
Babylon Ghulhu Tuchilevetsu
Daniel 1:1-21
The Story......

Akukau Nebuchadnezzar no Jerusalem le ighi puzu Judahmi qhethonhe kutomo kughapesu wo Babylon kughu lo qhive, eno akukauno pa qeu Ashepenaz vilo, judahmi akughumiqo gholo lhothemi phuithaikemi lotsuloghui eno akighithi alokutsu gho pighi aghikemi kishesaghilo, tishieno panongu pelo ampe kuthu Babylon mi tsa phi eno alokutsu phulupelo, tishieno panongu pelo akukau huthupe kepushilo ipi kichetsu. Ashpenaz no Danel,Hananiah, Mishael, eno Azariah kisheluno sasu akukau kuka ki lo ighi.
Ikemu panongu ghenguno tile kushokutsupu lakhi sholuve. Akukau ghulhu lupa lo chuqu kushoqo ye Alhou no Pa w timiqo pelo chu shopemokeu chuqu kusho ani. Tileno Danel no panongu chuqu kusho shou ampi shi akeu vilo, ayetsuni chuqupu eno azu likhi pesu pa eno pa kusamiqo tsunimapi qhuiniju. Atughu loye akukau qeu no panonguno qhuiniju akeu tuchileve eno pi, “nonguno chuqu kusho tipaqo likhi chu shonikelo nonguye aphiqive nani” eno tsutsala nonguno “kusukini shiuve aye akukauno I kutsu luvetsunanike” ipi.
Ikemu Danel no ighono akuchuniu lono qhuiniju eno pi, atsala 10 dolono ningu shiahji chhejulo, eno ningu pesu akusami akukau chuqu lo chu sho akemiqo sasu kimighi julo, ipi keu lo akukau qeuno pulovetsu, eno ayetsuni chuqupu eno azu likhi pesu atsala 10 panongu tsuju. Hi atsala 10 dolono “akukau chuqu lo chu sho akemiqo nguno alau panonguno ashiahji kivi shive,xuthilei eno chhikhoi ipeghive.” Danel 1:15. Akiphi mpe kuthu tovekithishi akukau Nebuchadnezzar no panongu kighithi theju, tile panonguno ghuthu 10 no Babylon lo alokutsumiqo nguno alau akiviu shi aghikeu phulu.
Bible no ningu vilo pi akeuno Danel ye pa punu mpe 100 kutolo xu ipi. Kiu ghenguno Danel eno pakusamiqo ye alotsu, ashiahji kivishi eno axukushu shikya?
PHIJUNIKEU
Hi aqhou Bible kiyeh tsupuakeqo phijuno hetha puakeu lo shepichhiluvelo
1. Alhou ye timi lhoxu ghenguno abolho chuqupu kiu kutotsu kya?
Bothu 1:29 Eno Alhou no pi, “julo, Ino atsuni ___ pithi keu jeli, eno asubo ___ pithikeu pesu nongu pelo chupenike tsu ani.”
2. Adam ngo Eve pama no Alhou gholumove kithishi achuqupu kutau kiu ghi sukuqhavetsu kya?
Bothu 3:18 Nongu ye aluzalo ___ ghi chulunani.
HI ITHILO: Alhou no timi ghenguno abolho chuqu kutotsukeu ye atsuni lono eno asuboqo lono pithikeu xathi jeli, eno alukichi lono mlaphelu xabo jeliqo pesu panongu chuqupu shitsu, ikemu panonguno agholumoveke thiu yetsunitsughi ghi chupenike pulovetsu, eno tipau thiuye panongu pelo akuxupu subo chupe move.
3. Alhou ye ningu shiahji kivipu ghengu ghi kumsujutsu achenikeshya?
Mathi 4:23 Eno Jisu no Galilee qha kumtsu lo wu eno synagogue lo ilono kungugha tsakiviu pesu kutsu, eno akusu eno akusupithe timiqo dolo xapu akeu kumtsu ___.
3 Johan 2 Kimiyechekemiqo, niye nongu pelo thime kumtsu lo ____ lu apenishi ani, eno nonguno aghungu lo thuulu akeu toi nongu ___ ghi akivishi qhipuapenishi ani.
HI ITHILO: Bible no ningu kutsupiye akeuno ningu shiahji akivishi qhipuanikeuye Alhou lau ighono akhoto lakhi shi ani. Jisu no Pa kukutsu kumtsu lo kusukinimiqo kusu pithe shipivitsukeu no Pa kumla akhotou eno akijeu shike. Tile ningu shiahji akivishi qhilu eno ningu xupushu lukepu kukhuayeh hami tsupuani.
4. Alhou no Israel nuliqo lau piqhikeuno, tsutsala panongu no Pa gholu eno Pa huthu aye, Pano panongu launo akusupithe kumtsu ikhisuuve tsuni ipi. Paye kuchouno Pano piqhikeu papekemya?
Leshe 105:37 Pano panongu sasu ipeghi ... eno Pa laghaqo gholo tilehi ___ ___ kiumu kuha.
HI ITHILO: Kumusujulo, kughou Pano panongu sasu tushokiqhi yeghi lo ipeghikeno tile Israel shiyeh lau ashiahji lo kulhokugho, kusukini, eno alhokivikumo kuha ipi.
5. Kiu shiye ningu shiahji kivi Alhou lau akhoto shivekya?
I Corinthiami 6:19, 20 Nongu phimpi ye akimithe ghungu ___ ke, ... tighenguno nongu phimpi lono Alhou ___ shitsu lo.
Rommi 12:1 Nongu ___ pesu akuxu no ___ tsulo, Alhou gizu lo ikhikulupushi akimitheshi pesu tsulo, tishikeuno nongu ghenguno ikhikulupu kumlake.
HI ITHILO: Alhou ye ningu phimpi pesu Pano ngonikeu kimithe a lakhi shitsu penishi ani. Tighenguno ningu ye ningu phimpi pesu Pa ghenguno akimithe a lakhi shi ghi qhitsuni nolo.
6. Bible lo ningu shiahji akivishi qhipuanikeu kukhuayeh kiu anikya?
I Corinthiami 10:31 Tighenguno nonguno ___ lomu, ___ lomu, momu kiu kiu mla pinamu, tikumtsu lo Alhou jukuvu shitsulo.
HI ITHILO: Ningu kumla kughutha lo likhi kumono ningu kuchu kusho kumtsu lo ningu ye Alhou jukuvu shitsumayesa.
7. Kristomi ye aji peithalu Nani Kesha?
Ahole 20:1 Aji ye pishikiqhi lakhi ke, ___ eno ___ ye mutomushu kichighikeu ke, eno hipauno khiuno mususauveakeno pano ye alokutsukumoke.
HI ITHILO: Kuchoyehsu no Alcohol-aji / akuputsu peithanikeu ighono akumtoshi lakha ani. Bible lo aji ipi akeuye atsaizu, ishivekeu shi aghie pina ishimokeu shi aghie pinamu pesu aji ipi cheni. Titoi ishi ninguno “cider” ipi akeu thoke. Ahole 23:29-32 lo ishivekeuji lakha ani. Bible no ningu vilo ishivekeu ji shou jupuku kevilopi ani. Christomi no peithalunikeu ye akithe ji, khikhi atsaizu ngoniyi keu peithalunani. Isaya 65:8 lo pi akeuno “akithe ji ye atsaithi lono ithulu cheni.”
8. Pano phimpi shikuchhubevekeqo ye Alhou no pesu kiu shivenaniepi kya?
I Corinthiami 3:16, 17 Nongu phimpi ye Alhou chinehki ke ipikeu nonguye mthakeshya? ... tsutsala khiuana Alhou chinehki shikuchuubeve aye Alhou no ___ kutsavenani.
Ipekulu 20:13 Noye ghiqhi chini ___.
HI ITHILO: Kiu kiu thime shi aghiepinamu ni shiahji shipusave, momu ni phimpi shipusaveno alho ikhovekepu chuqukusho ye khilemu peitha kevilo. Akuputsu ji (alcohol) momu ghupilevekeu kususughu (drugs) eno axipi (tobacco) pesu mlakeu chuqu nhemughaqo, kofi eno sunizu lo ghupilevekepu akeu thime (caffeine) hipaqo khilemu peitha kevilo. Thime hipaqo ye ni ashiahji eno ni qho shipusavecheni ipi ithipulaghi peitha keu lono ningu phimpi khikhi Alhou no Pa Kimithe Ghungu vechewono ilo ngochekeu chinehki shikuchhubevetsu keu lono ningu ye Alhou gizu lo ikhikulupu kumove cheni. Ni lho shikughukhove cheni, tishikeu lono nilikhi nikuxu kughukhovekeu lono ningu ye ghikiqhimi lakhi shive cheni. Olikhi oheqhivekeu kipimi oshou benani. Eno nono ithi ani, ghikiqhimi ye kungugha lo ilomlanani ipikeu.
9. Alhou ye kiutoikeu lhoxu timi pelo Chulupenike pulotsukya?
Achineh 11:3 Kiu kiu ___ shi aghiepinamu apukhu mutsu shobakeu eno ___ tsakide keu lhoxu shi chulo.
HI ITHILO: Alhou no ningu pelo mlalei ithivepenike ghenguno mithekeu eno mithemokeu lhoxu kichepiye puatsuani. Lhoxu hami apukhu mutsu ye shobapukeu ani, ikemu puqulepheno tsakidesu keu shichemo, kumsuju kelo awo toikeu, akiniuno lhoxu hamiye tsakide cheni ikemu apukhu mutsu ye shobapu chemo kumnsujukelo khura toikeu. Tighenguno, ninguno kunguu philuvekeu toi apukhu mtsu ghi shobapu eno tsakidesu keu lhoxuqono akimithe ke ti chulo ipi pulotsu.
10. Azu lo kua lhoxu kiutoikeu chulopi kya?
Achineh 11:9 Azu lo kua lhoxu khipaqono ___ pu ani eno ___ pu anikeno tipaqo chulunani.
HI ITHILO: ayeghi lo kiche lhoxuqo toi, azu lo lhoxuqo ghi hami ayiko ye puanikemu achishibo, momu mulukuba ye puchemo, hami achishibo ye pu anikemu ayiko ye puchemo. Tighenguno azu lo lhoxu khipaqono akola eno mulukuba (fins and scale) pu aghikeu no mitheke tipaqo chulo.
11. Aghau (birds) kiu toikeu chulopi kya?
Achineh 11:15, 16 Aluqu, aqhaqho, alhaqu, alukuzuve eno tipau jeliqo, kithiu, agha, azughikubau, ___ minitugha eno ___ qo khilemu chukevilo.
HI ITHILO: Nono Achineh kaku akihedo 11 lo phiju aye ashi aghau khipaqono mithe eno khipaqono ithemokeuke no kichetsu ani. No ghi tilehi phijulo.
12. Hi mithekeu eno mithemokeu lhoxuqo ghi Mose yehza achineh kukhuayeh gholono cross lono shipuhavetsu akeshya?
Bothubo 7:1, 2 No eno okibolomiqo kumtsu sasu ashuka lo iloghivelo, ... eno o gholo ___ lhoxu tuna tsunini sasulo; eno ___ keu lhoxuqo ye tuna lakhi likhi sasulo.
HI ITHILO: Hi mithekeu, mithemokeu michikututa shitsukeu ye Mose yehza lono kumono pulhokusu (creation) lono hitoi lhosu puatsuanike. Mose zuu Alhou no Noah vilo mithekeu lhoxuqo eno mithemokeu lhoxu qo axiala kututashi michitsu puzu pa shuka lo sasulupeke.
13. Hi mithemokeu lhoxuqo shi chukeu ye kumsapu kipimi shi anikeshya?
Isaya 66:15, 17 Kughengu julo, Ampeu ye ami gholono eno Pa w ghushikulu lono pasapagha kumuqhu lakhi toi ___ , eno khunoqo panokutoshi shikimithe anikepi puzu ...___ chu, eno kuchhubekepu shi chu eno aji shi chuchekemiqo kumtsu ___ nani,” ipi Ampeu no ipi ani.
HI ITHILO: Iye, Bible no mutsumishei eno vephulei pipuakeu vethalulo. Pano ide ighikelo khiunoqo Ampeu no pikeu tsaqo ithi anikemu mthaketoi awoshi eno mithnemokeu lhoxuqo shi chu aghinikeno tipaqo ye puhavenani.
14. Christomiqono ashiahji akivishi qhipuanikeu kukhuayehqo ye kiu kya?
I Corinthiami 9:25 Aghilimi asaxu qelunikemi kumtsu no thime kumtsu lo ___ keu shicheni.
HI ITHILO: Alikhiaghasu keu (temperance) kiqiye thime kumtsu lo ni shiahji shipusavekepu chuqukusho eno kumla kughutha ye qhiveno kiuno ni ghenguno akivipukeno tilikhi shikeu kiqike.
15. Ike tishiaye ninguye ni shiahji akivishi qhipuachenikeu kukhuayehqo papemayesa keshya?
A. Kitixevekulupu kusupithe launo putosu anikeu (Achineh 13:46).
B. Timi phimpi tsumunauvekeu ye shiqhove kepu (Zahkiniu 23:12, 13).
C. Azukuchhu kichichi eno aphimini ishikimithevekeu lono apithe jeliqo kachilelucheni (Achineh 17:15).
D. Shupusalhamo keu lono kipiti-toti kusu kitixelu chemo (Achineh 18; Ahole 5:1-12; Colossiami 3:5, 6).
E. Lhoxuqo tha chukevilo (Achineh 3:17; 7:22-24)
F. Kukhukimiji shi kimithikile keu lono akukumusu shipusaveno ashiahji vimove cheni (Achineh 19:17, 18;Ahole 15:17; Ibrimi 12:14, 15).
G. Chilo chusu shosuvekeu ye ashiahji ghuzavekulupu lakhi (Ahole 23:2).
H. Ni phimpi ye akivishi akulho qhikeu avehu shi ani (Leshe 127:2; Mark 6:31)
I. Akumla shikeu avehushi ani (Ipekulu 20:9, 10; 2 Thes. 3:10)
J. Akukumusu achipilo qhipuakeuye kusughu lakhi toike (Ahole 17:22; I Timothi 6:6)
K. Apuaza lhoayeh huno atianuliqo xevecheni (Zahkiniu 12:25; Ipekulu 20:5).
HI ITHILO: Ampe qhethonhe kutomo zuuno Alhou no timiqo shiahji akivishi qhipuachepenikeu yehza pesu tsupuani, timi qono ayehza tipaqo achipi lo pape eno peithakenapi aye timiqo ye Alhou pulou lo xu eno axukushu shi aghini cheke. Ishi tiqheli ashekha launo kughou timiqono akighthi alokutsu akiviu lo ikughiveke thiuno ayehza hipaqoye kuchoukena ipi phulu eno ithilu ani.
16. Timi qoye kungugha lo ghi lhoxuqo heqhino chulunani keshya?
Isaya 65:25 I kimithe naghuto loye panongu ye ___ momu ___ keu shimla nani.
Piyekusu 21:4 Tilehi ___ momu ___ kuha.
HI ITHILO: Axine iloghivekeu lono Adam ngo Eve pama no puhavekeu hu Alhou yehikpe kukaqha akitheu loye qhoi luchilevenani. Tuxatini eno xathixaghi chuqu lo ighive nani Ayeghi kithe loye heqhichu momu tsuchukeu shimonani.
17. Ampeu pulou lo xunike gheguno niye kiutoikeu chuqu kishelunikya?
Ezekel 11:18-20 Panonguno tilehi ___ aphukumuqhupu thimeqo kumtsu ___ nani, ... Ino amulo lakhi pesu panongu tsunani, eno ___ mulo pesu panongu tsunani, tishieno panongu pelo I yehzaqo lo chechepenani, eno I w xakutha pape penani.
HI ITHILO: Kughou ninguno Alhou no ashiahji akivishi qhipuachenikeu yehza gholuni ipi pulo xathaluvenikeno, tile Pano aghungu kithe ningu lolo sutsu nani eno ningu pelo ashiahji kivishi xuchepenikeu kuka tsunani (Johan 1:12).
NONO KHOCHILENIKEU
Danel eno pa kusamiqono ashiahji akivishi qhipuanikeu yehza ikhilu eno papekeu lo Alhou ye Pa mulo kiqishive, kughengu tiye Christomiqono papemayesakepu yehza lakhike ghenguno. Titoi no ghi Alhou tsa lono ningu pelo ashiahji akivishi xu achepenikeu yehza tsupuakeu ikhilu eno pape puzu Akimithe Ghungu no ngochekeu chinehki ophimpi hu pesu shikuchhubemono akimitheshi qhipuanike pulo anima?
Khokichile: _______
SUKUPHATSUKEU
O pelo alau study shipenike ghenguno akiqi hami sukuphatsu ani.
“Pitor lau piyesukeu (vision) vethalulo”
Kutomono Pitor vision lo aphishe bidi lono mithemokeu lhoxuqo kungugha launo piqitsukeu pesu akiqi kutau hephopimikeu shi acheni (Apostolmi 10:9-28) hilehi mithemokeu loxuqo chulo ipikeu kiqi kuchou pitsuni. Hipau ghili lo kutomono pichekeuno, Jisu no Pa khopemiqo vilo akuxu lhoxu kiu kiumu chulunani ipi ahza tsuveake ipi picheni.
Aphishe bidi lo mithemokeu lhoxuqo Pitor vilo, hipaqo heqhino chulo ipi, Ikemu Pitor no, “moe, Ampeu, niye mithemokeu lhoxu hipaqo khilemu chuchemoke” ipi, Apostolmi 10:14.
Pitor no ampe kuthu tuxa Christo gholo ngono Pa kukutsu tsa iniju ighikelo tile ghuthu lakhimu kiu ghola lonomu mithemokeu chuqu chulunani ipikeu tsa chimla.Eno paye Judahmi lakhike ghenguno alhoayeh lono hitoikeu chuqu kusho chu shochemo. Tighenguno vision hipau lo ghi paye Ampeu vilp, niye hipaqo khilemu chuchemoke ghenguno chumoe ipi khochile.
Pitor lau piyekusu (vision) hipau tsukeu ye kuchouno mithemokeu lhoxu hipaqo heqhino chupenikeu tsukekumo. Ajo 28 lo phijulo, Pitor pa ampino piyekusu hipau ghili pipuakeu ithulu ani:“Alhou no I piyesukeuno, timi khiumu pesu mithemokeu ipi kukevilo” ipi.
Itaghi Pitor no verse 34 pe pikeuno, “Ino kuchou vethalu akeuye Alhou ye khiu gimu juchemo.” Alhou no piyekusu hipau lono Pitor vilo pikeuye mithemokeu lhoxuqo kumo puzu timiqo shikimithe lo ipike. Atsape hipau pesu judahmiqo vilo khilemu judahkumomiqo pesu mithemokeu timiqo ipi ku eno kihi kevilo ipike. Tinguno huthu puzu atsakiviu (gospel) pesu ayeghiqha lo timi jeli kumtsu lau ililai kutsuthuve.
Axinemi lakhi kighini no mithemokeu chuquqo shikimithevetsulu nani keshya?
Hipau ghili lo I Timothi 4:1-5 lono hitoi kutughutsu ani:Ashekha tsalaqo lo alaghuzu eno hekibidemi kutomo ipeghinani, eno tughami kukutsu pape puzu timiqo vilo kulaukevilo, eno achuqu hami launo putosuvelo ipi ahza tsunani. Ajo 4 lono alau vethapimikeu ithulu ani, tile pi akeuno “Alhou w lhoxuqo kumtsu akivike.” Hipau kiqi ye Alhou no lhosupuakeu thime kumtsu akiqi eno akimiji ani. Ikemu kutomono hipau ghili pichekeu no Alhou no lhosu puakeu lhoxu kumtsu akighini lono kumughatsu eno shikimithikeu tsuve aye chulunani ipicheni. Tiye akighini shive aye mithemokeu eno kuchhubekepu lhoxu kumtsu chulunani keshya? Alhou tsa kuchou pesu hitoi pebidepimikeu lo kumsapu ani. “Khilemu pishiqhikeu shikevilo, Alhou ye sasu ghava shichemoke; timi no kiu xusukeno pa no tipau ghile hunani.” Galatiami 6:7.
Hitoi peitha pimi akeu launo ningu sushotsunike ghenguno Paul no pikeuno, “Kughengu hipau ye Alhou tsa no eno akighini lono shikimithevetsu ake” ipi. I Timothi 4:5.
Tighenguno tsutsala hipaqo chukuLukpu shi aghikeaye Alhou lono pulozah tsunani eno shikimithevetsu keu kighini lono Chukulupu shitsunani kethono timi lotsu loye Alhou tsa milivemla. Hile ninguno lakhi ithikepushi akeu ye Bible tsa lo “ashichukeu” (meats) ipi akeuye abolho tsa loye ashi chu ipikeutsa kumoke. Meats ipikeu kuchou pekibide ye achuqupu ipi anike. Greek tsa lo “bRommia” ipi akeu ye achuqupu (food) ipi anike.
Ajo 3 lo Paul no pikeuno, “Khiuno pulubeluvea eno kuchou ithiveakeno pa ye Alhou no khikhi lhosupuanikeno tipau shikimithikeu lono ikhilukepu” ipike. Alhou no timi pelo kiu chupenike lhosu puatsu anikeno, momu timi chuqupu kiu kutopuatsu anikeno tipaqo ye shikimithe keu lono ikhiLukpu (Bothu 1:29; 3:18; Acineh 11:1-22) Alhou ye kuchou, eno Pa tsa ye kuchouke. Pa tsa tuchighivetsu akeuye Alhou tuchighiveanike. Hile atsa akhoto lakhi ninguno ithikepushi akeuye, “Khiuno palikhi pa shikimithe” puzu mithemokeu chuqu kusho chu shochenikeno Christo no akiniu ide ighikelo pa kutsavenani (Isaya 66:15-17)