaoakana?

Ibriko 8:10 Ente noa kana ona bondobos do … Probhui meneda: _____ _____ _____ do onkoak’ monreń dohoea, Ar onkoak’ _____onakoń ola.

Dhean: Banar bondobosge manwa ar Isor talare bandhao akana. Mare bondobosdo baṅ purạulena cedak’ je ona do bhul gopok’ak’ ar manwawak’ kạmire ṭarhaoakae tahe kana.
Exodus 24:7 Probhuye menakat’ sanamak’ gele kạmia arle senak’a. Nawa bondobosdo purạuena cedak’ je Isorak’ ạn ontor re ol akan ar Jisuak’ gopok’ katha ar hahaṛa kạmire ṭarhaok’akan tahena.
Ibriko 8:10 Ińak’ ạn ạri do unkoak’ monreń dohoea, ar unkoak’ ontor re
onakoń ola.

Mit’ṭen hoṛak’ purạ sobhab pheraoena, enḍekhan uni Isorak’ sana purạue kusiak’a. Noabon pohom ma nawa bondobos do ona ạn rege ṭarhao akana, menkhan noado eṭak’ jaegare ol akana (ontore)ar onado bhage gopok’ak’ kore ṭarhaoakana (Isorak’)

11. Pạtiạote Isorak’ dayatebon jiwedok’kana mente, cet’ onado Isorak’ ạn dohoe baṅ jạruṛa menedae?

Romiko 6:15 Bape baḍaea, apeak’ hoṛmo do Mạsiak’ hoṛmo hạṭińko kana mente? Ado Mạsiak’ hoṛmo hạṭińko hataokate onako do kusmbiak’ hoṛmo hạṭińkoń hoe ocoea? _____ _____ _____ !
Romiko 3:31 Ado biswạs hotete ạnbon mạutạyeda? Ohoa; bickom _____ _____.

Dhean: Okoe kodo ipikạko ńam akada Jisu hotete ac’ak’ ạn rạput’khon onkowak’do dobaṛate ạn dohoe kạmi kan takoa. Ar ikạ ńam reak’ bhordan bujhạu, ar onko do eṭak’ ko khon bạṛti rạ́skạte Jisu pańjaye jạruṛa.

12. Cet’ ạn dohoete manwako bańcaok’a?

Ephesiko 2:8, 9 Ente _____ bańcaoakana _____, ar ona do ape khonak’do baṅ, Isorak’ dan kana; ar kạmiteak’ hõ baṅ kana, jemon okoe hõ aloko sarhaok’.

Dhean: Isorak’ Ạn dohoetedo okoe hõ bako bańcaoa, sanamko do Isorak’ hahaṛa kạmi dayatege ko bańcaok’a. Menkhan okoeko doko bańcao kana se ko bodol akana Jisu Mạsiak’ dayate onko do ạn ko manawa akoak’ mit’ṭen dulạṛ ar sarhao emae lạgit’.
Johan 14:15 Ińpe dulạṛṛediń khan, ińak’ hukumkope dohoea.

13. Mit’hoṛ do cet’ udgạonae ńamda Isorak’ ạn manao lạgit’?

Romiko 13:10 Onate _____ do ạn puk’rạuak’ge.
Mathae 22:37-39 Probhu amren Isor do amak’ goṭa _____, amak’ goṭa jiwite ar amak’ goṭa monte dulạṛem. Noage maraṅ ar pạhil hukum do. Ar dosarak’ do ona lekangea, Am aḍepaseren hoṛ apnar leka dulạṛem.
1 Johan 5:3 Ente noage _____ _____ _____ , uniak’ hukumko bon dohoege.

Dhean: Dulạṛge mit’ṭen hahaṛawak’ udgạona kana. Pạhil ponak’ hukum kodo iń Isor sạote ińak’ kạmi ko cekae. Tinre uni dulạṛe kana, ona ạn ko dohoe do mit’ṭen rạskạ kana. Tayom reak’ turui hukumko do manawako lạgit’ ińak’ kạmi. Judi manwa sạrigeń dulạṛ koa khan iń do cet’ hõ bań cekaea okate do onko hạsu koa.

14. Cet’ iń sạri khristan iń hõe dạṛe kok’a ạn begor manaote?

1 Johan 2:3, 4 Uniak’ hukumko bon _____ , inạtegebon baḍaea, unibon baḍea akadea mente. Okoeye menet’, Uniń baḍae akadea, ar hukumko do bae dohoyet’tae, uni doe _____ kana, ar sạriak’ do unire bạnuk’anan.

15. Cet’ mare niạm reak’ adom ạnko do khristan ko lạgit’ baṅ jạruṛ gea?

Ephesiko 2:15 Ạrikore menak’ … ạn ac’ak’ jelreye _____ .

Dhean: Hẽ, oka niạm do nạekekoak’ ar dãṛẽ samaṅ reak’ niạmko do meṭaoena cedak’ je onako do Jisue sodorekan tahena (Kolossiko 2:13-17). Uni onakoe puk’rạo keda mit’ṭen Isorren sạri bheḍa hopon hoe katek’.

16. Bises kaete Soetan do okoe hirkhạwae kana?

Johan Then Sodorak 12:17 Ar uni biń do _____ uprạteye raṅgaoena, ar uni bõsren sarec’ ko tuluc’ lạṛhại lạgit’e calaoena, one onko Isorak’ _____ dohoyet’ ar Jisuak’ goha menak’taku.

Dhean: Soetan do Isorren ses kạliseạren koe hirkhạwako kana, okoe do Jisuak’ hukumko manaoeda ar manwako cet’ako kana je Isorak’ daṛete kại khon pherao katek’ mit’ṭen dhoromanic’ bon hoe daṛeak’a.

17. Ṭhonok’kan kuṛại do cet’ko kana Isorak’ ạnem doholekhan?

Johan 15:11 Noakoń lạiakat’ pea, jemon ińak’ _____ ape re tahen ar apeak’ rạskạ _____ .
Kahțukko 29:18 Menkhan ạn dohoyic’ doe _____.
Sereńko 119:165 Amak’ ạn dulạṛ kodo ạḍi _____ menak’ takoa, onkoak’ tạkijok’ do cet’ ho bạnuk’anaṅ.

Dhean: Rạskạ, hulạs, suluk, ar okoe kodo Isorak’ ạn ko manao hesec’ sek’rec’ jionko khemaoa. Daude menakada je Isorak’ ạndo sona khon hõ sasnawak’ge (sereńko 19:10).

Amak’ roṛ ruạṛ

Cet’ amem khoj kana mit’ṭen dulạṛ nata Jisu sạote okado ac’ren rạskạwan, batao gidrạ huyuk’ lạgit’e ak’yur mea?

Jobab: _____

Bodolte

Noa bhagdo lahasec’ paṛhak’ lạgit’ baḍae emok’kana.

Bạibel reak’ gun ko ar Jisu talare juriak’ko
Ạḍi utạr Bạibelren heroko do Jisuak’ leka ar dharako kana. Mose, Joseph, Daud ar Solomon noṅko sanam hoṛko do mit’ somoe akoak’ jionre Jisu Mạsiak’ jion reak’ kạmiko ko sodor keda. Onko talareak’ jion reak’ aṭkar do dhạrtiren ko disạ daram ocoket’ koa je Jisuge Isorren hopon kanae mente.

Danielak’ ạn ar dhạc’ri kulko saote aṭkar do mit’ṭen jiu’teak’ nạmuna kana. Em akan mit’lekanak’ko dheanak’ taobonpe:
• Mada ar Paras ren mukhiạko do Daniel ac’ak’ lạṭu pod khon ocok’geko khoj kan tahena cedak’je raj saote ac’ak’ mońj jonoṛao tahek’kan iạte onku doku kurudae kan tahena. “Daniel 6:3 Ar rajdo goṭa rajosṭi cetanre unige bahale lạgit’e monejoṅkan tahẽkana.” Onka ge Jerusalem ren mukhiạko do Jisu ṭhen khon sahaṛ akanko khojkan tahena arko kurudae kan tahena cedak’je uniak’ ạḍi kajak’jonoṛao goṭa dhạrtiren raj saote tahekana (Johan 5:18-20).
• Mada ar Paras ren mukhiạko do Daniel upạrte rajosṭi lagaoteak’ susiko sendra baṛayet’ tahe kana (Daniel 6:4). Jisuak’ din koren dhorom guru kodo bhidiạko ko kulket’koa Jisu tayomte jemon uniko sabe tinre jahan bhulak’e cekạe se menlere (Luke 20:19-20).
• Daniel ren bạiriko do uni ṭhen jahan dos bako ńam daṛeada, ona iạte onko do mit’ṭen ponthako benao keda akoak’ udeso purạu lạgit’ (Daniel 6:5-9). Onkage, maraṅ naeke ar mukhiạko Jihuda Isakariot saote mit’ṭen ponthako benao keda Jisu sap ocoyet’ lạgit’ (Luke 22:2-6). Enreho, Pilatus do noae roṛ ruạṛ keda je Jisure do jahan dos bań ńamleda (Johan 19:4).
• Daniel dhạc’ri kul khạnḍ reko khańjokede tayom, mit’ṭec’ dhiri ạgo katek’ ona khạndraṅ reak’ duạr reko jaṅgekada ar rajak’ nij chap mudạmte onae bond kada (Daniel 6:16-17). Jisu hõ mit’ṭen kobor re doho ocolena ar mit’ṭec’ maraṅ dhiri ar rajak’ chapte duạṛko bond kada. (Mathae 27:58-60, 65-66).
• Daniel ar Jisu banahoṛge bindosangekin tahekana ar banahoṛge dhạrti reak’ khạndraṅ khon jiwet’gekin oḍok’ ocolena (Daniel 6:23; Marke 16:5-6).
Ńelpe judi apepe ńam daṛeak’ Bạibel gunko ar Jisu talare jonoṛao kathako!

Panorama of prophecy | Santhali, lesson 6 @2022 Amazing Facts International All Rights Reserved Printed in India