AQHEKUZA KUKAU AQHEKUZA KUKAU

Danel 2:1-49

XU-GHILI..........

Babylon yehkipe kukaqha ye ighono kije eno akumzapushi thuwu eno pekhokeu shi ache, tishi aghie pinamu akukau Nebuchadnezzar ye pa zubo lo zu no pa kukaqha ghenguno kumsukimighei a. Shuna kukaqha hipau ye ado khitohi kutolo anani, eno pa kughushu kukaqha hipau ye kughouno kuhave nanikela ipi kumsujua.

Akughushu kukau ye pa mulo lo hitoi inijukeu kukumusu xapusu zuhuve. Tipa ji, pa kuxu lo khilemu ithuluchemo keu ayi jeli pesu shikeu julho momu jutho kije lakhi ithulu. Pano pa zubo lono ilhe ithughi puzu pa phimpi kemiqo vilo, mtazu wuno “zadumi eno ayepu ghili kighithimiqo itehi kusaghilo, kughengu niye asamo hipau kiqi ithimaye saputsa anike,” ipi. Tile alokutsumi qono mtazu posu akukau zulo ighi. Tileno “akukau no panongu vilo ishi pi, “Ino asamo lakhi pumoLuke I ghungu no tipau ithinishi kutu ani.” Danel 2: 3. Tile tungkupumi ipi chekeqo gholo lakhi no, “oqemiqo vilo osamo pijulo, eno ninguno tipau kiqi pebidetsunike” ipi. Ikemu akukau Nebuchadnezzar lo lo asamo tipau ighimove, kumsumave. Timi hipaqo ye aghungu lo kighithi xapu chekemiqoke ipi achenikemu panongu ye hipau ghili pitsulumonani ipi akukauno panongu shou lipive.

Panongu shou thekuju kije lakhi sughi, “Asamo I vilo pi, eno tipau kiqi pebidepe I piyelo, tishi aye asaxu kije pesu nongu tsunani” ipi akukau no pa w counselorsqo vilo pi, “tishimo aye Ino nongu ghutha kighiniyive nani, eno nongu kiqo kumtsu pitilivetsu nani” ipi. Tile zadumi, eno ayepu ghili kighithimiqo ye kiumu khochile mlave. Atughushi asamo pesu panongu vilo pikethiuno tipau kiqi pebidetsunikeu nguno alau ye kiumu shimla ipive. Tileno akukau no hitoi muqumugha shichekemiqo shou aghaideve, eno Babylon kukaqha lo alokutsumi ipi chekeqo kumtsu ghiqhivelopi ahza tsuve. Tishi aghie pinamu Ampeu no Babylon lo asamo hipau ghili pitsulunikemi lakhi qhipuani.

PHIJUNIKEU

Hi aqhou Bible kiyehdo eno atsajo tsupuakeu noghi akivishi phijulo, eno line hetha puatsukeu lo shepichhivetsulo.

1. Alhou ye kiu ghenguno asamo hipau pesu Babylon lo akukau tsukya?

Danel 2:28 “Ikemu tile kungugha lo___ piyesu chekeu Lhou lakhi ani, eno Pano ___tsalaqo lo kiu shi ipeghinanikeno pesu akukau Nebuchadnezzar piyesu anike.”

HI ITHILO: Hi ayijeli pesu shikeu julho lono Alhou no ighinikeu tiqheliqo lo akukaqhaqo ithughi eno ikiqivenikeu ghili pesu Pa w timiqo lau kichepiyetsu anike.

2. Akuau w counselors qono asamo kiqi pitsumlave kelo akukau ye kiutoi keu zah tsukya?

Danel 2:12 Tile akukau ye ... eno Babylon lo alokutsumiqo kumtsu ___lo pi ahza tsuve.”

HI ITHILO: Babylon lo zadumi eno ayepu ghili kighithimiqo ye aghungu lo pakutakeu kuka pe ani ipi chekemiqoke, ikemu kughou panonguno akukau samo pitsumlave keno tile panongu shou pulukibe kuhave, panongu ye pishikiqhimi lakhi shivekeu phuluve. Tileno akukau ye shishe aghaideve, eno Babylon kukaqha lo alokutsumi ipichekemiqo kumtsu ghiqhivelopi ahza tsuve. Tipaqo gholo akughumi Danel, khiu akukau qemi shipenike qokiphe tsupuakeu ani.

3. Kughou Danel no panongu pithivenikeu sutsa chiLukeno, paye akukau vilo kiu khu eno pa kusamiqo vilo kiu pikya?

Danel 2:16 “Danel no akukau ki lo ilo, eno pano asamo kiqi pebide tsunike ___ pa tsulo pi khu:

Danel 2:17, 18 “Tishieno Danel no pa kilo ighi eni hipau ghili pesu pa kusami Hananiah, Mishael eno Azariah pano kuthu vilo ___, eno panongu ___ hipau ghenguno kungugha Lhou vilo kikimiye khunikeu pulo xathaluve.”

HI ITHILO: Danel no akukau vilo ado kitila pa tsulopi qhuiniju, tishi aye pano asamo pitsuni eno tipau kiqi pebide tsunike ipi. Akukau ye pa samo eno tipau kiqi ithinishi kutu khelho anike ghenguno Danel no pa qhuinijukeu pulovetsu. Tileno Danel no ighieno pa kusamiqo sasu Asamo hipau khilauno kishi ighi ani eno tipau kiqi ye kiukeno Kunugha Lhou vilo inikhunikeu pulo xathaluve.

4. Kughou Ampeu no asamo hipau piyesuvekeno tile Danel ye akishe Khiu tsu eno Khiu shikimithi tsukya?

Danel 2:23, 28 Ino akishe O tsu ani, O I puh noqo ___Tile kungha lo ___lakhi, Khiu ___piyesu chekeu ani.”

HI ITHILO: Timi kukumusu loye akukaqha ithughi eno ikiqive chekeu ye timi kupulo lono kughashi cheni, ikemu Danel no Akishe Alhou tsukeu kiqi loye timi yehkipe kukaqha lo Alhou no ilo chhosuchekeu ithulu ani. Alhouno ikhipukhu cheni eno ikhiqhive cheni. Kungugha Lhou no ighinikeu lo ghili Nebuchadnezzar lau piyesukeu Danel likhi no akukau vilo pitsuLuke.

5. Akukau samo lo thime akhoto kini ithuLukeu ye kiuepi Danel no pikya?

1. Danel 2:31 “O akukau, nono ju akelo tile ___ ___lakhi ithulu.”

2. Danel 2:34 “Eno nono ju ake lo tile ___ lakhi aw no kumono vepuukeu ithulu.

HI ITHILO: Thime atughiu akukau no ithuLuku ye ayijeli pesu shikeu julho kije lakhi ithulu.

1. Ajulho lo akutsu ye shuna yi pesu shi.

2. Ajulho lo amula eno abighi ye ghuka yi pesu shi

3. Ajulho lo apo eno ayikudo ye alazayi momu asapu yi pesu shi.

4. Ajulho lo apukhu ye akumugha yi pesu shi.

5. eno apukhu muza ye ayi ngo aghani pama kuqhakeu pesu shi.

Tipau thiu akukau no Atu lakhi aw no kumono vepuukeu ithulu. Atuqhudo tipau lo akukau Nebuchadnezzar ye pa kukalakhu lo iqa a. Danel no pa vilo asamo ghili pesu pi eno asamo hipau ye Kungugha Lhou no pa lau piyesu anike ipi. Akukau ye asamo tipau ye kiu kiqi keno ithinishikutu khelho ani. Itehi ye Danel no akukau lau Alhou no kiu pa piyesu puanikeno tipau ghili pebide tsunike kutope ani. Bible lo tungkuputsaqo ye Bible no pakutoshi pebidetsu keu acheni.

6. Akutsu shuna yi pesu shipuakeu kiqi ye kiuepi kya?

Danel 2:38 “Eno ti shuna pesu shipuakeu ___ ye no ke.”

HI ITHILO: Nabuchadnezzar no kachekeu kukaqha Babylo ye ighono kini kulu yeghi lakhi shuna yi no chhitoi ache. Neo Babylon no ayeghiqha shou ka ighikeu ye BC. 612 – 539. Ayeghiqha shou akuka kughushu shi ka ighi. Tungukuputsa hipau ye Danel ghuloki lono huthu.

7. Babylon mi kukaye alhokuthu lo achenaniepi keshya?

Danel 2:39 “Ikemu othiu onguno akiqiu yehkipe ___lakhi ipeghinani.”

HI ITHILO: Babylon no akughushushi ayeghiqha shou kachekeu ye ashekha shivenikeu piqhi puani. Babylon kuka nguno akiqiu qono ashelo ashelo shi ka ipeghinikeu piqhi puani. Titoi shuna yi jukuvu nguno akiqiu tsandi yi Medo Persia no Babylon shelo ithughi. BC. 539 lo akukau Cyrus ithughi. Pa sakiphe qholono Medo Persia no Babylon leluve, eno ghapinhevetsu. Tishieno Medes mi eno Persiami no BC. 539 – 331 kutolo ayeghiqha shou ka che. Pano yehkipe ghuloki lo suqhasuli kumtsu tsandi yi luche.

8. Kiutoikeu yi no Medo Persia shelo ipeghikya?

Danel 2:29 “Tithiu akukaqha kutau akuthuu ___ no ayeghiqha kumtsu shou ayehpe nani.”

HI ITHILO: Alaza yi akukaqha akuthuu Greece no ikughi, Alexander the great no BC. 331 lono Arbela ghushiqa lono Medo Persia theqhive. Greek mi ghushimiqo ye alaza yi pesu pano phimpi kuzupu cheni ipi kuche, kughengu panongu ghunanuqo kumtsu alaza yi pesu shipucheke ghenguno. Greece kuka ye iqi BC 168 kutolo kache. Akuka me kua kimighijuni keloye shuna no ighono ame kuau, ikemu akuka kumto kughushu kiqini keloye shuna ye akuka kumugho mikhe. Babylon lo akukau Nebuchadnezzar kuka jukuvu ye ighono akiqheu, ikemu pa nguno ajukuvu akiqiu tsandi yi, shuna nguno alau akumughau eno akumkau Medesmi eno Persiami no pa theqhive, titoi Nebuchadnezzar samo lo ayi jeliqo pesu kimighitsukeu kukaqha qo lo, ajukuvu eno ame kua ye akiqiu, tsandi yi no kiu toi shuna yi nguno ame akiqiu keno titoi, ikemu akuka kumugho (power and strength) ye Babylon thiu ipeghikeu shiyehqo no alau akumughou eno akumkau shi ipeghikeu ithulu ani.

9. Akukaqha abidiu pesu kiutoi keu yi kimighitsukya?

Danel 2:40 Akukaqha abidiu ye ___nguno akumtou” ke ipi.

HI ITHILO: Rome kuka ye ayikumka toi, BC. 168 lono Greeks leluve. Eno ayeh pesu iphi AD. 476 lo Astrogoths no Rome lelumoke kutolo kache. Jisu ayeghi lo punusu ke kutolo Rome no ayeghiqha shou kache. Hipau ghili Danel tungkuputsa lono kuqumono pichho puatsu ani. Tungkuputsa lo akukaqha ghili pichhotsukeu toi, Babylon, Medo-Persia, Greece eno Rome, no ayeghiqha shou ashelo ashelo shi ka ighikeu ayeghiqha xulhe lono pitsu ani.

10. Romekukaqha ikiqiveke thiu kiu shivekya?

Danel 2:41, 42 “Akukaqha hu ___ipeghive nani ... apukhumza lo apukhulotiqo hami ayi pesu shi, eno hamiye aghani pesu shikeu toi, panongu gholo hami ye mutotoi nani, ikemu hamiye miqemilei eno ibove momu ikiqive nani.

HI ITHILO: Rome yehkipe kukaqha (Roman Empire) ye AD. 475 loye iboipeghive. Khiuno shiyeh nomu ilo pano leluveke kumo, ikemu pano likhi pano dolono kidimo ipeghive. Barbarian shiyeh qono Rome phughi hu leluve. Eno Roman Empire hu kijethalukhave. Danel tungkuputsa lo apukhuloti chighi qo kidimonani ipi puakeu hu shikupuve. Shiyeh momu alagha chighiqo ye itehi Europe yeghiqha lo kughuna akhani. Shiyeh tipaqo ye Ostrogoths, Visigoths, Franks, Vandals, Alemannians, Sueve, Anglo Saxon, Herulis, Lombards, eno Burgundians. Hipaqo gholo itehi kutolo shiyeh tsuni ye Europe yeghiqha lo kughuna akhani. Akiqi tsa lo, Anglo-Saxon no English mi, Franks no French mi, Alemannians no German mi, eno Lombards no Italians mi shi akeu toi.

11. Akukaqha chighi qo ye kuqhape kumtsa ngolunaniepi keshya?

Danel 2:41 “Panongu ye timiqo piti sasu xukuqha nani (kiyeshi kighishi nani), tishimu panongu ye lakhino lakhi sasu ___lumonani, ayi no aghani dimokeu toi nani.”

HI ITHILO: kukamiqo dolo kiyeshi kighishi keu lono Europe shiyeh kuqhape lakhi shi ngonike pukaputsaju puhave. Xulhe lo tiqheli kumtsu lo kijemi kushumi sakiphemi akughushumi Charlemagne, Napoleon, Kaiser Wilhelm, Mussolini, eno Hitler, noqono Europe pesu akukaqha kithe lakhi shinike pukaputsaju kemu shimlave. Kuchoyehsu lo pipuakeu tsa ye hexavemlake. Piyekusu 13 lono ningu vilo pi akeuno, tile kutami lakhi no kunguyeghiqha lo chineh lakhi likhi puthuvenike shijukemu, Danel tungkuputsa lo pi akeuno ayeghiqha xulhe lo tile mijekula (political) yeghiqha hipau ye khilemu kuqhape lakhi shi ngomlanani ipi ani.

12. Ashekhau kukaqha ye Khiuno puthunaniepi kya?

Danel 2:44 “Eno kukami hipaqo tsala lono ___ ___akukaqha lakhi puthunani, eno tipau ye khilemu kutsakungovemo nani.”

HI ITHILO: kunguyeghiqha tipau ye Mathi 25:31- 34 lo pipuakeu toi, tiye kungugha yehkipe kukaqha shinani.

13. Atu kukaqha no akukaqha kutauqo shou kiu shinaniepi kya?

Danel 2:34, 35 “Atu lakhi aw no kumono vepuukeu huno wo apukhumza ayi ngo aghani kuqhape shipuakeu lo ___nani, eno tipaqo ___kighiniyive nani ... Atu khipauno wo ajulho vepho keno tipauno ___kije lakhi shivenani, eno ayeghiqha chhitoive nani.”

HI ITHILO: Atu khikhi wo ajulho vephovekeno tipau ye Alhou kukaqha ke. Akukaqha hipau no hipa yeghi lo kukaqha kumtsu kutsavenani, eno pakutashi akithe puthupe qhinani. (Piyekusu 21:1) Kuchoyehsu no pi akeuno kughou Christo no ide ighinikeno tileno hipa yeghi lo kukaqha kumtsu chuvenani, eno Pano ashekha kuhakeu kukaqha kutau lakhi akithe puthunani (Danel 2:44) Jisu Christo no ide ighinani ipikeu sutsa ye kiutoi aghakiqipu sutsa lakhi kela! Hipa yeghi lo xulhe kumtsu hipauno kishekhavetsu nani. Alhou Nu no Pa yehkipe kije lono ide ighieno akukaqha puthunikeu huno amikucho kukaqha ashekha kuha achenikeuke. Nebuchadnezzar no Jerusalem leu puzu Alhou chinehki kubolevetsukeu lono paye Alhou shou tokulu shiluveake ipi kumsu(Danel 2:1, 2). Ikemu Alhou no paikhavi pa lau pephe piyesukeuno, Alhou no timi kukaqha lo chhosu acheni, eno kumtsu pa ghakusu qholo qhipuachenike ipi piyesu. Babylon, Medo-Persia, Greece eno Rome kukaqha kumtsu Pano pesu Pa ghakusu qholo qhi, timi lotsu kighithi lono akuka lo suqhe ithughieno Alhou timiqo shikighime, eno shikighime nani. Tishi aghiepinamu ashekha lo ye Christo ide ighikeu lono akukaqha tipaqo kumtsu chuvetsu nani. Alhou shikimithi, Pano akukupuna akijeu shou tokulu shiluvetsukeu ghenguno.

14. Danel no asamo pebidetsukeu aghakiqishi iniluveke thiu Nebuchadnezzar ye Ampeu ghili kishi pikya?

Danel 2:47 “Akukau no Danel khochile eno pi, “Kuchouno o Lhou no ___ qo ___ kena,, Pa ye kukamiqo shou Ampeu, nono tuqhou hipaqo piyesukeu kiqi lo, Paye tuqhou piyesutsu chekeu Lhou kena.”

HI ITHILO: Ayeghi qha lo kiu shi ipeghinanikeno kumtsu ithiluve kithishi, Nebuchadnezzar akukau no Danel no qechekeu Lhou no Babylon ghakhu lo heathen mi ghauqo kumtsu shou Alhou kena ipi vethaluve. Ajulho (picture) hu paikhavi kilive. Danel eno pa kusamiqo ye Babylon lo akughumi lakhi, ikemu panongu shou pulukibe akeu ghenguno panongu pesu akukaqha lo sakiphemi ayehkipemi lakhi shivetsu.(Danel 2:48, 49). Alhou ye alhokuthu khunoqono Pa gihu chenikeno tipaqo gihu acheni (I Samuel 2:30).

NONO KHOCHILENIKEU

Ayeghiqha lo kiu shi ipeghinanikeno ti kumtsu Alhou wu ghakusu qholo ani ipi nono ithivekeu toi, noye o kuxu ghi pesu Alhou w ghakusu qholo qhivenishi ani- ma?

Khokichile: _______

SUKUPHATSU KEU

O pelo alau akiphi shiju penike ghenguno hile akiphi ala hami sukuphatsu ani.

Shuna yi (gold) pesu Babylon kiqitsu.

Akutsu ye shuna yi pesu shi, tipau pesu Babylon kukaqha kiqitsu. Eno akuka hipauno BC. 612 -539 kutolo ayeghiqha shou ka che.

Tsandi yi (silver) pesu Medo-Persia kiqitsu.

Amla eno abighi ye tsandi yi pesu shi, eno tipau pesu Medo-Persia kukaqha kiqitsu, eno akuka hipau no BC. 539- 331 kutolo ayeghiqha shou ka che.

Alaza yi (Bronze) pesu Greece kiqitsu.

Ayiku do ye alaza yi pesu shi. Eno hipau pesu Greece kukaqha kiqitsu. Akuka hipau no BC. 331 -168 kutolo ayeghiqha shou ka che.

Akumka yi (iron) pesu Rome kiqitsu.

Apukhu ye akumka yi pesu shi, eno tipau pesu Rome kukaqha kiqitsu. Akuka hipau no BC. 168 lono iqi AD. 476 kutolo ayeghiqha shou ka che.

Akumka yi eno aghani pesu kijethavekeu kukaqha kiqitsu.

Apukhu mza ye aqha hami ayi pesu shi, eno aqha hami ye aghani pesu shi, kiutoi ayi no aghani dimokeno titoi kijetha ipeghivekeu shiyehqo dolo kidimonikeu kiqitsu ani. AD, 476 lono kijetha ipeghivekeu shiyehqo hu khiumu khiu qholo ngomono tishi iphi Christo no ide ighikeu khenani.

Atu, aw no kumono vepuu keu Tuqu huno wo apukhu mza lo vekelo ajulho qhoi vepho kighiniyive, eno Atuqu huno naghuto lakhi toive puzu ayeghiqha hipau chhitoive keu pesu Christo yehkipe kukaqha, Pa tsa eno Pa yehza kiqitsu. Pa yehkipe kukaqha tipau ye lhokta tishi achenani.

Panorama of Prophecy, Lesson 2 ©2022 Amazing Facts International All Rights Reserved