
AZA NGO ANGA PAMA KUMUQUVE
Mark 6:17-29
XU- GHILI......

Akukau Herod nipu Herodias ye Johan Baptist mithisheve. Aghasaqha lo achekeu tungkupuu no li vilo kusalhami ipi Kuke ghenghu, kughengu li no li kimi Philipi qhive puzu alhokusamikemu kinimi lakhi ke hu Philipi pa mu Herod kilo woveke ghenguno. Tileno li no li kimi Herod zusuluve puzu pa pelo Johan kughape akughuki lo suvepe, eno Johan heqhivelopi khu, ikemu Herod no tuchileve, timiqono Johan ye tungkupu kuchou lakhike ipi puluchenike ghenguno. Ashekha lo Herodias no amuqu lhokusa lakhi shi.
Kughou Herod punu tsala ighikeno tile li no Herod kusapamiqo kumtsu aghulhu lo ku su, kijemi kushumi ayehkipemiqo kumtsu ku su, eno li nga ajukiviu Salome pelo akighilhe kivi shipe panongu piyepe. Herodias no aji pesu li kimi Herod piyeve puzu pa pelo Salome kighilhe kivi ghenguno kiu kiumu aghokivi pesu li tsunishivepe. Tile Herod ye aji shopusu ahukite lo anikehu pa qhekuza shi Salome no “kiu kiu khuepimu tsunikeu piqhive, pa kukaqha tuxamu pesu tsunikeu piqhive.” Mark 6:23.
Tile pa qholo kijemi kumtsuno aw kukhu alokivishive. Li no kiu khunichenikela kumtsuno qheghui jua. Kughou li no Johan Baptist kutsu akhu lakhi lo suno tsulopi khukeno tile kijemi kushumiqo kumtsu akichiqhi thughuive. Herod ghi ighono pa kichiqhive, ikemu pano kiu kiu khuepimu tsuniepi piqhivekeu kiqi lono pulomo qhiyi Johan Baptist kutsu lupe li tsuve.
Hitoi aza ngo anga pama kumuqu puzu yehpeka zusuno Alhou w tungkupuu ghimevepe.
Hi aqhou Bible kiyeh tsupuakeu phijuno hetha puakeu lo shepichhiluve lo.
1. Old Testament lo aza ngo anga pama kuqha puzu Alhou timi shikighimevekeu ye khiu kya?
I Kukami 18:13 ____no Ampeu w tungkupumiqo Heqhevetsu.
2 Kukami 11:1 Kughou ____ no ... li nga thive aghikeu ithulukeno, li no ithuno akuka mheghiqo kumtsu kutsavetsu.
HI ITHILO: Old Testament lo Jezebel eno li nga Athalia pama no ahuu Israel kukaqha eno apeu Judah kukaqha kini kujo qhasuluve, eno tikuma kinikujo pelo anguka lono pagan miqono mlla chekeu ajulho mllathuvepe.
2. Piyekusu akihedo 14 lo kungumi akiniu tsape ye kiu kya?
Piyekusu 14:8 Eno kungumi kutau lakhi no pape ighi eno pi, aphughi akijeu”____ ye ____, ikiqivae, kughengu li no li salha ghakighide ji pesu shiyehqo kumtsu shokumuzuveke ghenguno.”
HI ITHILO: Piyekusu 14 lo atsape kuthu pesu Jisu no ide ighinike zulo mtazu ayeghiqha lau tsumayesakepu avehu shi ani. Li no shomuzuvekepu ji pesu ayeghiqha piyevekeu Alhou no Babylon nguku ani. Eno lesson hipau ye vejoi Catholic eno Protetants kupulumiqo vilo pi ani. Atsape akiniu ye Jisu Khiu ninguno kimiye chekeu launo ighi akeu kumsululo. Omuloki khaqhipe Pa w kuchou lo tsulo, Kughengu Pa kimiji akijeu ye oxalu eno okumughatsunishi anike.
3. Piyekusu 17 lo Alhou ye Babylon pesu kiu kimighitsu anikya?
Piyekusu 17:18 Eno ____ khiu nono ithulukeno tiye aphughi akijeu khikhi ayeghi lo kukamiqo shou ayehpe akeuke.
HI ITHILO: Bible tungkuputsa lo totimi pesu akukuhou lakhi kimighitsu cheni. Piyekusu 12 lo tsupaukeu toi, tsughukhui keu totimi pesu Alhou w kuchou kukuhou kiqitsu ani. Eno pulubemlakeu totimi pesu akukuhou khikhi Kuchoyehsu lo kuchou ghili tsupuakeu launo putosuvekeu kimighitsu ani. Ninguno hi ikiqivekeu totimi ithulu akeuye Piyekusu 17:18 lono pivekeu toi, li no ayeghi lo kukamiqo shou ayehpe ani. Xu-lhe lono hipau pesu pagan Rommie ipi ani (Luk 2:1) eno ashekha loye hipau pesu papal Rommie kuka (power), pa yehkipekuka (authority), eno pa phughi kutsu (capital city) ipi ku ighi ani.
4. Piyekusu 17 lo Babylon pesu papal Rommie ke ipi kimichitsu akeu phukiphe kiqi kutau kiu ghi anikeshya?
A. Li no Alhou kutha tsa piqhi (v.3).
B. Li no hughaikeu phi eno huchuikeu phi w (v.4).
C. Li vilo aza ipi ku (v.5).
D. Li ngaqo ye tuqhalimi ikiqivekeqo (v.5).
E. Li no akupulumi akimithemiqo shikighime eno pithive (v.6).
F. Li ye “naghuto tsuni” shou iqa ani (v. 9).
G. Li ye ayeghi lo kukamiqo shou ayehpe ani (v. 18).
HI ITHILO: Hi kunguu pi ighi akeqo kumtsu papal kumlake. Hipau w headquarter ye Rommie-“atoghi tsuni” shou kughuna akeu phughi. Scarlet ye pano chineh lo kumlami akhotomi phimini ju ke. Pope no akhoto kumla lo akuka aphimini hipau pepucheni. Rommian Catholic kukuhou no vephulei pichekeuno, tiqheli amta (middle ages) qolo li no ayeghi lo kukamiqo shou ayehpe che eno akimithemiqo shikikghime cheke ipi cheni. (ninguno hipau ghili Lesson 19 loghi ithulunani)Alhou no hipau pesu ikiqivekeu paza-akukuhou, eno li ngaqoye ikiqivekeu protestants kukuhouqo ipi kimighitsu ani. (Akiyeh hipaqoye ye Father Jems A. O’brien: “That Observance [of Sunday instead of Saturday] remains as a reminder of the mother church fRommi which the nonCatholic sects broke away,” 1 The Faith of Millions (Huntington, IN: Our Sunday visitor, Inc., 1974), p. 401.
5. Piyekusu 13 ngo 17 pama lo tughashiqo ye kiu kimighi puatsu anikya?
Piyekusu 13:1 Tile niye azughi saye shou puthugho a. Eno Ino azughi lono tughashi lakhi ipeghikeu ithulu, tughashi tipau ye____ tsuni pu ani, eno ____ chighi pu ani, ... eno akutsuqo lo____ jeh lakhi yehpuku puani.
Piyekusu 17:3 Eno Ino totimi lakhi huchuikeu tughashi shou ____ keu jehqo yehpuku pusu iqa akeu ithulu, tughashi tipau ye____ tsuni, eno tipaqo shou ____chighi pu ani.
HI ITHILO: Piyekusu 13:1-10 eno Piyekusu 17 lo tughashi tsupaukeu ye akiqi aphiphi. Pama kinikujo Rommi kuka kiqitsu ani. Piyekusu 17 lono akukuhou ngo state pama kuka pekuqhavekeu kiqitsu ani (totimi pesu Kuchou launo ikiqivekeu kukuhou kiqitsu ani, eno tughashi pesu political kuka pe akeu state kiqitsu ani) ashekha lo akuka hikuma kuqhano Alhou ghochile keu lo ithughinani.Piyekusu 13 lo tughashi kini kuka kuqha puzu akumlla (worship) tsa piqhi nani. Piyekusu 17 lo tuqhalimiqo paza ipi akeu ngo Piyekusu 13 lo tughashi atughiu pama kumla athoshi mlanani. Piyekusu 13 lo tughashi akiniu ghili ghi hipau shelono kimikchiphetsu nani.
6. Babylon ipikeu abolho jeh kiqi ye kiu kya?
Bothu 11:4, 6, 7, 9 Ningu kutoshi aphughi lakhi puthuni, eno shikisheki lakhi tipau kutsuqa no iku kungughaqo (atsutsu) kutolo shiqhepukuni, ... Eno Ampeu no pi, ... ningu iqini eno tile panongu tsa____shivetsuni, tishi aye panongu lakhino lakhi tsa mthakilevenani ... tighenguno a a tipau jeh pesu Babel kuvetsu, kughengu Ampeu no panongu tsa ____ eno ayeghiqha lo apanagha hakughutsuveke ghenguno.
HI ITHILO: Ajeh “Babel”eno “Babylon” ipi. Hikuma kinikujo kiqi ye “kubangukeu”. Ajeh hipau abolho ye Babel lo shikikishe ki shikeu lono Kuphelukeu ke. Shikikisheki hipau ye Azukucho ighiveke thiuno shi. Panonguno aki hipau shikeuye ighinikeu lo azukucho ighiepinamu yimimlanani ipikeu kukumusu lono shiqhepuku a ke. Ikemu Ampeu no panongu tsapi kututa shivetsukeu lono panongu dolo atsa kumtha kileve puzu kubanguveno aki hipau shipukumlave eno pututa shelo apanagha pokhave. Babylon hipau ye athiuye ajulho kumllla kukaqha lakhi shi ipeghive, eno Alhou timiqo shikighime thuve. Piyekusu kaku lo Babylon ipi keuno Alhou yehkipe kukaqha aghungu lo Israel miqo ghumi shive eno Alhou yehkipe sasu kumugho ipeghive.
7. Alhou ye Pa w timiqo vilo kishi Babylon qhivelopi kya?
Piyekusu 18:2, 4 Eno pano asutsa kuloghi lono asheshu, eno pi, “aphughi akijeu Babylon ye ____, ikiqivae, eno tughamiqo kungo a lakhi shivae, eno kichileu ghunguqo khakutha a lakhi shivae ... tighenguno li___ ____ velo, I w timiqo, tishimonapi aye nongu ye li xine lo ilo kusajeveno sake, eno li shou pusa ikughiniye akeu lo ilo kitimeveno sake.”
HI ITHILO: Alhou no pi akeuno Babylon ye ikiqivea, eno tughami eno aghungu lhokusaqo kungo a lakhi shivea. Babylon xine ye kumsapu shivea, tighenguno li puhavemaye savea. Alhou w timiqo ye li qhiveno ipeghivemayesa, tishimo aye li shou pusa lepukukeu lo ilo kumtsa imevenosake.
8. Babylon no li salha ji pesu ayeghiqha pijeve akeu ghili Jisu no ighono akumtoshi atichetsu ani. Aji tipau ye kiu kya?
Piyekusu 17:4 Li w lo shuna jikhu lo____no chhitoi khape ani.
HI ITHILO: Li w lo ajikhu lakhi pishiqhivekulupu kichileu kukutsu no chhitoi a keu pe ani (Ahole 12:22), aghungu lo kichileu kukutsu pesu timiqo shikughuzuve akeu pi anike.
Hile li w kichileu hami kichetsu ani:
A. Ahzakutsu 10 ye timiqo tsughape amovea ipi (lesson 6 lo julo)
B. Sunday akimitheshi pinyi keu (lesson 20 lo julo)
C. Tuqhouno, momu kusuuno saikuvekeu (secret rapture)(lesson 1 lo julo)
D. Aghungu (soul) ye thichemoe ipikeu (lesson 9 lo julo)
E. Amiyizu ye lhokta piti achenani ipikeu (lesson 13 lo phijulo)
F. Achinehmi vilo axine piphekeu (lesson 19 lo phijulo)
G. Baptism kuchou kumo lono shikeu (lesson 12 lo julo)
H. Amili jeli lono pikeu lo kubangukeu (lesson 21 lo phijulo)
Hile amulo kusapu kuchou lakhi akeuye, kughou timi lakhino Babylon tsape ikhiluvenikeno paye aghungu lo shomuzuve puzu Bible lo kuchou kiu pipuanikeno tipaqo ye vethamlave cheni, kughengu kichileu kukutsu hipaqono timi lakhi qholo kuchou ghili ithi ilo tokulupu shi akeu kuka hu shikughuzuvetsu cheni.
9. Ashekha ghuloki lo kiu kuka no tughashi kuphu, momu saphu naniepi kya?
Piyekusu 13:11, 12 Tileno Ino ____ ____ ayeghi lono ipeghikeu ithulu, eno paye bheriti toi akibo kini shopu ani, eno tipauno dragon tsatho piqhi. Eno pano pa zulo tughashi atughiu yehkipekuka (authority) kumtsu peitha, eno ayeghi eno tipau lo kughuna kuamiqo kumtsu pelo tughashi khiu akithipu shi izavekemu viluvekeu hu mlla pe.
HI ITHILO: Hi Piyekusu 13 lo tughashi atughiu pesu papal power kimighitsu ani, eno Akiniu pesu United States of America kimighitsu ani. Hipau michiphetsu akeu julo:
A. Hipau ipeghikeu do.
Kughou tughashi atughiu, pope no akithipushi izave puzu akughu lo wuvekeno tipau mtsa lono akuka (power) hipau ipeghi (Piyekusu 13:10, 11) United States of America ye ampe 1,260 ashekha shivekemtsa papacy kuka hu ibovekeu mpe lono akuka lo ikughi, tiye AD. 1798 lono. America no ghoshikalu keu pephe keuye AD, 1776 lono, eno yehzabo pephelukeu no AD. 1787 lono, eno Bill of Rights pephelukeu no 1791 lono, eno ayeghiqha shou akuka lakhi shilukeu no AD. 1798 lono.
B. Hipau ye ayeghi lono ipeghi.
Ninguno kunguuno phi ighivekeu toi, ayehkipeqha (tughashi) kutauqoye azu lono ipeghi, eno tiye timi aqokitikhi kumzapu kughuna akeu dolono akuka kishi ipeghikeu kiqitsu (Piyekusu 17:15) Ikemu hi America no ipeghikeu ye ayeghi lono, tiye timi kutomo kughunamo keu lono thuipeghino akuka kughushu lo ikughilukeu kiqitssu ani.
C. Hipau ye bheriti toi akibo kini pu ani.
Tungkuputsa lo bheriti pesu Jisu kiqitsu ani, America ye atughilo ye bheriti toi ivunhei, ikemu athiuye dragon tsatho piqhi, kughou lino akuka kughushu lo ikughivenikeno Alhou zahkutsu ghochiulenikeu kiqitsu ani. Tughashi hipau no akibo kini pu akeu kiqiye akuka (power) kiqitsu ani. Akibo kini kiqi ye lakhino, America ye Protestant kukhuayeh pesu pano kuka hukuthu boqha shi, tiye civil eno religious liberty shinikeu shi. Kughengu apuh noqo no Europe lo religious kuka ngo political kuka kuqha puzu shikighimekeu lono pojosu America lo ilo Aloinoluke ghenguno. Tighenguno pano society ye civil eno religious freedom tsunikeu shi, tiye “pano yehpeka (government) lo akukau (king) kuha, eno pano chineh (religion) lo pope kuhakeu government puthuluve.
10. Tungkuputsa kiqi lo, America ye kumsapu kiutoi keu lo kili ilove naniepikya?
Piyekusu 13:11 Eno pano ...____ tsatho____ .
HI ITHILO: Dragon tsa tho momu tsa toi piqhikeu kiqiye United States of America ye Satan zukusu qholo,ilovenani ipikeu kiqike. Wovekeu lo pano yehpeka ye Protestant kukhuaye abolho, tiye state ngo akukuhou pama axiala kututa shikeuno pano government boqha shike. Ikemu athiuye civil power no achineh yehza tsughasu puzu timiqo pelo pano kukumusu lo kuhakeu kutau mlla lo pi anguka shinani, eno ti papemove kemiqoye shikighime nani eno kuqhukili lakhavetsu nani (v, 16, 17) eno ashekha loye pithivenani (v.15).
11. Ado aghuloki kikishekha lo akuka kuthu kuqha no Alhou timiqo ghochilenani ipi akeu ye kiu kya?
Piyekusu 16:13 Eno Ino mithemokeu ghunguqo achui (frogs) toi____ baxa lono eno____ lono, eno ____ baxa lono ipeghikeu ithulu.
HI ITHILO: Hile dragon pesu Satan kiqitsu ani (Piyekusu 12:9), hipauno Alhou kumthami chineh (pagan religion) vechewono akumla shike. Tughashi (Piyekusu 13:1-10) pi akeuno papacy kiqitsu ani. Eno Piyekusu 16 lo kichileu tungkupu ipi akeuno America lo ala izuvekeu Protestant kukuhouqo kiqitsu ani.Piyekusu 13:11-17 lo, tughashi khikhi bheriti toi akibo kini pu akeu huno athiuye dragon no pikeu tsatho piqhinani, eno akuka (power) hipauno “amichipu kumla kijeje” shieno ayeghi lo kughuna kuamiqo pishiqhivepe, eno pa pelo amichipu kumla hipaqo tughashi nhekithe lono shilupenike pulotsunani.” Piyekusu 13:13, 14. (Piyekusu 19:20 lo kichileu tungkupu ghili tsupuakeu ghi sasu kimighijulo)
12. Hile Amuqo kututashi akeqoye wo kuqhaluve nanikeshya?
Piyekusu 16:14 Kughengu panonguye tughami ghunguqoke, tipaqono amichipu kumlaqo shinani, eno ayeghi lo____ lau eno ayeghiqha____ lo wuno panongu pekutsu sasu akughushu Lhou tsala akijeu ghushiqa lo iloghinani.
HI ITHILO: Iye, panongu ye kuqhaluvenani. timiqo pishiqhiluvenikeu kumla lo panonguno lakhi shi kuqhaluvenani, eno panongu kuka kumtsu pekuqhaluve puzu Alhou zahkutsu pape chekemiqo ghochilenani. “Akughushu Lhou tsala akijeu ghushiqa ye” aghuloki kikishekha do lo dragon no totimi polo kughuko achili shi akeqo, khiunoqo Alhou zahkutsu eno Jisu shepe pechekemiqo sasu aghukishi ashekhau shinikeu pi anike (Piyekusu 12:17).
13. Ashekha lo akuka hipaqoye kiu ghola lono pekuqhave nani eno kishi peithananikya?
Piyekusu 16:14 kughengu panongu ye tughami ghunguqoke,____ kumlaqo shinani.
Piyekusu 13:13, 14 Pano ____ kumla kije shinani, tishieno pano timiqo nhekithe lono kungugha lono ayeghi lo ami suiqighi nani. Hitoi pa pelo amichipu kumlaqo Shikulupu pulotsukeu lono ayeghi lo kughuna kuamiqo kumtsu____ nani.
HI ITHILO: Ashekhau kukupuna hipau lo tughami ghunguqono amichipu kumlaqo shinani, eno ayeghiqha ghozuluve nani (Piyekusu 13:3) eno pishiqhipe pa laumi shiluvenani. Piyekusu 18:23 “O tumu (sorcery) lono shiyehqo kumtsu pishiqhiluveke.”
14. Pishikiqhi hitoikeu launo kiuno Alhou timiqo susholunani kya?
Isaya 8:20Tsutsala panonguno____lo eno____ lo tsupuakeu kiqi lono picheghomo aye, tiye panongu lau akuvu kuhake.
HI ITHILO: Alhou timiqo ye thime thokha kumtsu lo Alhou tsa Bible pesu theju mayesake. Panongu pishiqhi ighiakeu hipau ye tughami ghunguqo launo keo Ampeu launo keno ithivenike ghenguno panonguno amichipu kumla shi akeu hipau Alhou tsa pesu theju mayesa.
NONO KHOCHILENIKEU
Ishi, Alhou no Pa w timiqo vilo Babylon qhiveno ipe achili kukuhou lo kuqhaluvelo ipi ku ani. Pano pi akeuno Babylon lo akeqo ye li xine lo ilo kusajevenani eno li shou pusa lepukuniye akeulo ilo kitikevenanike. Tighenguno li qhiveno ipeghivelo ipi ku ani. Noah tsala lo Alhou no panongu xaluniepi kutopuakeu shuka lo pano tache likhino ilolu. Kutamiye qhoi puhave. Titoi, ishi Alhou no Noah shuka toikeu achili kukuhou kutopuatsu ani, tilehi timi asale no ilo ani. Jisu no ashuka tipau lo “no eno okibolomiqo sasu iloghivelo” (Bothu 7:1) ipi o kusu eno I kusu ani. Noye ishi Pano oku akeu ikhiluvemo keshya?
Khokichile: ________________
Opelo study shipenike ghenguno akiqi hami sukuphatsu ani.
USA eno Rommie ye kiutoi akuka kughushu kya?
Piyekusu 13 lono kichepiyetsu akeuno, ashekha do aghulokilo papacy eno United States pama kuqhano ayeghiqha zusuluve puzu tughashi mlla lo ipi anguka shinani. Kuchouno kuqhape akeu kuka hikumaye hipau shikulupu kuka pighi anikeshya? Papacy ye kuchouno ayeghiqha lo achineh lo kuka eno political lo kuka (religio-political power) pighi ani. Ayeghiqha lo saphe akeu ghakhuqo kumtsu lono pano ambassadors, momu pano zuqhukishimi pesu Vatican lo qhipuani. Ayeghiqha lo aghakhu kumtsuno alokivishi pope gihu eno sumusa acheni.
U.S.S.R. lo wovekeulo sakipheu Mikhail Gorbachev no pikeuno, “Hi ampe hami dolo kipelau Europe lo kiu shi ipeghikeno tile pope kupulo eno pa kichekutsu sumokeloye tokumlapu shive.¹ Pope no ayeghiqha lo aghakhu 50 lo izuu puzu panongu vilo achinehqo pekuqhape lakhi shiveno tiqheli hipau shekha loye pope sakiphe qholo ngovemayesa ipi pa kimiji shikupulunikeu tsa piqhi. Itehi pishi puwo America jukelo, ghushimi kuka eno thokha lo zukusu mta shi akeu lo akikihi lakhi shi akeu ithulu ani.
“America ye” ayeghi hipau lo superpower lakhi shiani.² America kuka (power) ye global hipau lo kiu shi ipeghiniye anikeno mujochilekulupu lo ani.³
Bible tungkuputsa lo pi akeuno America no wo papacy w lo sunheluve puzu ayeghiqha zumulhu mlanikeu mutsumishei pichho puwo puatsu ani.