RAJ AK’ KUKMŨ
Daniel 2:1-49
KẠHNI...
Babel do ạḍi maraṅ kisạṛ ar bhạgạn raj ge tahẽ kana. En-reho Nebukadnesar raj do ac’ak’ raj gạdi reye thar tharaoena. Tinạk’ jug hạbic’ noa sona reak’ rajdo calak’a, uniye bhabnaena, ar cet’ hoyok’ taea ac’ak’ daṛean raj do tinre ac’e calao paromok’?
Monre noa ạulạk’lekan kuplikote, daṛean samraj doe gitic’ ena. Ona ńindạ, Mit’ṭen usul hoṛak’ maraṅ muṭhạnge oka do ạḍi jhak jhak’okan roṅan mit’ṭen chobileka ac’ak’ monre hec’ena okado tisho bae aṭkarkat’ tahena. Ac’ak’ cador giḍikatek’, aṭet’ khon don oḍogenae ar ac’ren’ rukhiạic’ koe hohoak’ koae: Khange raj doe hukumkeda gonok’ko ar muhnidarko hoho agu ocoko lạgit’. Kukmũ reak’ bhed bạdạe jaṛuṛiń!”
Raj ren Ponḍit ar gonok koe hohoak’ koa ar unkodo khadbadao akan raj ṭhen ko idiketkoa. “Raj doe metat’koa, mit’ṭen iń kukmũkeda, ar ona kukmũ baḍae lạgit’ ińak’ jiwi do khadbadaoakantińa”. Daniel 2:3. Mit’ṭen eṛe nạbie ṛoṛ ruạṛkeda, “Amren golamkodo kukmũ baṛe lạialeme, aledo bhedle bhạngaoa.” Mekhan cet’leka jaoge kukmũre hoyok’ gea, Kukmureak’ bujhạotet’do Nebukadnesarak’ bohok’ re jhilmilen taea. Onko hoṛdoko menkeda je noado Isorak’ge hahaṛaoak’kana, menkhan raj do onkoak’ ạkil upạrteye digḍhạena. Noa ge nahak’ khạṭiak’ biḍạo do. Menkhan Kukmũ ar ona reak’ bhedpe jạhirkeda menkhan, enḍekhan danko boksisko ar maraṅ mange iń ṭhen khonpe ńama,” Raj do kaldokoe roṛ ruạṛat’koa, iń sec’ khon katha do goṭa ṭhikgea: kukmũtet’ ar ona reak’ bhed bape baḍae ocokedińa menkhan, enḍekhanpe mãk’ bhuṅgạr ocock’a ar apeak’ oṛak’ duạrko katwar ḍạṅkoge hoyok’a!”
Gonokko ar muhnidarko ṭhen do cet’ho bachạo joṅ baṅ tahek’ kana menkhan eken aṅgoc joṅge je akoṭhendo cet’ daṛege bạnuk’ takoa begor kukmũ aṅjomte rajak’ kukmũ reak’ bhed lạe bujhạoae lạgit’. Ona eạte raj do raṅgaoente ạḍitet’e kurkuṛạoena, ar hukumkeda jemon Babelren sanam ạkilanko do ko marao ocok’. Jahalekage reho Probhu ren mit’ hoṛ menaea Babel re okoe do maṛaṅ kisạṛ hoṛak’ kukmũe bhujhạo daṛeae.
PAṚHAO
Mimit’ Bạibel kạli ko paṛhao tayom khạli ṭhại ko perejpe.
1. Isor do Babel ren Raj noa kukmũ cedak’e emak’dea?
Daniel 2:28 Menkhan sermare mit’ṭen Isor menaea, one uni _______ bhede sodoret’, ar uni do Nebukadnesar maharaje uduk’ aekana oka _______ daram dinkore hapen hoyok’.
Dhean: Noa aema dhạtuan muṭhạn reak’ kukmũ re, Isor do darae kan piṛhiko re rajkoak’ rakabok’ ar ńurhạk’ do hoṛkore probhao paṛaoak’.
2. Tin re rajren kaldiko kukmũ reak’ bhed lạe soḍor bako daṛeada, Nebukadnesarak’ hukum do cet’ tahek’ana?
Daniel 2:12 Rajdo … hukumkeda jemon Babelren sanam ạkilankoko _______ ocok’
Dhean: Babelren gonokko ar muhnidarko ạḍi ạkilan hoṛko kanako menteko dạbiyet’ tahẽ kana, menkhan tinre kukmũ reak’’ bhed Raj bako lạe daṛeadea, onko do bako daṛean menteko soḍorena. Judi raj kukmũe disạ lekhan, onko do eṛe bhed ko benao kea. Ac’ak’ raṅgạote Nebukhadnesar do sanam budhạn hoṛko mac’ goc’ koe hukumkeda unkokohõ okoe do onḍe bako tahekan. Okoeko do rajṭhen pạhil jarwa re hạjir bako tahek’ kana onko modre mit’ hoṛ Isor botorae Daniel ńutuman hoṛe tahek’kana, Okoedo ko cet’ ocolena Raj sewa lạgit’.
3. Daniel tinre gojok’ parwana babot re cet’keda, Unido Rajak’ babote cet’e kulikeda ar ac’ soṅgetenko cet’e metak’ koa?
A. Daniel 2:16 Ar Daniel do raj ṭhen boloyente _______ lạgit’e arojadea, jemon uni do raj bhede _______ daṛeae.
B. Daniel 2:17, 18 Khange Daniel do ac’ oṛak’te calaoente ac’ soṅgeten Hanania, Misayel ar Asariateko noa kathae _______, ar noa _______ reaṅ sermaren Isor ṭhen mãyãko nehorjoṅe metat’koa.
Dhean: Daniel do Nebukhadnesar ṭhen thoṛa dinae lạgit’e arojadea ar gok’ak’ kathae emaodea je kukmũ ar ona reak’ mane sodoraea. Raj do ac’ak’ kukmũ reak’ mane baḍae lạgit’ mone khadbadaok’ kantaea, onate Danielak’ nehore aṅgockeda. Enḍekhan ac’ ar ac’ren gateko nehorena eken uniṭhen okoedo kukmũ reak’ bhede sodor daṛeak’. Unkodo sermaren Isor ṭhenko koijoṅkeda.
4. Probhu do tinre Daniel kukmũe sodoradea, sarhao ar ṭhonok’ do okoe emadea?
Daniel 2:23, 28 Iń amiń oṅṛhe ar in sarhaoet’ mea, E ińren Baba _______ …Seramare mit’ṭen _______ menaya okoedo _______ koe sodoreda.
Dhean: Raj koak’ duṛup ar ńurhạk’ do manwakoak’ sana lekate hoyok’kanleka ńelok’a, Menkhan Danielak’ sarhao koejoṅ do noa khạṭigeye sodor utạr dae je Isorak’ maraṅ daṛe. Isor begor baḍae se uniak’ hukum begortedo cet’ ho baṅ hoyok’kana. Somoe redo abo babon bujhạo daṛeak’kana dhạrtire cet’ hoyok kana ar cedak’ hoyok’ kana, menkhan noa baḍae do jiwi raṛet joṅge je Isor do nit’hoe maraṅgea. Rajak’ kukmũ do eken Daniel ge sodor daṛeadea, menkhan Daniel do eken unigeye man-e emaoadea okoedo kukmũe sodorade-Sermaren Isor.
5. Daniel do barea onkanak’ cet’ jinise roṛ keda okaṭak’ do raj ac’ak’kukmũ re ńel leda?
A. Daniel 2:31 Am dom ńelet’ tahẽkana, E maharaj, mit’ṭec’ _______ _______.
B. Daniel 2:34 Am dom ńelet’ tahẽkangea, khan mit’ṭec’ _______ do chaḍao oḍokena begor manwa titege.
Dhean: Pạhil jinis okado Raje ńelkeda onado mit’ṭen maraṅ muṭhan aemalekanak’ dhạtu kote banaoakan:
• Bohok’ do sona reak’ tahẽkana.
• Koṛam ar sopo do rupạ reak’.
• Lac’ ar bulu do pitạr reak’.
• Ar ona reak’ jaṅga do mẽṛhẽt reak’
• Ar onareak’ jaṅga do mẽṛhẽt’ ar hasareak’ tahẽkana.
Ona tayom, Raj doe ńelkeda mit’ṭen dhiri do chaḍao odok’ena begor manwa titege. Noa oktere, Raj Nebukhadnesar do bin digdhạte ac’ak’ rajgạdi reak’ mit’ aṛereye duṛup akan tahena. Daniel ṭhen do Isor cet’lekae sodorleda onkage Raje lạiạdea. Raj do ạḍi aṭ sanawante tạṅgire tahẽkana, je kukmũ reak’ mane do cet’ hoyoka mente. Daniel do Isor cet’leka bhede sodoradea onkage raje bujhạoadea, ar cet’leka uni emaoadea onkage abo hõ mońjgebon hatao. Bạibel ar nạbi khathako reak’ bhed lại do eken Bạibel hotete bhaṅgaoge sorosgea.
6. Sona reak’ bohok’ do cet’e sodoreda?
Daniel 2:38 Am kan geam noa sona reak’ _______ do.
Dhean: Raj do ona disomren bohok’ menteko mak’naoede tahena. Noa karontege Nebokhadnesar do Babel raje sodorek’ tahekana, Ona rajosṭige nạbi kathako doe etohop’ keda. Nawa Babel do 612-539 BC hạbic’ disome calaokeda. Onako mare dinren mit’ṭen sanam khon daṛeanik’ Raj-okoeṭak’ do sona reak’ bohok’ mente sodorok’ kan tahena. Dhean mạbon Danielak’ oktekhon ge nạbi kathako do etohop’ akana.
7. Babel rajdo cet’ jaijug hạbic’ tahena?
Daniel 2:39 Ạm tayom mit’ṭec’ _______ rajosṭi teṅgona, am khon nicoak’.
Dhean: Babel reak’ rajosṭi do jaijug hạbic’ do baṅ tahena. Jitạuakan Raj, okoedo Babel khon latarge ac’ak’ somoe re rajosṭiye calaowa. Cet’ leka rupạ do sona khon latarge, onkage babel tayom rajreak’ daṛe hõ komena. 539 B.C. Syrusak’ ak’yur re, Mada ar Parasko babel upạrte jitạuko ńamleda. 539 331 B.C. Hạbic’ Mada ar Paras ko do Rajosṭi ko calaokeda. Onkoak’ Rajosṭi okteredo khajna do rupạ tege ko emek’kan tahena.
8. Cet’ dhạtui sodoreda mada ar paraskoak’ raj okaṭak’ do ona tayom hijuk’?
Daniel 2:39 Ar ona tayom do tesarak’ rajosṭige _______ reak’, one ona do goṭa dhạrti cetanre mạlikiye calao.
Dhean: Pitạr reak’ raj Greece do ac’ak’ daṛe reye hec’ena tinre daṛean Alexgendar do 331 B.C re mada ar parase jitạoena ona Arbela reak’ lạṛhại re. ar 168 B.C. hạbic’ Greece do mạlikiye calaokeda. Greece senakodo pitạren aṅgropan menteko hoho ocooena cedak’ je onkodo ona pitạr reak’ aṅgropko horok’e tahekana. Dhean mabo cet’leka sanam daṛean dhạtuko okado ona muṭhanre sodorlen hui daṛeak’a kom daman, menkhan onareak’ mạlikido bạṛtian ge hoe calaoena lahanko raj khon do.
9. Ponak’ rajosṭido okaṭak’ dhạtue sodora?
Daniel 2:40 Ar ponak’ rajosṭi hõ hoyok’a, _______ leka kajak.
Dhean: 168 B.C. re Rom reak’ mẽṛhẽt’ rajdo Greece raje jitạukeda. Ar Rom rajdo dhạrti reak’ sanamkoreye rạskạena one 476 A.D. re ostrogothe ạuri gobol hạbic’. Rom rajdo dhạrtire ektiạriye calaoet’ tahekana tin re Jisu Mạsi janamlen. Dheanmabon cet’leka Daniel do hajar bochor lahare lại lahaledae dhạrti reak’ Itihas khạti khạti ge. Non ko dhạrtiren ponea rajosṭiko reak’ duṛubok’ ar ńurhạk’ do – Babel, mada-Paras, Greece, ar Rome do khạṭige lại lahalena Bạibel re ar Itihas korenak’ puthi kore porman akan gea.
10. Rom raj ńuṛ tayom do cet’ hoyok’a?
Daniel 2:41, 42 Ona do _______ rajosṭige hoyok’a … Ar cet’ leka jaṅga suptic’ reak’ Kạṭup’ko do mẽṛhẽt’ ar hasa mesalak’ reak’ tahẽkan, onkage ona rajosṭi do sokto hõ ar ṭhasaha hõ hoyok’a.
Dhean: Tinre Rom Raj do AD 476 re rạpudok’ etohopena, Eṭak’ raj reak’ daṛetedo baṅ jitạolena. Menkhan, Asobbhoko jạtren Rom raj ko jitạu keda – cet’ leka Daniele nạbi lahalet’. Nonko gel jạtren ko do teheń ren Europe ren saonte ko hara buruena. Unko do Ostrogoths, Visigoths, Franks, Vandals, Alemannians, Sueves, Anglo-Saxons, Heruls, Lombards, and Burgundians. Eae goṭen disom do tiheń hạbic’ Europe re menak’. Nạmunalekate Anglo Saxon do English, Franks do French, Alemannians do Germans, ar Lombards do Italians huiyena.
11. Cet’ noa gel rajko do jahatis jomkao midok’ ko daṛeak’a?
Daniel 2:43 Onkage onko do naṛ joṛteko mesalok’a. Menkhan ako akore do _______ _______ _______, cet’ leka mẽṛhẽt’ do hasa tuluc’ baṅ mesalok’.
Dhean: Bapla hotete, jonoṛao, galmarao, manwa do emon geko kurumuṭuleda joṛao midok’ lạgit’ Europ reak’ disomko. Purạ Itihas re, ak’yurko cet’leka Charlemagne, Napoleon, Kaiser Wilhelm, Mussolini, ar hiṭlardoe lạṛhại lena nawa Europe disom benao lạgit; menkhan noa Bạibel kathako sanamkoe thir oco ket’koa okoe do raj ko claokea. Johan Then Sodorak 13 re metabonkana je ar mit’ṭen dosar kurumuṭu hoyok’a goṭa dhạrti re mit’ṭen dhorom benao ruạṛ lạgit, menkhan Danielak’ nạbi katha khạṭige menet’ kanae je dhạrti do begar ge tahẽna rajnitik lekate sarec’ akan dhạrti reak’ dinkore.
12. Okoe benao rakaba mũcạt’ Rajdo?
Daniel 2:44 Onko rapajko reak’ oktere _______ _______ do mit’ṭen rajosṭiye teṅgoea, one ona do tis hõ baṅ maraok’.
Dhean: Dosarak’ maraṅ Jaijug Raj do serma Raj ge hoyok’a, okaṭak’ do Mathae 25: 31-34 re olakana.
13. Dhiri do dhạrti reak’ eṭak’ak’ rajko do cet’e cekaea?
Daniel 2:34, 35 Khan mit’ṭen dhiri do chaḍao oḍokena begor manwa titege, ar ona muṭhạn reak’ jaṅga suptic’e _______ , one ona do mẽṛhẽt’’ ar jaṭaṅ hasa reak’ tahẽkan, ar onakine _______, _______ ; Menkhan ona dhiri one onate ona muṭhạn joslen, ona do mit’ṭec’ maraṅ _______ hoyena ar goṭa dhạrtiye perec’keda.
Dhean: Mit’ṭen dhiri do chaḍao oḍokena begor manwa tite onado Isorak’ raje sodoret kana. Ona do dhạrti reak; raj lekage do baṅ menkhan purạ bodolakge (Johan Then Sodorak 21:1) Bạibel re meneda je tinre Jisu Mạsi dosar choṭe ruạṛ hijuk’ unido dhạrti reak’ sanam rajkoe nosṭoea ar jaijug reak’ raje benaowa (Daniel 2:44). Tinạk’ rạskạ sombad! Jisu Mạsi ar hõe hijuk’ kana! Sanam itihas do nowa mucạt sec’ monḍhaoakana, Tinre Isoren hopon do sanam ṭhonok ar daṛeanteye ruạṛa jaijug reak’ dhorome ạguea. Raj Nebukhadnesar doe hudisleda je unido sạri Isore haparaokedea tin re uni do Jirusalem reak’ mundil le gherao ar luṭkedae. (Daniel 1:1, 2), Menkhan ạḍi usạrage uduk’ ocoena je Isorge goṭaren calaoic’ do mente. Manwa koak’ kạmiko do Isorak gobol re menak’a, ar ses re lạrhại do unigeye jitạuk’a. Babel, Mada-Paras, Greece, Rome, ar Rome reak’gel hạṭiń rajko do Isor ren hoṛko nosṭo ko lạgit’ sanam daṛe menak’takoa mente, Menkhan lahareak’ sanam raj ko do nosṭok’a Jisu Mạsiak’ hijuk. Isorak’ sarhao hoyok’ma, Uni geye jitạuk’a ona maraṅ lạṛhại re do!
14. Daniel ṭhen khon kukmũ reak’ pusṭạo bhed ańjom tayom, Nebukhadnesar do Isorak’ babot’ te cet’e menkeda?
Daniel 2:47 Ar rajdo Daniele metadea, sạrige amren Isor do_______ ISOR ar rapajkoren Probhu, ar okoak’ko khuk’lạuic’ kanae, ente am do noa okoak’em khulạu daṛeada.
Dhean: Dhạrti reak’ sanam ghoṭnako Isorak’ gobolre menak’ mente ńelkatek’, Nebukhadnesar hõe bujhạu keda je Daniel ren Isor do sanam Babel ren Isor khon hõe maraṅ gea. Tinạk’ usạra ona reak’ ńelok’ak’ do bodolena! Daniel ar ac’ ren gateko, Isor upạrte akoak’ pạtiạr khạtirte babelre onko do calon khon raj reak’ mukhiạko huiyena. (Daniel 2:48, 49) Okoe ko do Probhu ko Manotea Isor do onkoe manot koa (1 Samuel 2:30).
Amaḱ Roṛ Ruạṛ
Noa bon disạima Isor ge dhạrti reak’ sanam ghoṭnakoe sambṛaoeda, Cet’ amem khoj kana je amak’ jion hõ uniye sambṛaotam?
Jobab: ____________
Bodolte
Noa paṛhao do darai kan lahaseak’ paṛhao korenak’ reak’ baḍaye emok’ kana. Sakam ulṭạupe ḍher baḍae jon’ lạgit’.
Sona = Babel
Sona reak’ bohok’ do Babele sodoreda, okaṭak’ do 612 - 539 B.C hạbic’ dhạrtire mạlikiye calaoa.
Rupạ = Mada-Paras
Rupa reak’ Koṛam do Mada-Parase sodoreda, 539-331 B.C hạbic’ mạlikiye calao keda.
Pitạr = Greece
Pitạr reak’ bulu do Greece sodoreda, 331-168 BC. Hạbic’ dhạrtireak’ mạlikiye calokeda.
Mẽṛhẽt = Rome
Mẽṛhẽt reak’ jaṅga do Rome sodoreda, 168BC-476 AD hạbic’ dhạrtireak’ hesek’ sekrec’en.
Mẽṛhẽt ar Jaṭaṅ hasa = Haṭiṅakan Rajosṭiko
Jaṅga ṭhoṛado mẽṛhẽt ar ṭhoṛado hasa mesal ge tahe kana onado gel hạṭin rajkoe sodoreda menkhan ako ako redo bạko jomkao midok’a. AD 476 khon do mit’ṭen Rajosṭi ge do bae calaoeda, ar ona do begarge tahena Jisuak’ ruaṛ hijuk’ hạbic’
Dhiri = Jisuak’ jaijug reak’ raj, Uniak’ katha, and uniak’ Ạn.

Panorama of Prophecy | Santhali, Lesson 2 ©2022 Amazing Facts International All Rights Reserved

