
AKUKAU SUKUSU SHIKEU
2 Kukami 11:1-21
XU-GHILI..........

Judah lo akukaliu Athaliah ye paza Jezebel nguno alau ayikusa lakhi. Kughou li nu Ahaziah thivekeno, paikhavi lono lino no li tilimiqo heqhikhave puzu pa a lo akuka lakhu peluve. “Ikemu Ahaziah pafo Jehosheba no Ahaziah nu Joash pesu Athaliah launo kusupe qhive, eno li ye Joash ghiqhimlave. Titoi ampe tsugho Ampeu ki lo pa kusupe qhive, Athaliah no pano yeghi shou ka ake kutolo.” 2 Kukami 11:2, 3.
Akukau no nu Ampeu chinehki lo kusupe qhipuani ipikeu timi aghulo likhino ithiche. Achineh tou Jehoiada no ighono anu kimiye eno pa nu lakhi toi pano pa tuchomujo eno qokiphe tsuche. Ampe tsugho tove kithishi Jehoiada no anu hipau lau akuka mheghi tsuvenike ghenguno timiqo lau pephepiyeveni ipi pughu eno akighinishi.
Ashekha lo achineh tou ashu Jehoiada no kusuuno ghushimi sakiphemi Captain qo kusu eno Ahaziah nu Joash ye xu aphike ipi panongu vlo pive, eno anu pesu akuka lakhu lo ikhikupuveni ipi xathaluve. Friday avelau timiqo ahoho lo kuho ighinikeu khea. Kughou pulubekulumi qono Sabbath ji Alhou mlla nike achinehki lo ighikelono anu pesu panongu shou akukau shipenike pephe piye. Pano aqha kumtsu lo ghushimi aqo kitikhi pesu kheluvepe. Jehoiada no anu sasu ighieno timiqo lau kilethisutsu, tile timiqo ye ighono panongu kichiqhive, ikemu kughou akuka kutsukuqho pesu pa kutsu lo qhopipevekeno tipau mtsa timiqono igha “akukau pelo axushu pelo” ipi. (2 Kukami 11:12) Kughou ayikusau Athaliah no afuko ghugha eno timiqono alokivishi igha akeu sutsa chilukeno tile lino mtazu achinehki lo posu ighi, li kuka ye ikhiluvetsu akena ipi kumsuve. Tipani no li eno li papemiqo kumtsu ghiqhive eno Joash pesu akuka lakhu lo ikhipukuve.
Bible no pi akeu no David lagha lono ipeghikeu Nu, kungugha chinehki lono afuko ghugha gholono Pa yehkipe kukaqha chipiu ikhilunike ighinani, tile Pano ayikusamiqo kumtsu kutsave nani.
PHIJUNIKEU
Hi aqhou Bible kiyehdo eno atsajo tsupuakeqo noghi akivishi phijulo, eno line hetha puatsukeu lo atsa shepichhivetsulo.
1. Kungugha chinehki lono akukau iqighinikeu ye Khiu kya?
Piyekusu 14:14 “Tile Ino ju, eno julo, khungkusu kimiye lakhi ithulu, eno khungkusu tipau shou___ ___ toikeu Lakhino iqa ani, Pa kutsu lo shuna kutsukuqho qhopu ani.”
2. Jisu no ide ighikelo Pa ye iqunhei asutsa shimono ighinaniepi keshya?
1 Thesaloniami 4:16 “Kughengu Ampeu ye Pakutoshi kungugha lono___lono, akughushu kungumi lakhi sutsa lono eno Alhou___ ghugha lono iqighinani.”
Jeremiya 25:30 “Ampeu no kunguu no___ nani, eno Pa kimithe kungo a lono asutsa shinani; Pano Pa qomi lau igha kutughunani, eno Pano___ nani.”
Leshe 50:3 “Ni Lhou ighinani, eno Paye___ ngomo nani; Pa zulo ami no chuvenani, eno Pa hokumxa lo pasapagha mulhu kumuqhu toi muqhumuzai nani.”
HI ITHILO: Ampeu Jisu no akiniu ide ighikelo Paye tuqhouno momu kusuu no ithsusu ighimonani, Ikemu pasapagha mulhu kumuqhu lakhi toi muqhumuzai ighinani. Paye khilemu kusuuno ighikeu shimonani.
3. Jisu no ide ighikelo ayeghi lo kiu shi ipeghinaniepi kya?
Piyekusu 16:18 “Eno tile ayeghi___ kije shinani, timi no ayeghi shou kughuna ighike thiu titoi keu yeghi kughutha kughushu shi ipeghimphi.”
4. Jisu no ide ighikelo khiunoqono Pa ju ithulu naniepi kya?
Mathi 24:30 “Kungugha lono timi Nu ighinikeu michipu pephepiye nani, tile ayeghi lo___ ___ nani, eno panonguno timi Nu kungugha lo khungkusu gholono akuka eno ajukuvu kije lono ighikeu ithulunani.”
Piyekusu 1:7 “Julo, Paye khungkusu lono cheni, eno___ ___no Pa ju ithulunani.”
HI ITHILO: Hile vethamlavekepu mutsumishei ani. Jisu no ayeghi lo ide ighikelo ayikusami shi aghiepina, amikuchomi shi aghie pinamu kumtsu xu aghinani, eno Pa ikighi ithulunani. Tile kusuuno momu tuqhou no sasu wuvekeu (secret rapture) ghili Bible lo kuha.
5. Pano khungkusu lono ighikelo khiunoqono Jisu gholo wunanikya?
Mathi 25:31 “Kughou timi Nu no Pa jukuvu lono, eno___ ___ gholono ighinikeno tile Pa ye Pa jukuvu kuka lakhu lo ngonani".
HI ITHILO: Hydrogen bomb kumbakeu kuvu pesu Jisu ighikeu kuvu kimighi mla. Kungumi lakhi no Jisu kumoki lo ighikelo pa kuvuno Rom ghushimi akumo khemiqo yeqhikulu khave (Mathi 28:2-4) Jisu no ide ighikelo Pa jukuvu, Pa Puh jukuvu eno Pa gholo kungumi asale jukuvu kuqhavekeu jukuvu lo timi khiuno jupuku kulupu kya? Jisu ide ighikeu jukuvu tipauno ayeghiqha cheku kumtsu yepilive nani (Mathi 24:27)
6. Jisu ide ighikeu kuvu lo ayikusamiqo lau kiu shivenani kya?
2 Thesaloniami 1:7, 8 “Kughou Ampeu Jisu no kungugha lono Pawu kughushu kungumiqo gholono pephe ipeghinikeno, tile Alhou mthakemiqo shou___ ___ lono amukhu lunani.”
2 Thesaloniami 2:8 “Tile ayehza sumono xuchekeu, momu axineu timi hu pephe ipeghinani, eno Ampeu kichi lono ipeghikeu tuthu huno pa chuvenani, eno Pa ikighi kuvu huno pa___nani.”
7. Jisu no ide ighikelo amikuchomi thivekeqoye kishive nanikya?
1 Thesaloniami 4:16 “Christo lono thi akemiqo paghi___nani”.
8. Atuqhudo tipau lo akimithemi kuxumiqo eno kithimi xuchile ithughi akeqoye kiu kishinani kya?
1 Korinthiami 15:52, 53 “Kithimiqo ye puhavekumlapu momu shipusave kumlapu lo xuchile ithughinani, eno ningu xu aghikemiqo ye___ nani. Kughengu hi shipusavekulupu phimpi hu shipusave kumlapu phimpi pepuluve nani, eno hi thivechekeu hu thivekumlapu phimpi pepuluve nani.”
HI ITHILO: Alhou likhino thivechemokeu ke (1 Timothi 6:15, 16) Jisu ighikelono Pano thivechemokeu phimpi pesu amikuchomiqo tsunani. Panongu phimpi ghi kungugha lhoayheh lo shipusavekumlapu phimpi lo kilisuvetsunani. Jisu phimpi toikeu pepuluve nani (Filipiami 3:20, 21).
9. Pekiliveke thiu akimithemiqo ye kiu shivenanikya?
1 Thesaloniami 4:17 “Tishieno ningu akuxu achilishi aghikemiqo ye panongu gholo kumtsa khungkusu lono___nani, eno amulhu lono Ampeu sasu kushonani; eno ningu ye alhokuthu Pa gholo xu acheuvenani.”
HI ITHILO: Alhou w timiqo ye iku amulhu lono Ampeu sasu kushonani. Jisu no akiniu ide ighikelo Pa ye iqi ayeghi dimonani, Paye ayeghi lo iqi ngomonani, kutomono Pa ye atsutsu lo pephe ipeghinani kethono ayeghi lo iqighimo nani ipi pulucheni.
10. Ampeu Jisu ye Pano akiniu ide ighinikeu ghili kutughutsukeu tsa akhoto kiu tsupuanikya?
Mathi 24:5 “Kutomono I jeh lono “niye Christo ke” ipi ighieno___ ___ ve nani.”
Mathi 24:24, 26 “Kughengu tile kichileu christoqo eno___ ___ kutomo ipeghinani eno___eno akumzapu kumla kijeje shinani, eno toLuke aye kishekiphemiqo ghi pishiqhive nani ... Tighenguno panonguno nongu vilo “julo, paye asayeliqa lo ani” ipi pinamu wukevilo, momu “julo, paye akughuthsu chebo lo ngo ani” ipi pinamu tipau___ ”
HI ITHILO: Satan no Christo ikighi kimihi shi ajukuvu lhoxu lakhi shieno ayeghi lo ighinani, eno pano timi billion kumzapu pishiqhive nani. Jisu ye Pano ide ighikelo Paye khilemu iqi ayeghi dimonani ikemu iku amulhu lo ngovenani ipi ningu lau kutughuvetsuani. Hipau ghili chimla eno mthavekemiye Satan no akuvu kije lono pishiqhivenike ghenguno ayeghi hipau lo ighikeu puluvenani.
11. Pishikiqhi hitoi keu ighikelo kiuno amikuchomiqo susholunanikya?
Isaya 8:20 “Ayehza lo eno ashepe lo tsupuakeu, tsutsala panonguno ___ lo eno ___ lo tsupuakeu kiqi lono picheghimo aye, tiye panongu lau akuvu kuhake.”
HI ITHILO:Alhou timiqo ye pishiqhilumo nani, kughengu panongu ye Jisu no ide ighinikeu ghili kuchouyehsu lo phujuno ithi anike ghenguno (Apostolmi 17:11) Jisu no ningu lau kutughuvetsukeu toi, khiukhiuno kiutoikeu ghola lono ipeghi aghie pinamu tsutsala Kuchouyesu lo tsupuakeu kiqi lono ighimaye tiye kuchou kumoke ipieno tuchilevelo. “Hipaqo ghili Ino puzuuno nongu vilo piveake” ipi Ampeu no ningu kutughuvetsu ake. (Mathi 24:25 lo phijulo)
12. Pano kiu tsa pike lono ninguye kichileu christo kena ipi michilunanikya?
Mathi 24:26 “Tighenguno, kughou pano nongu vilo, “julo, paye asayeliqa lo ani ipinikeno” ti ___ eno ___ kevilo.”
13. Ningu ye kiu lono Pa ikighi do ithilunanikya?
Mathi 24:36 “Ikemu tipau tsala eno ado ye ___ mthae, kungugha lo kungumiqo ghi mthae, ikemu I Puh likhino ithi anike.”
Mathi 24:33 “Tighenguno, kughouno nonguno thime hipaqo shi ipeghikeu ithulunikeno tile, ado ye ahukikha ___ lo ighivae ipi ithivelo.”
HI ITHILO: Jisu no akiniu ide ighinikeu do aghuloki ye Apuh likhino ithi ani. Kuchoyehsu lo ado aghuloki tipau kihitha puakeu ghili tsupuamo. Ikemu Jisu no ningu vilo mutsuqhei pitsuakeuno, kughou ninguno Pa ikighi michipu tsupuakeqo shikupuvekeu ithulunikeno Pa ikighido ye kupunushevea, ahukikha philo ighiveakena ipi ithivelo. (Mathi 24:4-51; Luk 21:8-32; eno2 Timothi 3:1-8)
14. Jisu no ide ighikelo kungumiqo no kiu shinaniepi kya?
Mathi 24:31 “Pa ghinimi kungumi qono amulhu bidi lono kungugha cheku lakhi lono wo lakhi kutolo Pa no kisheluvekemiqo ___ sasu ighive nani.”
HI ITHILO: Nongu khechekeu kungumi (Mathi 18:10) no atughushi ighieno nongu lau Jisu ide ighivekeu toshe tsunani Tiye kiutoikeu lokivipu kela! Kughengu Bible no Jisu ide ighikeu ye “kukumugha lajupu” lakhike ipi pipuanike ghenguno. (Tito 2:13)
15. Ningu ye Jisu no akiniu ide ighinikeu zu lo ngo ani, tighenguno ningu ye ighinikeu lo kiu shi ipeghiniye anikeno tipaulo kishi kuthsukimepe aghimaye sakya?
Mathi 24:44 “Tighenguno nongu ghi ___ alo, kughengu timi Nu no nonguno kumsumono ake suchedo lono ighivenosake.”
16. Jisu no akiniu ide ighikelo khiunoqo asaxu tsuniepi kya?
Piyekusu 22:12 “Eno julo, Niye itheno ighinani, eno I jume ye Ino I gholono pesu ighinani, eno kumtsu lau pututa ___ ___ lono tsunani.”
HI ITHILO: Timiqo ye kimiyeno xalunani, ikemu tile asaxu ye pututa kumla kiqi lono tsunanike thono pa ye Jisu papemike ipi piphekeu lono xalumonani. (Mathi 7:21-23)
17. Jisu no ide ighikelo ayikusamiqo ye kiu pinani kya?
Piyekusu 6:15-17 “Eno ayeghi lo kukamiqo, kijemiqo, kinimiqo, sakiphemiqo, akughushumiqo, ililaikemi eno aqemiqo kumtsu panongu kutoshi asuki atuki qolo eno ato naghuto lo atunhekhikhi qolo ithsuuve nani, eno ato naghutoqo eno atuqo vilo panongu shou ilu ikughieno akuka lakhu lo iqa akeu nhekithe lono eno Bheriti loghukighide zulono ningu pekusuluvetsu lo! Kughengu ___ Pa loghu kighide zulo ___lunikya? ipinani.”
HI ITHILO: Ayeghi kughutha ashekhau kumsapushi sukuthuke ghulokilo, ayikusamiqo ye akumsa launo atuquqo eno ato naghutoqo pelo panongu shou iluikughi penishive nani, kughengu panonguno Akukau Jisu ide ikighi tsala ghenguno kutokupuimoveke ghenguno.
18. Kughou Jisu pephe ipeghinikeno tile akimithemiqo ye kiu shinanikya?
Isaya 25:9 “Julo, Hi no ni Lhou ke, ninguno Pa khe acheni, eno ___ ningu ___ nani, ... ningu no Pa w xachilekulu lo amulokiqi shinani eno alokivishi nani.”
19. Jisu no ide ighinikeu kimiji akhotou ye kiu kya?
Johan 14:3 “Ino ide ighinani, eno ___ I gholo ___nani; eno Ino khilehi ngonikeno tilehi nongu pelo ngopenani.”
HI ITHILO: Jisu no ajukuvu kije lono ayeghi lo ide ighieno Pa nuliqo sasu Pano panongu ghenguno kutope qhipuatsu keu ajukuvu ki lo wuvenani, tile amulo kusa amulo ghime eno anhezu kipiji kuha, kusukini kuha, ikemu alhokuthu lo alokivi eno alokughuno huno piphekumlapu shi xu acheuvenani.
NONO KHOCHILENIKEU
Jisu ye khungukusu lono itheno cheni, noye Pa sasu kusholunike ghenguno itehi nguno kutokithi anima?
Khokichile: ______
SUKUPHATSUKEU
O pelo alau akiphi shipenike ghenguno hi aqhou akiqi hami sukuphatsu ani.
Tuqhou no sasu wuve ipikeu kukumusu
Tuqhou no sasu wuve ipikeu kukumusu hipau timiqono akiqi tache lono kiumu phukidejukeu shimono ikhilu eno pulu acheni. Ningu ghenguno akiviushi akeu ye, hipau ghili kuchouno Kuchoyehsu lo anikeo mokeno phujuno pulu eno ikhilumayesa (Apostolmi 17:11)
1. Rapture ipikeu ye iqunhei, asutsa shimo momu akumuchho shimono ighinani ipi pulu chekeu- ke.
2. Rapture ye ithuluchemo, ithukumlapu lakhi
3. Rapture lo ayikusamiqo ye tishi xu ghi qhivenani
4. Rapture lono Alhou no Pawu timiqo aghichhe aghime launo xasasu wuve nani
5. Christo ide ighinikeu ashedo kini anani, atughiu no tuqhouno sasu wuve nani (the secret rapture) akiniu no ajukuvu kije lono pekipheshi ighinani.
6. Tikuma dolo ampe tsuni no kiyequ nani.
7. Christo ghumi pephe ipeghimphi zuuno tuqhouno sasu wuve paghinani, tithiu ampe tsuni tovekemtsa aghichhe aghime suighinani.
8. Ado aghuloki hipau lono ayikusamiqo pelo amulo pebidelu kepu do kivi tsunani, eno panongu pelo Christo huthulupe nani.
Sukuphatsu akeu lo, hipau ghili chixechilei ye pitsu khamla, ikemu ikholhoishi ghi point hami pitsuni.
1. Rapture ipi akeu ye iqunhei nikeu kumo, ikemu asutsa kuloghi lono muqhumuzai shi ighinikeu pi ani. Kuchoyehsu no pi akeuno, Jisu ye ashekushu lakhi lono, akughushu kungumi sutsa lono, eno Alhou fuko ghugha gholono iqighinani (1 Thesaloniami 4:16) David no pikeuno; “Ni Lhou ye ighinani, eno Paye khilemu iqunheimo nani, ikemu Pa hokumxa lo ighono muqhumuzai (pasapagha mulhu kumuqhu toi) ighinani” (Leshe 50:3).Jeremiya no pikeuno: “Ampeu no kunguu no igha nani ... Pano shishe akughushu sutsa shinani ... Pano ashekushu sutsa lakhi shinani ... eno ashekushu sutsa tipauye ayeghiqha cheku kumtsu lono chilunani.” (Jeremiya 25:30, 31)Hipau ghili o mulokite lo supulo.Christo ye akughushu shekushu sutsa lono ighinani. Tsutsala nono xu aghi puzu Pa ikighi tsala lo suluaye, Pa ikighi sutsa huno o kini yepilivenani.
2. Rapture ipikeu ye ithumlakeu kumo. Hipau ye anhethikupu lhoxu kumtsu no ithulunani. Kungugha lo kungumiqo kumtsu Jisu gholo ighinani (Mathi 25:31).Jisu no xuchile ithughikelo kungumi lakhi iqighi, eno pa kuvu huno Rom ghushimi akumo khemiqo kumtsu kithimi toi yekuluqhi khave. (Mathi 28:2, 4) Kumsujulo, kungumi lakhi kuvu thotsu titoi shi aye kungugha lo kungumiqo kumtsu Jisu gholo ighikeu kuvu ye kiu qhemi shinanikya? Tinguno alau Jisu kuvu no kungumiqo kuvu nguno alau vunani (Mathi 25:31) tinguno alau Apuh jukuvu (Mathi 16:27) Akuvu tipau ye piphemla keu kuvu. Jisu no pikeuno, “Kipelauno tsutsuphapha kulokelo kulolau ghiyebide cheni, titoi timi Nu ighikeloghi shinani.” (Mathi 24:27) Bible no mutsumishei pitsu akeuno, “Julo, Paye khungukusuqo lono cheni, eno anhethi kumtsu no Pa ithulunani.” (Piyekusu 1:7) Nono xu aghieno atsala tipau lo sulu aye noghi Pa ikighi o nhethino ithulunani.
3. Rapture lo ayikusamiqo khilemu akuxu no qhivemonani. Panongu kumtsu Ampeu ikighi kuvuno yeqhi pithikhavenani (Isaya 11:4; Malaki 4:1; 2 Thesaloniami 2:8)
4. Alhou ye khilemu aghichhe aghime launo Pawu timiqo sawuvemo nani, ikemu tileno panongu susholuve nani. (Leshe 91:5-12.)
5. Christo ide ighinikeu ashedo kini, tuqhou no momu kusuu no, eno akiniuno pekipheshi ighinani ipikeu ye khilemu tishimonani, Pa no akiniu ide ighinikeu ye ghuthu lakhi likhi shinani. Eno Pa ikighi tipau ayeghi lo timi kumtsuno ithulunani. Tile Kuchoyehsu lo khilemu Christo no ide ighinikeu ghili ashedo kini tsupuamo.
6. Tuqhouno sawuvekeu (the Secret Rapture) lo Christo no ide ighinikeu ashedo kini shinani, eno tikuma dolo ampe tsuni no kiyequ nani ipi akeu tsa lo, hiye Kuchoyehsu lo kuhakeu tsake. Kuchoyehsu lo aghimokeu tsaqo ye ningu ye pulumonani eno ikhilumonani.
7. Christo no ide ighiveke thiu ampe kuthu tuxa lono Christo ghumi ipeghinani ipikeu ye Kuchoyehsu kiqi lono kumo, Christo ghumi ye hukuthu lono mla ighi ani (I Johan 4:3) eno itehighi mla ani.
8. Jisu no ide ighiveke thiu ayikusamiqo pelo amulo pebidelupenikeu do kivi akiniu khilemu panongu tsumonani. Kughengu Jisu no ide ighikeu kuvu huno ayeghi lo axinemiqo kumtsu qhoi yeqhi pithikhaveniake, panongu ye khile do kivi ithulunikya?