Akimithe Pughukiphe

Ipekulu 24:1-25:9

XU-GHILI..........

Ampeu no Israel nuliqo Egypt lo aqemi kuxu lono xaphelukelo akumzapu eno amichipu kumla shikeu toikeu ghulo kutau ye kughoumu shimphi. Pharaoh pelo Pa qemiqo phesuvepenike ghenguno pusa lakhi shelo lakhi pesu Pharaoh kukaqha shou lepukutsu. Tishieno Ampeu no akuhu zughi kijethavetsu puzu alhothe shiyeh pelo ililaikeu kuxu lo ipeghiluvepe, eno panongu pape panongu hasu ighikeu ghumiqo ye azughi lo ilo putsuqhikhavepe.

Panonguno aghasaqha lo iloghiveke thiu, Alhou no akichiqhikepu shi panongu sasu apeu panongu ghenguno tushoqhi puakeu yeghi kidiu ighi. Panongu mheghi yeghi lo ilomphi zuu panongu pelo Pa pulu eno Pa gholu penikeu ghili kutomo pesu panongu kutsu shika mayesakepushi akeu Ampeu no ithi ani.

Ampeu no panongu sasu Sinai naghuto kumxa lo ighi, eno panonguno tsala pekighi kuxu lo kiu avehu shikeno pesu tsu. Panonguno akhuamuzu shivekelo Alhou no kungugha lono achuqupu pesu panongu tsu. Panonguno tughuthive kelo Alhou no atu lono azu pipetsuno pa nongu pelo yelupe. Pano panongu thiu azuu shitsuno panongu pelo aghumi theqhilupe.

Ashekha lo panongu ye akimithe naghuto philo ighi. Tile Alhou no Pa w puloshoqhi, Ahzakutsu chighi pesu panongu kini lo pisutsu. Pano Pa zahkutsu chighi pesu asutsa kuloqhi lono panongu kini lo pisuvetsuke thiu, Pano Mose kusasu Sinai naghuto lo ikuve, eno Pa w loti no ahzakutsu chighi hu pesu atu lapha shou yehpukutsu. Tilikhi kumono Mose no Pa gholo putho tsala 40 puchotsala 40 ngoake dolono pa pelo Alhou chinehki xakiqekulupu shi mlalupenike kiche piye. Pano kungugha lo ngochekeu kimihi lono panongu ghuzula lo pekishelukepushi aphiki aghulo lakhi mlalupe. Hi pakutakeu chinehki xuagha kungugha lo akeu kimihi juno mlalupekeu kimiji ye Alhou no axinemiqo xapheluvenikeu kupughu shipuakeu kiche piyetsuke.

PHIJUNIKEU

Hi aqhou Bible kiyeh tsupuakeu phijuno hetha puakeu lo shepichhiluvelo.

1. Alhou ye Mose vilo kiu shisulopi eno kiu ghenguno tipau mlape qhilo pikya?

Ipekulu 25:8 Panongu pelo I ghenguno ___ lakhi mlatsu pelo,tishi aye Ino tipau lono panongu gholo ke.

2. Alhou ye Pa w timiqo pelo ti achinehki lono eno tipau lo kumla lono kiu ghili ithilu penishi kya?

Leshe 77:13 O Alhou, Olau ighinikeu ___ ye achinheki lo ani.

HI ITHILO: Alhou lau kuu laghi, eno xachilekulu kupughu ye kungugha lo kua kimihi ayeghi lo akeu chinehki lo ani. Achinehki eno tipau lo kumlaqo ye Jisu no ningu xaphelunikeu kumlaqo kichepiyetsu keuke. Tighenguno ninguno achinehki eno tipau lo kumlaqo ghili paghi atughushi phujumo keloye Alhou no axinemi xalunikeu kupughu shipuakeu ghili ithikuthulumo nani. Hile xachilekulu kupughu ghili 3-D object lono kichepiyetsu ani.

3. Mose ye achinehki hipau khilauno jupusu ighieno shikya?

Ipekulu 25:40 Hipau jululo, eno nono ___ ___ lono shipe qhilo.

HI ITHILO: Achinehki hipau shipe qhinikeu blueprint ye Alhou no Sinai naghuto lono Mose piyesu (Ibrimi 8:5) Achinehki hipau ye kungugha lo Alhou chinehki akeu thoke. Ayeghi lo chinehki hipau ye pano ghuzula lo xakiqhekupushi akijelau ft. 15 eno akushulau ft. 45 mlape qhi. Achinehki hipau lo Alhou nhekithe kije qholono akhoto kumlaqo shiche. (Ipekulu 26:1, 7, 14, 15-19, 29 lo phijulo)

4. Achinehki khala lo thime kutau kiu ghi qhipuachekya?

A. Ipekulu 29:18 Eno nono akumlla gho tsukeu bheri kuchopu pesu piti mla chekeu ____ lono pitivelo. Hipau ye Ampeu lau ___ mllakeu kumlla gho lakhi ke.

B. Ipekulu 30:18 Eno nono alazayi pesu ___ kije lakhi mlape qhilo, tipau choqhekepu apukhu ghi alazayi pesu mlalo ... eno tile azu supe qhilo.

HI ITHILO: Akumlla ghoqo pesu piti mlla chekeu khache (altar) (Ipekulu 27:1-8) lono pichepighi lhoxu pesu axine ghenguno aghakishi kumlla gho tsukeu piti mlla che. Tipau ye khalacheu, achineh ki lo ilonikeu kulaghi lono shiche. Hipau pesu Christo Jisu wu cross kimighitsu. Pichepighi lhoxu pesu axine ghenguno ghiqhipe piti mlla chekeu pesu Jisu, Alhou w Bheriti (Johan 1:29) kimighitsu. Achinehki khala lo akhu kije lakhi lo azu supe qhieno achinehmi no achinehki lo ilo akumla shinikelo apukhu qhuve, aw mutsuve chekeu pesu baptism, azu lo kuputsu, axine lau no xaide ighiveno punu kitheluvekemi shikimithe chekeu kimighitsu.

5. Akimithe chebo lo thime kuthu qhipuachekeu ye kiu kiu kya?

A. Akikihi 4:7 ___ shou ___ bepua che, yehkube shou aphi atsula (blue) pesu qhaveno tipau shou piyechekeu (show) sho bepuache.

B. Akikihi 8:2 Nono akuluqo kutokelo, ___ a lo akulu shokuba tsuni lono akuvu tsukepu shi kuqupe qhilo.

C. Ipekulu 30:1 Noye piti mlla kepu ___ lakhi mlalo, eno tipau lono ___ pesu piti mlla lo, tipau ye acacia subo pesu mlalo.

HI ITHILO: Asho bekepu yehkube (table) (Ipekulu 25:23- 30) pesu Jisu kimighitsu ani. Paye akuxupu shoke (Johan 6:51) Akulu shokuba tsuni (Ipekulu 25:31-40) pesu Jisu kimighitsu ani. Pano ayeghiqha kuvu ke (Johan 9:5; 1:9) Akuluqo lo amizu pesu Akimithe Ghungu kimighitsu ani (Zekharia 4:1-6; Piyekusu 4:5) Akhache lo musughuta piti chekeu (Ipekulu 30:1-8) pesu Alhou timi akimithemiqo kighini kimighitsu ani (Ibrimi 5:7)

6. Shishe Akimithe chebo lo akhoto thime lakhi qhipuachekeu ye kiu kya?

Ipekulu 26:34 Noye Shishe Akimithe chebo lo puloshoqhi ___ shou kimiyekeu lakhu mlape qhilo.

HI ITHILO: Shishe Akimithe chebo lo akimiji akhoto lakhi qhipuachekeu (Ipekulu 25:10-22) ye puloshoqhi bo, acacia subo pesu mlano tipau shou shuna yi pesu kuzuveno qhipuache, tipau bo kunha shou kungumi kini agi kujughi mlape qhipuache, eno tipau pesu kimiyekeu lakhu (mercy seat) ipi kuche (Ipekulu 25:17-22) Hipau pesu kunguhgha lo Alhou yehkipe kukalakhu kimighitsu ani. Tipau ye kungumi kini dolo qhipuani. (Leshe 80:1; Isaya 6:1, 2)

7. Puloshoqhi bo alou kiu supe qhipuanikya?

Ipekulu 25:21 Eno nono kimiyekeu lakhu pesu puloshoqhi bo shou qhilo, eno nono ___ ___ khikhi Ino otsukeu hu pesu puloshoqhi bo alou supe qhivelo.

Zahkiniu 10:4, 5 Eno Pano atughiu yehtsukeu toi, atulapha shou yehpuku tsukeu ___ chighi hu pesu naghuto lono ide iqighi eno tipau pesu puloshoqhi bo khikhi Ino mlakeu ___ lo supe qhive, Ampeu no ahza I tsukeu toi, eno tipaqo ye tishi puloshoqhi bo lo qhipuache.

HI ITHILO: Alhou no Pa w puloshoqhi hu Pa w loti no atulapha kini shou yehpukutsu, eno pesu puloshoqhi bo alou supe qhieno akunha kimiyekeu lakhu pesu nhaphe qhivepe. Kugho kughomu Alhou timiqo no pano xine piphe Pa kikimiye lakhu zu lo Pa lau ighiaye Pano panongu kipimi qhivetsu eno panongu pelo panonguno mlakipimi xineqo mlaidepemoveche (Ahole 28:13) Ikemu akumla tipau lo achineh tou no aghakishi kumlla gho jih pesu shishe akimithe chebo lo iloghieno kimiyekeu lakhu shou ahji pesu kuzuteveno axine kipimi khutsukeu vechewono akipimi qhikutsu ithuluche (Achineh 16:15, 16) Ahji tipau ye Jisu jih, calvary cross lono timiqo xine kipimi qhuvetsunike ghenguno pelevekeu jih kimighitsu che (Mathi 26:28; Ibrimi 9:22).

8. Puloshoqhi aqau chinehki lo kumla lo kiu ghenguno pichepighi lhoxu pesu aghakishi kumlla gho tsumayesakepu shivekya?

Ibrimi 9:22 Kughengu ___ sumo keloye tile axine kipimi qhikutsu kuha. Mathi 26:28 Kughengu hino I jih puloshoqhi akitheu, khikhi kutomo ___ ___ qhitsunike ghenguno pelevekeu.

HI ITHILO: Pichepighi lhoxu pesu aghakishi kumlla gho tsuchekeu vechewono timiqo pelo Jisu jih calvary lono pelevekeu lono timiqo xine kipimi qhitsulunani ipikeu ghili ithipenikeu kichepiyetsu che. Ninguno ithivekeu no axine shivekeu jume ye akithi, eno ningu kumtsuno axine shiveke ghenguno ningu ye thivemayesave, eno Jisu no Pa kuxu tokhoikeu hu pesu ningu zuqhushi aghashivetsumoke aye ninguye qeti akithike. Wovekeu lo axine shivekeu timi huno pa kilo pichepighi lakhi pesu ighieno pa zuqhushi aghashivetsu penike ghenguno sasu achinehki lo ighieno pa w pesu lhoxu tipau kutsu shou be puzu pa kipimiqo lhoxu tipau shou pipikuno ghiqhiveche (Achineh 1:4, 5) Ahji pekile hipauye timi mheqive chekeu kumla lakhi, tishi aghie pinamu akumla hipau vechewono kuchou akhoto lakhi pephetsu akeuye, axine kumla hitoikeu ghenguno Jisu kuxu luvetsumayesakepu shive. Panonguno hitoi shikeu vechewono pishipuku cross lo Alhou Nu Jisu jih pekile vechewono xachilekulu ithulunanike ipi lajuchekeu hu kuchouno ithuluche. Alaghi hipau nguno alau tile timi xachilekulupu laghi kutau kuha.

9. Kughou lhoxu pesu axine ghenguno aghakishi kumllagho tsuvenikeno, tile axineu ye kishive nanikya?

Achineh 1:4, 5 Tishieno pano pa zuqhushi piti mllanike sasu ighi akeu lhoxu kutsu shou paw ___, eno tipauno pa ghenguno ___ shivetsukeu shi ikhiluvetsu che. Achinehtou ye Ampeu zu lono amishitsu ghiqhipe mlla che.

HI ITHILO: Kughou axinemi lakhi no lhoxu kutsu shou pa w be puzu pa xine lhoxu tipau shou shupukuvenikeno, timi tipau xine hu lhoxu tipau shou tukiqhepu kuvetsu che, eno lhoxu tipau pelo axine shivekeu timi zuqhushi aghashivetsu chepe. Eno akumla hipau pesu Jisu no axinemi zuqhushi aghashivetsuni keu kimighitsu che.

10. Kughou lhoxu lakhi pesu aqoaho kumtsu xine ghenguno aghakishi kumlla tsuvekeno timiqo xine ye pesu kiu kishive chekya?

Achineh 4:17 Achinehmi no pa w loti pesu ahji lo putsulu puzu ___ phivilo Ampeu zulono ghuthu tsuni ___ che.

HI ITHILO: Achinehmi no ahji hami pesu ilo achinehki alou kokuthaphi zulo Ampeu zulono ghuthu tsuni kuzuteve che, tishikeu lono aqoaho kumtsu xineqo hu tukiqhepe ilo achinehki lo qhiveche. Kughou Pano thiveke thiu Jisu no kungugha lo ikuvekeno tile, (wovekeu lo ayeghi lo chinehki lo achineh tou no shichekeu ghola lono) Pa jeh lono pano xine pephevekemiqo kumtsu xine kipimi qhivetsukeu kumla tho kungugha chinehki lono mla ani. (I Johan 1:9)

11. Achinehki lo kichepiyechekeu kumla kini Jisu no ningu ghenguno shikupuvetsukeu kuma ye kiu kya?

I Corinthiami 5:7 Christo, ninguw ____ ghulhu bheriti no ningu ghenguno aghashivetsua.

Ibrimi 4:14 Ningu ye ___ ___ akijeu lakhi ani, Khiu kungughaqo kumtsu vechesu ighikeu, Alhou Nu Jisu.

HI ITHILO: Jisu no ningu ghenguno aghashivetsu puzu itehi ye kungugha chinehki lo Achineh Tou shieno ningu ghenguno mlatsu ani. Pano akichiqhikepu thime kini ningu ghenguno shikupuvetsu ake. Ningu kuxu qhoi pekilivetsu eno pesu akuxu kitheu lo qhitsu, wovekeu lo ningu xineqo kumtsu qhivetsu (Johan 3:3; Rommi 3:25). Akiniuno, ningu pelo itehi eno ighinikeu kuxu lo achipiu kuxu lo xulupe kepu kuka tsu (Tito 2:14; Philippiami 2:13). Thime hikuma no timi lakhi pesu amikucho kuxu shitsu cheni, tishikeu lono timi tipau ngo Alhou kuma dolo kuposhukeu kuxu lo ighilucheni Alaghi hipau lono kumonapi aye timi ye palikhi pa kumto loye amikucho kuxu lo ikughilu chemo, kughengu amikucho kuxu ye Jisu launo kikimiye ighikeu lo likhino timi lakhi ye amikucho kuxu lo xulunani (Apostolmi 4:12). Hipau pesu akupulu lono amikucho shitsuke ipi cheni, eno hitoi keu mikucho pesu kuchou mikuchoke ipi chneni.

12. Bible lo Jisu no akichiqhikepu tushokiqhi tsugho tsupuakeqo ye kiutoikeu kya?

A. Pano ningu xineqo kumtsu qhivetsu eno ningu pesu akipimi kuhakemi lakhi toi qhitsuni keu piqhi puani (Isaya 44:22; I Johan 1:9).

B. Jisu no ningu pesu Alhou julho lo suvetsuni ipi piqhipuani (Rommi 8:29).

C. Jisu no ningu pelo Alhou kupulo shilukepu kuka eno kupulo tsunikeu piqhi puani (Philippiami 2:13).

D. Jisu no ningu pelo Alhou mulokiqiu likhi shilupenike kuphutsunikeu piqhi puani (Ibrimi 13:20, 21; I Johan 3:22).

E. Jisu no Pa kuxu axine kuhakeu pesu ningu zuqhushi aghashivetsu puzu ningu kithi pi lovetsu (2 Corinthiami 5:21).

F. Jisu no ningu pelo Pano ide ighimoke kutolo pulukibe lo aghipenike kuphutsunikeu piqhi puani (Philippiami 1:6; Jide 24).

HI ITHILO: Jisu ye okuxu lo Pano piqhi puakeu akughupu hipaqo shikupu tsunike kutope ani. Noye hipaqo ghenguno kutoluveama? Pa zulo qoqhunhe lo eno Pa pelo okuxu ghasutsu penike ghenguno inikhulo. Pano olau kiu piqhiveakeno khilemu shikupumovekeu shimonani.

13. Timi lakhi ye pakutoshi amikucho shikulupu laghi anikeshya?

Mathi 7:21 vi lo “Ampeu, Ampeu” ipichekemiqo kumtsuno kungugha yehkipe kukaqha lo ilolunike kumo, ikemu I Puh kungugha lo kuau ___ ___ shichekemi likhino ilolunani.

HI ITHILOIye, ninguno ningu mulo xaidesu Pa lau ighieno Pa pelo ningu kuxu shou ayehkipeu shiluvepemo ayesa. Ninguno Pa shou pulukibe qhieno Pa pelo ningu kuxu control shiluvetsu pemoayesa. Timi kutomono panonguno kiu kiu mla aghie pinammu tsutsala pano Jisu pulu anike ipi pikiphe shiluve aye Pano ningu sasu kungugha lo wunanike ipi pulu eno pi ache ni. Ikemu akithipu kupulu hitoikeu ye kuchou kumoke (Mathi 7:14).

14. Zuqhushitsukeu momu alupekilikeu tsala (day of atonement) lo kiu kishi mlache pikya?

Achineh 16:30 Kughengu tipau tsala lo achinehmi no nongu zuqhushi mlatsu, eno nongu ____nani, tishienapi aye nongu ye Ampeu zulo nongu ____launo mitheluve nani.

HI ITHILO: Hi zuqhushitsukeu momu alupekili keu tsala ampe lo ghuthu lakhi shichekeu tsala ye Israel miqo ghenguno ighono akhoto kughathabekeu tsala lakhi shiche (Achineh 23:27). Akuxu lo mlapimi ighikeu xineqo kumtsu pipheveni eno qhiveni, timi khiuno tipani titoikeu shimovenikeno paye Israel shiyeh launo hapheveche (v.29) Tipani ane kini kisheluche, lakhino Ampeu ghenguno, eno kutau lakhiuno ghapheu (scapegoat) khiu pesu Satan kimighitsukeu (Achineh 16:7, 8) Ampeu ghenguno qhipakeu ne pesu ghiqhi puzu timiqo xine ghenguno akumlla gho tsuveche (v.9) Achineh tou no ane tipau jih pesu Shishe Akimithe chebo lo ilono kimiyekeu lakhu (mercy seat) kuzute che (v.14). Hipau tsala lo ye achineh tou likhino akumla hipau shinike ghenguno shishe akimithe chebo lo iloluche. Hi kuzutekeu kumla ye Jisu no aghashivetsunikeu kumla kimighi piyekeu, momu kichepuwotsukeu kumla ke ghenguno Alhou no akumla hipau ikhilutsu che, eno timiqono tsala pekighi lo pano xine kipimiqo piphekeu achinehki lo tukiqhesu puachekeu hu ishino pesu achinheki launo tukiqhepe achinhe tou shou bevetsunani, eno achineh tou no timiqono piphevekeu xineqo kumtsu pesu ipe achinehki khalau ghapheu ne khikhi satan kimighitsu akeu ne shou shupukuve no ane tipau pesu wo timi kughuna chemokeu ghasaqha lo phesuve che (Achineh 16:20, 22), Hipau ghola lono ampe kupuju lo timiqono pano xine piphe chekeqo ishi hi zuqhushitsu akeu tsala, momu alupekilikeu tsala lono ahji pesu kuzutekeu vechewono shikimitheve che.

15. Aqau lo zuqhushitsu chekeu ye ighinikeu lo kungugha chinehki shikimithenikeu yekukhu shitsuche keshya?

Ibrimi 9:23 Tighenguno thime khikhi kungugha lo w ___ mlachekeno tiye hitoi shikimitheve mayesa, ikemu kungugha lo kumla ye aghakishi hinguno ___ pesu shikimithenani.

HI ITHILO: Iye, ti timiqo xine nuxavetsunikeu kumla ye Kungugha Chinehki lo ningu Chineh Tou Jisu no mlanikeu kiche puwotsu cheke. Pano akumla hipau lo Pa w timi khunoqo Pa no panongu ghenguno Pa jih pelevekeu shou pulubelu eno ikhilukemi xine ikhive tsunike ghenguno Lapuu, alacheu (Medeator) shi ani. Wovekeu lo zuqhushitsu chekeu kumla (atonement), itehi Israel miqono Yom Kippur ipi mla chekeu ye ayeghi hipau lo ashekhau shi zuqhushi mlatsunikeu kumla kiche puwotsu ighike. Ashekhau zuqhushitsu keu kumla hipau lono ashekhau kughathabekeu kumla shinani, luthu lakhi kuxu lo axine kumla ashekhau akithipu keo akuxupu keno xathathai kughathabevenani. Tithiuno atsakiviu kumla hu kishekhavenani.

NONO KHOCHILENIKEU

Jisu pelo akumzapushi okuxu pekilipe amikuchomi lakhi shivetsu penike ghenguno noye okuxu qhoi pesu Pa w lo qhivetsunishi anima?

Khokichile: ____________

Tungkuputsa Lo Kuchou Thebei Ithulu Akeu, Akiphi 10 ©2022 Amazing Facts International All Rights Reserved