Itsaiqi Tughashi Mlla

Danel 3:1-30

XU-GHILI......

Akukau Nebuchadnezzar no amichipu lakhi shitsu, tiye alebo hazar jeli igha, tile nhapuakeuphi hu lhaphe kithishi, tile ajulho kije lakhi feet 90 shiqhe puakeu piyekelo ajulho tipau khetsunhe kuvu no muzamughalei yebide akeu timi kumtsuno ithuluno akumzave.

Akukau no ahza tsupuu keu kiqi lono pa yehkipe qholo kijemi kushumi ayehkipemi khijehi Dura khilaqha lo ighi anikeno kumtsuno itsaiqi ajulho tipau mlla. Tipaqo gholo akukau qemi Ibrimi mi pano kuthu ye itsaiqi ajulho tipau mllamove.

Ibrimi mi akughumi kuthu Shadrach, Meshach, eno Abednego noqo ye itsaiqi ajulho mllamovekeu ghili pesu wo pa vilo pimphi kutolo paye timiqono pa julho mlla akeu ithulu puzu ighono pa mulo kiqishi eno pa lokivishi a.

Hipau suchedo lo akukau gholumovenikeu ye ighono kumsapu lakhi shi a. Nebuchadnezzar no kumsukeuye lhothemi advisers hipano kuthu ye pano ahza tsukeu vetha pimive kughashive, tighenguno pano ado kivi pano kuthu tsu, ikemu pano kuthu no tipau tuchileve. Tile akukau ye shishe agha ideve. Pa w ghushimiqo vilo amiphokilo akushu azuu nguno alau akuka tsuni sukuphavelopi ahza tsuve. Eno kughou ami kushu kumzapu shi ipeghivekeno tipau mtsa lono pano kuthu kughape aphi aw tsughaluve eno pesu amiphoki muqhumuzai iqu piti akeu kushu lo vesuve. Tile amiphoki ighono akushu kumzapu shi anikehu ghushimi khunoqo pano kuthu pesu ami lo vesukeqo ye amino chuve.

Akukau no pishi pulo amiphoki lo ami kughuqu mta lo jusuju kelo tile zuleno pa baxa muku ithughi, eno musakhokhoshi igha eno pi, “Ningu ye timi kuthu likhi pesu ami lo vesuke kumo keshya?” Danel 3:24. Pa w Counsellors qono iye, akukau, tishike ipi pa khochile. Tile akukau no pi, “Niye timi bidi ami mta dolo ililai kiumu ghuzakeu shimono iqhoiqi akeu ithulu ani, eno panongu gholo abidiu ye Alhou Nu ghola toi anie” ipi. Danel 3:25.

Alhou no Pa w lhothemi Pa w kuchou ghenguno amulo kumtoshi puthugholu keqo xapheluve. Ashekha tsala lo Alhou timi qoye thekuju hitoikeu sasu kusholunani.

PHIJUNIKEU

Hi aqhou Bible kiyeh tsupuakeqo phijuno hetha puakeu lo shepi chhiluvelo.

1. Danel 3 lo khisa ye kishi Piyekusu sasu kuthsukime anikya?

Piyekusu 13:15 Tughashi eno ___ ___ ikhilumokeqo ye ghiqhiveni.

HI ITHILO: Ashekha tsala lo Alhou timi khunoqono tughashi michipi Ikhilumoni keno tipaqoye ghiqhivenani. Panongu ye Alhou zahkutsu gholunikeo timi yehza gholunikeno kishelupenikeu do ghuloki ighinani.

2. Piyekusu 14 lo kungumi kuthu tsape ye kiu kya?

Piyekusu 14:7 Alhou sumsa lo eno ajukuvu pesu Pa tsulo, kughengu Pano ___ keu do ye ___; eno Khiuno kungugha eno ayeghi, azughi eno azupukiqo mlakeno Pa mlla lo.

Piyekusu 14:8 Eno kungumi kutau no pape ighi eno pi, aphughi akijeu ___ ye ___ ikiqivea, kughengu li no li salha ghakighide ji pesu shiyehqo pijeveke.

Piyekusu 14:9, 10 Khiuno ___ eno pa julho ___ pa w lo momu pa kishelo ikhiluvenikeno, pa pelo Alhou loghukighide ji shopeni.

HI ITHILO: Piyekusu 14:6-14 lono ashekha do aghuloki lo atsape kuthu pesu ayeghiqha lau kutughutsuno timiqo pelo Jisu no ide ighiniye akeu ghenguno kutolupenani Atsape hipano kuthu gholo lakhi lono timiqo lau tughashi mlla eno pa michipu ikhiluvekeu ghenguno kutughutsukeu tsape tsu ani. Akiphi hipau lono tughashi ipi akeuye khiukeno kimichitsuani. Lesson 20 lono tughashi michipu ye kiukeno kimichitsu nani. Lhokta kuxupu ye kushokutsu lo ani. Hipau ghenguno amulokutsu shi Alhou lau akighinishi eno ninguno study shi akeu hipau vethakulupu khulo.

3. Bible tungkuputsa lo tughashi ipikeu pesu kiu kiqitsu chenikya?

Danel 7:17 Eno ___ kijeje bidi qoye ___ bidiqo ke.

Danel 7:23 Tughashi abidiu ye ayeghi lo ___ abidiuke.

Danel 8:21 Eno anetsu ye Greece ___ ke.

HI ITHILO: Bible tungkuputsa lo, tughashi lakhi pesu yehpeka lakhi, akukaqha lakhi, momu mijekula kuka (political power) kiqitsu cheni. Alhou no tughashi pesu yehpeka lakhi kiqitsu, momu kimighitsu. Ishi ninguno United Sates of America pesu alhuqu lakhi kimighitsu, eno ava pesu Russia kiqitsu akeu toi. Bible lo tughashi lakhi eno pa michipu tsupuakeu ithuluani (Piyekusu 13:1-10). Inijukeu akikihi abidiu lo wumphi zuuno hipau ghili akivishi phiju paghilo.

4. Bible ye tughashi ghili kiu kimichitsu anikya?

Piyekusu 13:1 Eno niye azughi mukulo puthugho a. Eno Ino azughi lono ___ lakhi akutsu tsuni pu eno tipaqo shou akibo chighi shopuno ipeghikeu ithulu, eno akibo tipaqo shou akukakutsu kuqho chighi qhopu, eno pa kutsu qolo piputhakeu jeh lakhi yeh pu ani

HI ITHILO: Piyekusu 13:1-10 lono Alhou no tughashi kimichitsukeu 10 kichepiyetsu ani. Ningu pelo tughashi ipi akeu ye kiu kiqi, khiu eno kiu mla ighikeno ithipenike kichepiyetsu ani.

Point 1 – tughashi hipauye Azughi lono ipeghi (v 1)

Point 2 – dragon launo pa kuka (power), alakhu (seat), yehkipekuka (authority) ithulu (v 2) Point 3 – pano ayeghiqha shou akuka (power) peitha thuve (verses 3, 7)

Point 4 – pano Alhou piputha (verses 1, 5, 6) Point 5 – pano tungkupu qhi 42 ayehpe ( v 5) Point 6 – paye akithipushi izavekemu viluve (v 3)

Point 7 – pano achineh lakhi kuka (power) pe eno timiqo pelo pa mllape (v 4, 8) Point 8 – pano Alhou kimithemiqo shikighime (v 7)

Point 9 – paye ithikutho jeh kikihi 666 pighi ani (v 18) Point 10 – akughushu timi lakhi no saphu ani (v 18)

qo kumtsu akuka (power) lakhi lau likhino amichipu (mark) kimichiphetsu ani - tiye papacy. Ikemu ninguno hipau ghili kuchoushi eno mutsumishei shivenike ghenguno ninguno point hipaqo kishekulushi phujuni. Iniju akeu akikihi apunguu lono phujuni.

5. Tughashi hipau ye azughi lono ipeghi ipi. Azughi, momu azu pesu kiu kimighitsu kya?

Piyekusu 17:15 ___ khikhi nono ithuLukuye ... ___, aqokitikhiqo, shiyehqo eno atsajeliqoke.

HI ITHILO: Tungkuputsa lo azu pesu timi aqokitikhi kije, momu timi kumzapu kughuna akeu qha kimighitsu ani. Tungkuputsa lono pipuwo puatsukeuno, ayeghi aqha kije, khile shiyehqo kughuna akeu lono tughashi ipeghinikeu ghili pipuwo tsukeuye, Papacy ye Europe kulolauno ipeghi, tighenguno hipau no point atughiu shikupu ani. Itaghi point 9 lono hipau ghili alau phujuniaphi.

6. Khiuno akuka(power) eno alakhu (position) pesu tughashi tsukya?

Piyekusu 13:2 Dragon no pa ___ (power) eno pa ___ (position) eno ayehkipekuka (authority) kije pesu tughashi tsuve.

HI ITHILO: tughashi khiu amichipu lakhi pe akeu ye pa kuka (power), pa lakhu (seat, or position) eno ayehkipekuka (authority) ye dragon launo ithulu keu Bible no mutsumiliei kichetsu ani. Piyekusu 12:3-5 lo, dragon ipi akeu ye akuka (power) khikhi Jisu anga shi punuqhi kemtsa kutsavenike phujukeu huke. Tipau ye Satan no Pagan Rommian Empire lo ka akeu Herod xukutho puzu Bethlehem lo anga kipitimi qhoi ghiqhilevetsukeu huke. Pagan Rommie hipauno akuka (power), alakhu (seat) eno ayehkipekuka (authority) eno aphughi kutsu (capital city) pesu papacy tsuveke.Xu-lhe lono mutsumishei pephetsu akeu no Pagan Rommie no pa kuka eno pa w capital city Rommie hu pesu Rommie kukuhou tsuveke ipi ani. Xu-lhe kakuqo lono hami yehphetsu ani: “Rommie kukuhou no ... pakutoshi Rommian World–Empire a lo ilono, tilehi ngoluve ... eno Pope no pakutoshi ‘akukau’ eno ‘achineh tou’ shiluve, eno Caesar thiqulo ngoluve.” Point lakhi lo toi, point akiniu lo ghi papacy no shikupuve. 1 Adolph Harnak, What is Christianity? (New York: Putnam, second edition, revised, 1901), p. 170.

7. Tughashi zukusu ye khitohi kutolo pekhowove kya?

Piyekusu 13:3 Eno ___ ___ akumzave, eno tughashi pape wuve.

HI ITHILO: Tiqheli amuta (middle Ages) ghulokilo papacy no ayeghiqha shou akuka peche ipikeu ghili lo khiunomu iniju akepu kuha. Kuchouno pinikeuloye, “Catholic” ipi keu tsa kiqi ye ayeghiqha (universe) ipikeuke. Hi point akuthuu ghi papacy no shikupu akeu ninguno ithulu ani.

8. Tughashi baxa lono kiu ipeghikya?

Piyekusu 13:6 Tileno pano pa kichi xukho eno Alhou ___ eno Pa Jeh ___ keu tsa piqhi.

HI ITHILO: Bible lo timi lakhino piputhakeu tsa piqhikeu: timi xine kipimi qhivetsulu nani (Luk 5:21) eno pakutoshi paye Alhou ke ipi pukhakeu (Johan 10:33). Jisu no atsa hipaqo piqhikeu ye Alhou kuthatsake ipi judahmi qono Jisu akipimi tsu. Catholic Catechism lono pikeu hami hitoi ani: “Achinehmi lakhi ye timi lakhi xinekipimi qhivetsulunani keshya? ipi inijukeu lo khochiletsukeuno.”Christo no akuka pa tsupuakeu kiqi lono Achinehmi lakhi ye kuchouno axine kipimi qhitsulunani” ipi.1 Papacy no pikeuno, pope ye Alhou sasu aqhemike ipi. Pope Leo XIII no pikeuno, “Ningu (pope noqo ye) ayeghi hipau lo Akughushu Lhou a lo ngo anike” ipi.2 Hile pope suqhekeu tsa lakhi ani. “Noye ayeghi lo Alhou kutau lakhike”3 Hitoi point 3 eno 4 loghi pope kumla ithulu ani.

9. Hi tughashi atughiu ye ado khitohi kutolo ayehpe kya?

Piyekusu 13:5 Pa pelo aqhi ___ tamono ayehpe penikeu yehpekuka (authority) tsu.

HI ITHILO: Tungkuputsa loye atsala lakhi pesu ampe lakhi qhemi shi peitha cheni (Ezekel 4:6) Hi aqhi 42 pesu ampe kuthuno tuxa ipi ghi picheni, momu atsala 1,260 ghi picheni. Judahmi tsalaphi (Calender) kiqi lono aqhi lakhi lo atsala 30 pesu aqhi 12 no kughusuve aye atsala 360.

Atsala 30 pesu aqhi 42 no kughusuve aye atsala 1,260 ipeghi ani. Ampe kuthuno tuxa ghi pipuanikehu, Ampe lakhi lo atsala 360, ampe 3 loye atsala 1080, eno ampe tuxa loye atsala 180. Tighenguno hi ampe kuthu tuxa lo atsala 1,260 ipeghi ani. Eno kunguu pivekeu toi tungkuputsa lo atsala lakhi ye ampe lakhi sasu aqhemi ipike ghenguno ampe 1,260 ipi peitha ighi ani. Titoi, hi ampe 1,260 ye Rommie kukuhou lo pope no ayeghiqha shou akuka peitha ighikeu do shitsu ani. Rommian Empire lo akukau Justinian no Rommie kukuhou lo pope pelo ayeghiqha lo akukuhou qo kumtsu shou akutsu shipeni ipi ikhiluvekeu lo khiunomu tipau shou akumuchho shimo momu tuchilekeu shimovekeu lono, Rommie kukuhou lo pope no pekipheshi pa w hiyam peitha thuvekeu ye AD. 538 lono ayehpe iphi AD. 1798 lo pope no akithipushi izavekeu lono ado aghuloki hipau, tiye ampe 1,260 hu ashekha shive. AD. 1798 lo Napoleon w general Berthier no pope kughape akughushivekeu lono tungkuputsa lo atsala 1,260 kothape pope tsukeu do hu ashekha shive. Hi point 5 ghi papacy no shikupu ani.

10. Aqhi 42, momu atsala 1,260, momu ampe kuthuno tuxa thiu ye tughashi, pope ipi kiqitsu akeu shou kiu shi ipeghivekya?

Piyekusu 13:3 Eno Ino pa kutsuqo gholo lakhi ye akithipushi izavekeu ithulu, ikemu ___ tipau ye ___.Eno ayeghiqha kumtsu no akichiqhive eno tughashi pape wuve.

HI ITHILO: Kunguu pi ighivekeu toi, kughou AD. 1798 lo general Berthier no pope kughape France lo sasu ighivekeno tile pope ye akithipushi izave. Paye France kughuki lono thive.1 Europe yeghi lo aghakhu akichiuno pope yehkipe hu kuhavea, ashekha shivea ipi kumsuve. Ikemu tungkuputsa lo Alhou no pikeuno, tughashi khikhi akithipushi izavekeu hu ye viluve nani, papacy yehkipe hu itaghi luchiluvenani, eno ayeghiqha no pa papeuve nani ipi puani. Malaki Martin no pa w kaku lakhi lo pikeuno, “Tiqheli amkuu lo pope ye kumstuno akivishi ithikemi timi lakhi shi ipeghi (page 123), ayeghiqha lo aghakhu 91 lo sakiphemiqo sasu luthushi kuthsukimepe ache (p. 490), ikemu itehiye ayeghiqha shou ayehkipeu shinike kutoluvea” (p. 143).2 Thokha lo alayeh shivekemino pikeuno, papacy ye alaghi thokha lo ayeghi hipau shou zusuluvekulupu kuka pighi auvea. Pano khile izuukeno tikumtsulo pa w zukusu kuka ye alau alau ikowo auvea. Ayeghiqha lo timi million kumzapuno kuqhakulu eno kulakishi ye pope shou likhi ani ipi lajunani ipikeu Alhou tsa lono pipuatsukeu hu shikupuanike. Point 6 lo pipuakeu ghi Pope yehkipe no shikupu ani

11. Tughashi ye religious kuka lakhi keshya?

Piyekusu 13:15 Eno tughashi julho ___ kemiqo ye ghiqhivenani.

HI ITHILO: Hiye aghungu lo kumlake ipikeu kumtsu kighithike. Piyekusu 13 lo akuka hipau “mlla”momu “mllauve” ipikeu tsa ghuthu pungu tsupuani. Kuchouno kiumu lipi keu shimono No. 7 ghi papacy kumla shi ani.

12. Tughashi ye akimithemiqo shou kiu shikya?

Piyekusu 13:7 Pa pelo akimithemiqo sasu ___ eno panongu shou ___ shilupenike pulotsu.

HI ITHILO: Akhotoshi tiqheli amutaqo lo pano akiqheu lo suqhe iku ake ghulokilo Christomiqo shikighime eno panongu kukumusu shipusavetsu keu ye papacy noke. Hi aghichhe aghime do aghuloki akijeu lo likhino Christomi million 50 shou ghiqhivetsuke ipi Xu-lhe kiyehmi kutomono pi acheni. Hitoi “hekibidemi” shipuhavekeu ye Alhou pulouke ipi akukuhou no kumsuno mlake. Alhou ye akumla lhokusa hitoikeu kipimi mlalei qhivetsulu nanikeshya? Papacy no hi Popint 8 ghi shikupunani.

13. Tughashi kimichitsu akeu ithikutho kikihi ye kiukya?

Piyekusu 13:18 Pa jeh kikihi ye ___ ke.

HI ITHILO: Alhou no tughashi jeh kikihi kihijulo eno tiye timi lakhi jeh kikihike ipi. Kughou ninguno papacy ghili kumsujukeno tiye qeti alhoayeh lono timi lakhi pope ipi keu ghilike. Pa jeh ye kiuepi kya? Pope yehkipe lakhuqo gholo Lakhi ye “Alhou Nu zuqhushikeu” tipau pesu Latin mi tsauno “Vicarius Filii Die” ipi eno hipau ye (akukuhou no pekipheshi peitha acheni). Kiyephi yehkiphe kumtsu lo pope pesu Christo zuqhushi akeu”Vicarius of Christ” ipi yephetsu eno tiye pa lakhu, momu pa jeh ke ipi. Piyekusu kaku lono pi akeuno hipau ye Rommian kiyehthi mekua kikihi lono kihiju kelo pa jeh kikihi 666 ipeghi ani. Ninguno Point 9 ngo 10 ye papacy Shikughuzukeu mokeno juni.

Hilehi kiumu lipi akepu kuha. Piyekusu 13:1-8, 15-18 lo aghili 10 kichephetsu akeulo papacy no shikupuakeu ithulu ani. Akuka (power) hipau ye mutsumishei keu michipu (mark) lakhi khikhi ninguno ikhilunishimo keu ani.

tilehi Rommian Catholic kukuhou lo Christomi khunoqo Alhou no Pa nuliqoke ipi kihi chekemi akimithemi eno kimiyekinimi kutomo ani. Eno tilehi kimiyekinimi eno akupulu kumtomi Alhou kimiye chekemi pope noqo kutomo ani.

Lesson hipau lo, ninguye Catholic kukuhou lo ningu kusamiqo hale, momu le (attack) shianike kumo, ikemu Satan khiuno Kuchoyehsu lo Kuchou launo akukuhouqo sakughuzu sasu wuvetsu anikeno pa shou muchho anike. Tishi aghiepinamu Alhou no pi akeu no akighithi kuphu a (institution) hipau lo ninguno ikhilunishimokeu michipu (mark) lakhi ani ipi. Tilehi Protestant miqo gholo, Catholics miqo gholo, Judahmiqo gholo, eno Christomi kumomiqo gholo amikuchomi kutomono amichipu (mark) hipau ikhilumovenike ghenguno phujukemi ani.

Satan no pa kupughu lhokusa shipuzu ningu kutsavenike kuto akeu ghili Pa Tsa lono ningu lau piyesutsuke ghenguno Alhou shikimithi. Ninguno hipau shelo phinikeu lesson lono tughashi “michipu” ghili ithulunani. Tsutsala nono tughashi michipu ikhiluve aye, noye puhavenani. Amichipu hipau ikhilumovekeqo kutomono akukupuna kitikhi sasu kichighinani. Tishi aghiepinamu Alhou no Shadrach, Meshach eno Abedneqo noqo kupulu pesu ningu tsunani. Panongu ye Alhou gihunike ghenguno akithi sasu Kusholuke.

NONO KHOCHILENIKEU

Pano khile khile ningu sasu wu pinamu noye Jisu papenishi anima, tsutsala okusami sasu kututa shivekepushi aghie pinamu?

Khokichile: _________

Tungkuputsa Lo Kuchou Thebei Ithulu Akeu,Akiphi 19 ©2022 Amazing Facts International All Rights Reserved