
Achinehki Shikimithe
Johan 2:13-17
XU-GHILI......

Jisu no achinehki khala lo ighieno timiqono alhishi, kuqhukili shi eno kubangu akeu ithulu kelo shishe Pa mulo ighisheve. Tile timi qono pichepighi lhoxuqo thsupe qhi puzu aghakishi kumlla gho pe tsunike ghenguno qhunike ighikelo panongu ame akiqheu khu eno ame kughaqhikeu kumubu huno kumzapushi igha. Amiqhiqo huno pano khakutha khughu lo ngono igha, ane eno bheri qono igha, amishitsu qono igha akeu sutsa chilu.
Akimithe chinehki khala lo hitoi shikeu ye Alhou pulou kumo. Solomon no Jerusalem lo achinheki hipau puthuke ghulokilo aki kishimi lakhinomu panongu w aghihesu (hammer) pesu hepuku keu chimlano shiqhive. Achinehki hipau shinike ghenguno akisu kulumi qono pututa a lono thokha mlaveno pesu wo kithive, atu chhitha kemiqono atu chhikutha a lono hi shini ipikeu chhithaveno pesu wo kithive. (I Kukami 6:7)
Tile Jisu no bheri eno ane thsukeu kighi kipili sukutha ithulu, Pano tipau ikhipesu panongu henikeu kutoluve. Alhou Nu no afuko lakhi sutsa toi igha,eno pi, “Thime hipaqo kumtsu ikhisuuvelo, I Puh ki pesu kilhikishi ki shitsukevilo” Johan 2:16. “Hitoi yehpuani, ‘I ki pesu akighini ki ipi kunani,’ ikemu nonguno hipau pesu kupukamiqo ki shivetsu ani.” Mathi 21:13.
Pano achinehki khala lo apusho lakhi lono lakhi lo wupuzu pichepighi lhoxuqo thsupuakeu kuqhophevetsu, poisa kili akeu yehkube tukulovetsu.
Tilehi timiqo ye Alhou Thokha lo akuka kuau zulo puthugho anikughashi kumsuve, eno tile kilhikishimiqo ye ighono panongu kichiqhiveno achinehki khala launo athiumo igho wo jumono kuha pokhave. Jisu ye timiqo pelo Alhou w kupu kimiye kini tsughukhui akeu ghili ithipenishi. Tighenguno, kughou Pano akimithe chinehki pesu niqhinighulaikeu kilhikishi ki lakhi shivetsu akeu Ithulukelo ighono Pa mulo imesheve.
Ampe kutomo zuu, Danel tungkuputsa lono ighinikeu lo ghuthu lakhiye achinehki shikuchhubeve nani ipi asheazu shitsukeu ani. Alhou w kuchou hu ikhipe nedaqodavetsu nani eno Pa w timiqo pesu shikighimenikeu pichho puani. Ikemu ghuthu lakhi loye Ampeu no ighieno achinehki hu shikimithe nani ipikeu ghi pichho puani.
PHIJJUNIKEU
Hi aqhou Bible kiyeh tsupuakeqo phijuno hetha puakeu lo shepichhiluvelo.
1. Danel no pa lau piyesukeu vision lo bheritsu lakhi akibo kini shopu akeu ithulukelo paye ighono akumzave (Danel 8:1-4) bheritsu tipau pesu khiu kimighitsu kya?
Danel 8:20 Nono bheritsu akibo kini shopu akeu ithuLuku ye ___ lo eno ___ kukamiqoke.
2. Tipa thiu itaghi Danel no anetsu lakhi eno tipau nhethi dolo akibo kije lakhi shopu akeu ithulu, tipau kiqi ye kiu kya?
Danel 8:21 Eno anetsu ye ___ kukaqha ke, eno tipau nhethi dolo akibo kije lakhi shopu akeu kiqi ye akukau ___ ke, eno akibo akijeu ichevekeu a lono akibo bidi ipeghikeu kiqi ye shiyeh tipau lono akukaqha ___ ipeghivekeu kiqi, ikemu tipau shikeu ye pa kuka lono shiluke kumo.
HI ITHILO: Anetsu kiqi ye Greece eno akibo kije shopu akeu kiqi no tipau shiyeh shou ayehkipeu Alexander the great, eno tipau a lono akibo bidi ipeghikeu kiqi ye pa w general bidi no Alexander thive kemtsa pa kukaqha kijeluvekeu kiqi.
3. Eno ti bidi shi kijeluvekeu lakhi lono akibo aghulo lakhi ipeghi ipi:akibo aghulou kuka hipau pesu khiu kimighitsu kya?
Apostolmi 18:2 Claudius (Caesar) no Judahmiqo kumtsu vilo ___ qhivelo ipi ahzatsuve.
HI ITHILO: “Akibo aghulou” no Alhou timiqo shikighime, akimithe thimeqo nedaqodavetsu, eno ithu Jisu ghochilekeu ye Rommie ke. Pagan Rommie eno Papal Rommie pama kinikujono Alhou timiqo shikighime eno Jisu ghochileke. Greece kuka shelo Rommie kuka no ighono akughushu shi ithughikeu ayeghiqha xulhe lo ithulu ani.
4. Danel vilo akibo aghulou hipau no achinehki shikuchhube nani ipi. Achinehki tipau shikimithelumphi kutolo ado khitohi luvekya?
Danel 8:14 Kughengu atsala ___ eno aqhe ___ thiuye achinehki hu shikimitheve nani.
HI ITHILO: Bible lo hi ampe 2,300 no tungkuputsa lo ado akushuu shi tsupuani, ikemu tungkuputsa hipau huthunikeu do aghuloki ye iphi Danel 9:25 zuu ye tsupuamo.
5. Kughou Danel no akibo aghulou kuka no Alhou timiqo shikighime eno kuchou hu pesu qodanedavetsukeu Ithulukeno tile pa ye kishi khochile kya?
Danel 8:27 Eno ni Danel ye I lau akumto kuhave, eno atsala hami ___ Ilau piyesukeu vision ghenguno niye I kumzave, eno ___ tipau vethamlave.
HI ITHILO: Alhou timiqo shou kiu ikughini chenikeno ti ithulu puzu Danel ye ighono pa mulo imesheve, eno ado hami suve. Danel eno pa kusamiqo khiunomu atsala 2,300 ghili piyesukeu hu vethamlave.
6. Atsala 2,300 lono apineh do 70 kothape khiuno ghenguno eno kiu ghenguno tsukya?
Danel 9:24 ___ ___ ye ow timi eno no kimithe phughi ghenguno kothatsu ani ...
HI ITHILO: Danel lau atsala 2,300 piyesukeu mpe hami thiu, pa pelo vethalu penike kuphu tsunike ghenguno kungugha lono kungumi ighi. Kungumi no Judahmi eno Jerusalem phughi ghenguno apineh do 70 kothatsu. Alhou no Pa no kishelukeu shiyeh itaghi ampe 490 panongu pelo ayeghiqha lau Messiah ghili thopi tsupenikeu dokivi pesu tsuani (Danel 9:23, 24)
7. Atsala 2,300 eno apinehdo 70 hukuthu ye kiu ghuloki lono huthukya?
Danel 9:25 Tighenguno hi ithi eno vethalulo, Kughouno ___ ___ eno puthukithe lulopi ahza tsunikeno tileno huthu puzu iphi Akukau Messiah ighikeu kutolo apineh do 69 shinani.
HI ITHILO: Kungumino Danel vilo atsala 2,300 eno apineh do 70 ye kughou Jerusalem luchilelu eno puthukithelulopi ahza tsunikeno tipau mpe nguno kihithuvelo ipi. Alhou timiqo ye tipau ghulokilo Persia kukaqha lo akughumi lakhi shiache.Ahzakutsu hipauye Akukau Artexerxes kuka mpe akutsuniu lono tsu, paye BC 464 lono kalu (Ezara 7:7) Pano Jerusalem luchilelu eno puthukithe lulopi ahza tsukeuye BC. 457 lono tsu.
8. Kungumi no Danel vilo, tsutsala nono apineh do 69 hu BC. 457 lono kihithu aye hipauno osasu iphi Akukau Messiah ighikeu do tolunani ipike, tiye kuchouno tishikeshya?
Apostolmi 10:37, 38 Atsa tipau hu nonguno ithi ani ... Baptiz shiveke thiu khikhi Johan no kutsukeu: Alhou no kishi Nazareth no ghami Jisu Akimithe Ghungu lono eno akuka lono ___keno.
HI ITHILO: Hiye kuchouno akichiqhikepu shipuani.Akimithe Ghungu no Jisu ye Messiah ke ipi nukishe mphi zuu ampe aqhe kutomo ghulokiu tungkuputsa lono hipau ghili pichho puatsuke. “Messiah” ipikeu kiqi ye Ibrimi tsa lono “nukishe” keu ipi, eno tipau pesu Greek tsa lono Christo ipike. Luk 3:21, 22 lono pi akeuno Pano baptiz shike lono Akimithe Ghungu no Pa nukishe ke. Eno hi shikeu ye AD, 27 lono shi. Hile ninguno Ithilukepu laghi lakhi akeuye, Bible lo tungkuputsa lo atsala lakhi ye ampe lakhi sasu aqhemi ipi Akikihi 14:34; Ezekel 4:6; Luk 13:32 lono ithulu ani. Tighenguno tungkupu tsala apinehdo 69 hu apineh dolo atsala 7 pesu kughusuve aye atsala 483 ipeghi ani. Eno kunguu pivekeu toi hi atsala/mpe 483 hu BC 457 nguno kihithu aye iphi AD. 27 to ani, eno AD. 27 lo Jisu no baptiz shikelono Akimithe Ghungu no Pa nukisheve.
Eno pivekeu toi Messiah ipikeu kiqiye Nukishe ipi. Tighenguno ti Nukisheve keu Jisu ye Messiah ke. Ampe 483 lono hukuthu mpe BC. 457 peveaye AD. 26, eno BC. 1 ye AD 1, tighenguno AD 1 pesu AD. 26 lo kuqhave aye AD 27. Kughengu tile abo mpe kuhake ghenguno. Jisu ye AD 27 lo Pano baptiz shilukeu mpe nguno ayeghi lo Pa kumla huthuve. Pano pi, “Ado hu shikupuvea, eno Alhou yehkipekukaqha ye aw lo pe auveake, momu kupunushevea,” ipi. Mark 1:15. Pano hi pikeuye Danel 9:25 lo Messiah ghili pipuwo puakeu do hu shikupuvekeu ghili pike.
9. Hipau shelo tungkuputsa lo kiu shikupukya?
Danel 9:26, 27 Eno apineh do lho akutsuniu loye Messiah hu ___ nani, ikemu Pa likhi Pa ghenguno kumo ... Pano apineh do lakhi kutomo sasu puloshoqhi shikumto nani, ikemu apineh do ___ lono aghakishi eno akumlla gho tsuchekeu kumlaqo hu Pano kishekhavetsunani.
HI ITHILO: Tungkuputsa akiniu lo pi akeu no Jisu ye apineh do lhoakutsuniu mta lono ghiqhive nani, momu cross lo yedavenani. Pa nikishelukeu mpe AD. 27 lono ampe kuthu tuxa kihi ighikelo AD. 31 loye Pa yedave.Pano apineh do lakhi tiye atsala tsuni, khikhi tungkuputsa kiqi lo ampe tsuni kutomo sasu puloshoqhi shikumto tsunikeu do hu tomoveno apineh do mta lono Pa yedave. Pano thive kemtsa achinehki lo kokutha phi hu akutsuqa lono iqi abophi kutolo suxula kini shive (Mathi 27:50, 51) Tipau kiqi ye Alhou w Bheriti no aghakishi kumlla gho pesu tsuvekeu huno ayeghi lo pichepighi lhoxu pesu aghakishi kumlla gho tsuchekeu kumla hu kishekhavetsukeu kiche kipiyepiyetsu. Hi aqhou ado kichepuatsukeu jukide julo. Persia yehkipe kukaqha lo akukau no Jerusalem luchileve eno puthukithe luvelopi BC. 457 lono ahzatsukeu mpe lono hi apineh do 69 khikhi atsala 2,300 lono kothape Judahmi ghenguno eno Jerusalem ghenguno tsukeu do hu iphi AD. 27 lono kishekhave. Eno apineh do lhoakutsuniu ye AD. 27 lono iphi AD. 34 kutolo lono apineh do lakhi Pano kutomo sasu puloshoqhi shikumto kepu shia, ikemu apineh do lhoakutsuniu mta lono Messiah ghiqhivenani ipi tungkuputsa lo pipuakeu toi, Paye AD. 27 lono ampe kuthu tuxa tiye AD. 31 loye Pa yedave. Ninguno philuvekeu toi tungkuputsa lo apineh do 70 ye ampe 490 ke.
10. Jisu no Pa khopemiqo vilo atsakiviu pesu timi amuqo khikhiu lau paghi kutsuulo pi ahzatsu kya?
Mathi 10:5, 6 Judakumomi laghi lo wukevilo, ... ikemu puhavekeu bheri ___ kibolomi lau wulo.
HI ITHILO: Jisu no Pa khopemiqo vilo pikeuye atughishi Judahmi qo lau paghi xakulu tsakiviu pesu piulo ipi. Kughengu panongu ghenguno ampe 490 kutolo panongu pelo Messiah ghili pesu pikulhatsupenikeu do aphike ghenguno. Danel 9:27 lo pi akeuno, Jisu ye tungkupu tsala apineh do lakhi tiye ampe tsuni kutomo sasu puloshoqhi,momu xachilekulu kupughu shikumtotsukepu shi a. Ikemu Paye ampe kuthu tuxa tiye AD.27 lono iphi AD. 31 loye cross lo yedave, tithiu AD.31 lono iphi AD 34 kuto, ampe kuthu tuxa Jisu no pikeu kiqi lono akhopemiqo ye xachilekulu tsakiviu pesu Judahmiqo vilo pa ghi pikulhatsu. Ikemu Judahmi aqono pekipheshi xachilekulu tsape milive. Eno AD. 34 loye amikuchou deacon khiu xachilekulu tsakiviu pesu kutsu akeu atu pesu veqhi pithive. Sukuphatsukeu lo “APINEH DOLO ATSALA TSUNI” ipikeu tsato lo julo.
11. Jisu ye Pano kisheluvekeu shiye lau kiutoikeu kutughu tsukya?
Mathi 21:43 Akukaqha hu nongu launo ___ eno pesu ___ lakhi athi Pithinikemi tsuvenia.
HI ITHILO: Jisu no hile mutsumishei Judahmiqo vilo pikeuno, tsutsala panonguno tsuikhomo Messiah tuchile auve aye akukaqha panongu tsupuakeu hu ikhiluvetsunikeu piqhi.
12. Jisu no Mathi 21:43 lo “shiyeh” kutau ipikeu ye khiuno shiyeh kya?
Galatiami 3:29 Tsutsala nonguno ___ ke aye, nongu ye Abraham piti ke, eno piqhi puakeu toi amheghi ke.
Rommi 2:28, 29 Ashou ___ keu no judahmike kumoe, ikemu alou amulo lono ___ kemino judahmike.
HI ITHILO: AD. 34 lono judahmi qono atu pesu Stephen veqhive (Apostolmi 7:58, 59) keu lono Judah shiye ye Alhou no kishelukemi shiyeh ipi kumove. Kughengu Alhou no panongu ghenguno pughu puakeu hu panonguno tamono tuchileveke ghenguno. Tighenguno tungkuputsa lo Israel ghenguno pitsukeu kiumu kuhave. Itehi ye Jisu ikhiluvekeqono Pano kishelukemi timi shivea. Alhou no Israel lau kiu piqhikeno tiye aghungu lo Israel miqo sala shivea. (Rommi 9:6-8).
13. Kungumi no Danel vilo pikeu kiqi lo, atsala 2,300 tove kithishi kiu shinaiepi kya?
Danel 8:14 Eno pano I vilo pi, “Kughouno atsala 2,300 tovenikeno ___ ___ shikimitheveni.
HI ITHILO: Ahzatsukeu mpe BC. 457 lono tungkuputsala 2,300 huthu kelo iphi AD 34 loye atsala /mpe 1,810 tovea. atsala 2,300 lono apineh do 70 kothape judahmi tsukeu ye Stephen pithivekeu mpe AD. 34 lono shikupuvea, tighenguno AD. 34 pesu 1,810 lo kuqhave aye 1844 ipeghi ani. Eno hipau mpe ye ahzatsukeu mpe BC. 457 lono tungkuputsala 2,300 huthu kelo iphi AD. 1844 lono atsala 2,300 hu tove ani. Ninguno kunguu Danel 8:14 lo atsala 2,300 tovekithishi achinehki shikimitheni ipi puani. Tighenguno AD. 1844 mpe ye kiukeno ighono akhoto shi ipeghikeu mpe lakhi shi ani. Kungumi no pikeu no tipau do tovekithishi kungugha chinehki shikimithenikeu piqhi puani. (Ayeghi lo chinehki Jerusalem lo achekeu ye AD. 70 lono Rommie ghushimino kutsalevetsua) Tighenguno achinehki khikhi shikimitheni ipi puakeu ye hipa yeghi lo chinehki kumono kungugha lo akeu chinehki shikimithenikeu pi anike. Achinehki tipau shikimithenike ghenguno Jisu Christo ye Achineh Tou shieno kungugha chinehki lo ilonani (Ibrimi 4:14-16; 8:1-5) Tishieno Pano kungugha chinehki lo axine record tukiqhesu puakeu hu shikimithe nani (Piyekusu 20:12; Apostolmi 3:19-21). Danel tungkuputsa kiqi lono paye AD. 1844 loye kungugha chinehki lo ilovea, eno zuqhushitsukeu (atonement) kumla shi ani.
14. Jisu no ide ighimphi zuu kughathabenikeu kumla shinani ipi, eno tiye khiuno case phujunikeu pi anikya?
I Pitor 4:17 Kughathabenikeu kumla ye ___ ___ lono shinani.
HI ITHILO: Kughathabenikeu kumla ye Alhou nuliqoke ipi chekeqo launo huthunani.
15. Kughathabenikeu kumla atughiu lo kiu phujunani kya?
A. Piyekusu 20:12 Kithimiqo ye panongu kumla ___ lo yehkithi puaghikeu phujuno xatha nani.
B. Yehtsapiu 12:14 Kughengu Alhou no ___ kumtsu kughathebenikeu lo suighinani, ___mlakeu thime kumtsu suipeghinani.
C. Jems 2:12 panongu shou ___ keu___ pesu kughathabe nani.
HI ITHILO: Pututa kumla kungugha lo yehkithi puakeu juno kughathabe nani, kaku Tipaqo lo luthu lakhi kuxu lo kumlaqo kumtsu kithikiyi yehkithi puani. (Leshe 56:8 lo julo) Alhou zahkutsu chighi pesu kughathabe nani (Piyekusu 22:14).
16. Kughathabekeu tipau lo Alhou ye akipimi I tsunani keshya?
Piyekusu 12:9, 10 Aqau lo apighi, ___ ... ipichekeu hu ayeghi lo hapiqive ... pano ni thikuzumiqo akipimi tsuche, pano putho pucho ni Lhou zulono ___ panongu tsuche.
HI ITHILO: Satan likhino akipimi tsu acheni. Christomi hamino kumsukeuno Jisu no Apuh vilo pieno kughathabenikeu tsala lo sala ningu msape qhive chenie ipi cheni. Ikemu Jisu no pikeuno, “Apuh no Pakutoshi nongu kimiye achenike.” Johan 16:27.
17. Kughathabekeu zulo niye I likhi puthughonani keshya?
A. Jisu no ningu zuqhushi pikutsuu (Advocate) shinani (I Johan 2:1
B. Jisu no ningu xakuthau (judge) shinani (Johan 5:22)
C. Jisu no ningu w pukhubekulupu eno kuchou thopiu shinani (Piyekusu 3:14)
HI ITHILO: Ampeu shikimithi, kughathabekeu lo Jisu no ningu Pa papemiqo zuqhushi pitsu nani eno ningu thopiu shitsunani. “Tsutsala nono Jisu ghenguno xu aghiaye noye khilemu puhamonani” (Rommi 8:1; Colossiami 1:12-14).
NONO KHOCHILENIKEU
Kughathabekeu tsala lo tsutsala Jisu no o ghenguno pitsunike ipi piqhi puaghiaye noye ishino okuxu xaidesu Pa lau ighivemo keshya?
Khokichile: _______
SUKUPHATSUKEU
O pelo alau study shipenike ghenguno hi aqhou akiqi hami sukuphatsu ani.
Apineh dolo atsala 7 ipikeu tsa lo
Danel tungkuputsa lo ampe 490, tiye apineh do 70 kothape Judahmi eno Jerusalem ghenguno tsukeulo, kiphimi hamino pikeuno, hi apineh do lhoakutsuniu ye adoaghuloki kikishekha lo christoghumi (antichrist) kumla do, ampe tsuni aghichhe aghime do shinani ipi cheni, ikemu Bible lo titoikeu kukutsu kuha.
Ninguno hipau ghili akiqi hami phukidejuni
A. Danel 9:2 lo Israel nuliqo ye ampe 70 akughulo wuvenani ipi Jeremiya tungkupuu no pichhotsu, eno kuchouno panonguye ampe 70 ishokibe shoinami yeghi lo akughulo ngove, titoi ampe 490 judahmi ghenguno eno Jerusalem phughi ghenguno kothatsukeu ye thevekeu do shimono ishokibe shikupuve.
B. Apineh do lhoakutsuniu huthukeu ye AD. 27, Jisu no baptiz shikeu mpe lono huthu. Tighenguno Pano kutsuthu kelo pikeuno, “Ado hu shikupuvai” ipi (Mark 1:15). Tiye Pa ghili tungkuputsa lo kiu pipuanikeno tipaqo ashekichishi shikupu ighiakeu lono atsa hipau piqhike.
C. AD. 31 lo Pano cross lono suthauvenike lo pikeuno, “hino tavae” ipi. Pano thivenikeu ghili Danel 9 lo pipuakeu hu shikupuvekeu tsa pike. Hitoi Pa ghili pipuani:
-
-
“Messsiah” hu ghiqhivenani, momu yedavenani (verse 26)
-
Alhou w Bheriti kuchou no ghuthukhavi aghashivetsukeu lono ayeghi lo chinehki lo axine ghenguno aghakishi kumlla gho pesu tsuchekeu kumlaqo hu ashekha shivetsunani ipikeu hu shikupuve (verse 27; I Corinthiami 5:7; 15:3).
-
Axine ghenguno Pano alupekilivetsunani ipikeu hu shikupuve (verse 24).
-
Messiah ighinani ipi tungkuputsa lo asheazu shitsukeu do aghuloki hu ashekichishi shikupuve. Ampe 2,300 tovekithishi achinehki shikimitheni ipikeu lono apineh do 70, tiye ampe 490 kothape judahmi tsukeu doqo kumtsu achipi lono qhoi shikupuvea kethono tile ado hami kothape ighinikeu lo christoghumi no mlanikeu do qhipuatsu ani ipikeu Bible kukutsu lo kuha
Tungkuputsa Lo Kuchou Thebei Ithulu Akeu, Akiphi 11 ©2022 Amazing Facts International All Rights Reserved