Akithipu Michipu

Bothubo 4:1-15

XU-GHILI......

Adam ngo Eve nu atughiu pama ye ampi lo eno ghilisuqe lo aghola kututa. Cain ye alukichimi eno aki kishimi lakhi. Ikemu Abel ye atoghi kumxa qolo aluzaqhalo itsu paw bheriqo sasu achu kumza kemi lakhi. Adam ngo Eve pama ghokulukumo ghenguno ayeghiqha kithe hipau lo axine iloghive. Tighenguno Alhou no panongu pelo aghakishi kumlla gho pesu tsukepu huthuvetsu, kughengu ahji pelemokeloye axine kipimi qhitsu kumlapu shiveke ghenguno (Ibrimi 9:22)

Alhou no panongu vilo akumlla gho pesu ighieno ghiqhi mlla lo pi, tiye ghulo kutau ighinikeulo Jisu no Alhou w Bheriti lakhi shi ighieno ayeghiqha xine ghenguno aghashivetsunikeu kiqi kichepuwotsu keu lakhi shilo ipi ahza tsu. Abel ye aghokulushi pa w bheriti lakhi pesu ighieno aghakishi kumlla gho tsu, ikemu Cain ye Alhou zahkutsu gholumove. Pano kumusu keu ye kiu kiu thime mu pesu ighieno Alhou mlla lunani ipi kumsuve, tighenguo pano alulo Mlaphelukeu tuxatiniqo pesu ighieno Alhou mlla.

Kungugha lono ami iqighieno Abel kumlla gho ikhiluvetsu, ikemu pa kumlla ghoqo ye butsumono tishi qhivetsukeu ithulu puzu paye pa thikuzuu Abel ju anheshuve.

Ampeu no Cain vilo pakutoshi akuchuniu shi eno aghokulu shilo ipi, ikemu Cain no amulokuthoshive eno agholumoveno hebide thuve. Abel ghi akumthsa lono pa mu vekumthsaju, ikemu Cain ye pa ghaideve, eno Abel heqhipithive. Alhou no Cain ghushove. Cain no pa ghushovekeu shou muchho, tighenguno Ampeu no pa shou amichipu lakhi shipe qhivetsu, ighinikeu lo paye timi hekiqhimi lakhi ke ipi kutamino pa shou amukhu lunosake ghenguno.

Kughouno eno kishi Alhou mlla nikeno tipau ghenguno Christomiqo dolo kupuna ipeghi nani. Ado shulo womono Alhou michipu ngo tughashi michipu pama dolo kupuna ipeghinani.

PHIJUNIKEU

Hi aqhou Bible kiyeh tsupuakeu phijuno hetha puakeu lo shepichhiluvelo.

1. Pusa tsuniqo leqhike ghulokilo khunoqo xaphelunanikya?

Piyekusu 7:3 Ninguno ningu Lhou qemiqo kishe lo ___ chishilumphi kutolo ayeghi, azughi, momu asuboqo ghuzakeno aghilo.

HI ITHILO: Khiunoqo kishe lo Alhou w amichipu (seal) chishipukuluve akeno tipaqo ye pusa leqhike ghulokilo susholuvenani (Leshe 91:7-11)

2. Hi amikuchomiqo kishe lo amichipu chishikeu (seal) ye kiu kya?

Isaya 8:16 I khopemiqo gholo ashepe (testimony) tsughadape qhive, eno ____ pesu panongu shou chishipukuvelo.

HI ITHILO: Alhou w amichipu chishi chekeu (seal) ye Pa zahkutsu 10 lono ithulunani. Amichipu chishikeu (seal) lakhi ye yehkukutsu kaku shou hiyam tsa shi Chishipukupe qhivekeu, eno hi amichipu chishikeu lo thime kuthu kuqhape ani. 1. Ajeh, ayehkipeu jeh (name), 2. Hiyam, momu ayehkipe lakhu, 3. Ayehkipe yeghi do. Kichekipiye “Cyrus ye Persia lo akukau.” Ezra 1:1.

3. Ahzakutsu 10 gholo khikhiu lono amichipu chishikeu (seal) ithulunani kya?

Ipekulu 20:11 Kughengu atsala tsugho lono ___ no kungughaqo eno ayeghi, eno azughi, eno tile kuaqo ____ ____.

HI ITHILO: Ahzakutsu abidiu lono seal lakhi lo thime hipano kuthu akeu ithulu ani:(1) “Ampeu”- hino Pa jeh, (2) “mla, momu lho” - hino Pa w hiyam, Pa kumla, thime thokha Lhou-Creator, (3) Kungughaqo, ayeghi, eno azughi no Pa kukaqha (territory)

4. Alhou no Pa kuka ku-a michipu akhoto lakhi tsukeuye kiu kya?

Ezekel 20:12 Ino I w Sabbaths qo pesu panongu tsupuani, ningu dolo ___ (sign) lakhi shinike ghenguno, tishikeu lono Niye panongu shikimithekuluu Ampeu ke ipi panongu pelo ithipenike ghenguno.

Ezekel 20:20 I w Sabbaths qo akimitheshi qhilo, eno tipaqono ningu dolo ____ lakhi shini, eno nonguno Niye Ampeu nongu Lhou ke ipi ithinani.

Ipekulu 31:13 Nongu ye kuchouno I w Sabbaths qo pinyi lo,kughengu hi- pauno ningu dolo tiqheliqo kumtsu lo ___ lakhi shi qhipuachenike, eno nonguno Niye nongu shikimithekuluu Ampeu ke ipi ithichepenike.

HI ITHILO: Alhou no mutsumishei pephepiyetsu akeuno Pano Sabbath pesu amichipu lakhi shi ghi ningu tsukeu ye Pa ye lhophekulupu eno shikimithekulupu kuka akeu piyesu anike. Hipauno Pa yehkipekuka (authority) akeu michipu chishikeu (seal) lakhike. Hi “seal,” “sign,” “mark.” eno “token,” ipi akeqo ye Bible kupujulo kivekutsughu peitha acheni. (Bothu 17:11 pesu Rommi 4:11 sasu kimighiju eno eno Piyekusu 7:3 pesu Ezekel 9:4 sasu kimighijulo)

5. Piyekusu 13 lo tughashi akiniu no timi kumtsu vilo kiu ikhilulopi anguka shinaniepi kya?

Piyekusu 13:16 Pano kitilami eno kijemi, kinimi eno kumulho, ililaikemi eno aqemiqo kumtsu pelo panongu w ajeu eno panongu ___ lo ____ ikhilupe nani.

6. Tughashi michipu (mark) ye kiu kya?

HI ITHILO: Ninguno Lesson 19 lono tughashi atughiu ye khiukeno kimichivetsua. Pa kuka (power) pa michipu (mark) eno pa yehkipekuka (authority) ye kiukya? Ipikeu ghili ninguno mlalei eno akivishi ithivenikeu ye vejoi papacy vilo inijuaye ithivenani. Ninguno Catholic Catechism section hami lono inijukeu ikhiphetsu ani:

Q. Khikhiuno Sabbath tsala kya?

A. Saturday no Sabbath tsalake.

QTishiaye ningu ye kiu ghenguno Saturday pinyi mono Sunday pinyi chenikya?

A. Ninguno Saturday zuqhu lo Sunday pinyi chekeuye, kughengu Catholic kukuhou no akhoto tsala Saturday pekilipesu Sunday lo suveake ghenguno.”

Hile Catechism launo yehphetsukeu kutau ghi ani:

Q. Akukuhou ye tiqhetini yehza mlaphe kulupu kuka ani ipi noye kiu lono phuphetsulunanikya?

A. Itodolo achinehmiqono li gholo pulosu kuqhatsumoke aye li ye apineh dolo atsala atughiu Pinyilukepu shitsuluni chemoke, kughengu akutsunini ye Saturday lono pinyi acheni, eno akikili hipauye Kuchoyehsu lo Pinyilukepu yehpekuka (authority) kuha.”

Hitoi papacy no mutsumishei pi akeuno pa kuka (power) eno pa yehkipekuka (authority) michipu ye Sunday akimitheshi pinyi lo ipikeu lo anie ipi ani. Eno akikili hipau ayeghiqha lo Christomiqo kumtsu no alokivishi ikhilu ani. (Sukuphatsukeu lo akhoto inijukeu lakhi, Papacy ye Protestants miqo vilo kiu inijukya? ipikeu tsato julo)

7. Tughashi michipu eno Alhou w seal ye timi nhethino ithulu chenikeshya?

Ibrimi 10:16 Ampeu no pi: Ino I zahkutsuqo pesu panongu ____ lo qhitsuni, eno panongu ____ lo yehpukutsuni.

Yehtsapiu 9:10 O ____ no mlakepu kiu phulunikeno ti mlalo, okumto suno tipau mlalo. Ipekulu 13:9 eno tishikeu huno o shou amichipu lakhi shinani eno onhethi dolo _____ (memorial) lakhi shinani, eno Alhou tsa hu okichi lo achenani.

Isaya 59:6, 7 Ikemu panongu kumlaqo ye akimithekumo kumlaqo likhi ke, eno panongu ____ qolo hekuxa kumla shinikeu likhi ani. Panongu _____lo alhokusa kukumusu likhi, panongu nepa lo shikupusa eno puhavetsunikeu likhi.

HI ITHILO: Alhou w seal shi aghiepina, tughashi michipu (mark) shi aghie pinamu ashou timi philo chishipukupuno cheghikeu ithulu chemo. Akishe lo chishipu ipi akeu ye akukumusu lo supukeu pi ani, eno aw lo chishipu ipi akeuno akumla shikeu pi ani. “aw shou” eno “anhethi dolo” ipi akeu ghi luthu lakhi kukumusu lo eno akumla shikeu lono piyetsu ani ipi Kuchoyehsu no pitsu ani (Ipekulu 13:16; Zahkiniu 6:8; 11:18) Luthu lakhi no pa kishe lo tughashi michipu chishipu ipi akeu ye pano Bible lo kuchou akeuye qhivepuzu Sunday akimitheshi pinyi lo ipikeu zahkutsu kisheluvekeu pi ani. Luthu lakhi w lo amichipu chishipu akeuye Alhou tsala Sabbath lo pa kumla shiuvekeu pi ani, kughengu paye sunday loye akumla shimono ngove chenikemu Alhou tsala Sabbath lo ye pa kumla shiuve cheni, eno hi shikeu lono pa w lo amichipu ashou chishipu akeu ithulu cheni. Pama khikhiu michipu shi aghie pinamu ashou chishipu aghikeu ithulu chemo, ikemu Alhou ye khiuno kiu michipu pe anikeno ti ithi ani (2 Timothi 2:19) Tsutsala Ino Alhou tsala Sabbath pinyi cheghi aye niye Pa w kepi Pano amichi shiluvenani, eno tsutsala Ino tughashi tsala Sunday pinyi cheghi aye ni ye tughashi w kepi Pano amichi shiluvenani.

8. Tsutsala ninguno Pa qemi lakhi shi aghiaye Paye kishi ningu kiqinanikya?

Rommi 6:16 Nono okutoshi khiu qeu shi anikeno noye pa ____ nanike kumo keshya?

Johan 14:15 Tsutsala nono I kimiye aghiaye I zahkutsuqo ____ lo.

9. Itehi khiuala tughashi michipu ikhiluveake shya?

Piyekusu 13:17 Tughashi michipu, momu pa jeh, momu pa jeh kikihi pecheghimokeu pelo ____ pemo, momu ____ pemonani.

HI ITHILO: Itehi kutolo khiumu tughashi michipu pe amphi, ikemu kughouno Sunday akimitheshi pinyi lo ipi ayehza tsughasu puzu pesu anguka shivenikeno tithiuye tughashi michipu pe aghikeqo likhino kuqhukili, tiye qhulupenani eno jelupe nani. Tipau do aghuloki ighikelo Alhou michipu Sabbath pinyi akeqo ye pano kuxu kumsapu lo ikughivenani (Piyekusu 13:15) Eno khiunoqono Pa kimithe tsala Sabbath shikuchhubeve puzu Alhou zahkutsu shou timi zahkutsu suqhevenikeno timi tipaqo pesu Christo ghumi ipi amichipu chishipuku luve nani. Jisu ghokulu lono Pa kimithe tsala Sabbath pinyi chekemiqoye Jisu jukuvu w seal ithulunani, eno panongu ye alhokuthu lo Pa w shivenani. Eno tile khiunoqono amutami shi aghinikeno tipaqo ghi pesu Christo ghumiqo gholo kihisuvenani (Mathi 12:30)

10. Christo ghumi kuka (power) no thime kini pekilivetsunike kumsukeu ye kiu pama kya?

Danel 7:25 Pano ... ____ eno _____ kilivenishi kumsunani.

HI ITHILO: Danel 7 lono Old Testament lo Christo ghumi kuka piyesutsu ani. Hipau lono mutsumishei piyesutsu akeuno ighinikeu lo tughashi huno Alhou zahkutsu eno Pa doqo kilivetsunikeu ghili pichhopuwo puatsu ani. Catholic kukuhou lo pope yehkipe lono Alhou zahkutsu pekilivetsunike kumusu keu ye: (1) Ahzakutsu 10 dolo ahzakutsu akiniu lo, ajulho mlla kevilo ipikeu ikhive, (2) Ahzakutsu abidiu lo kimiyemi tsa kiqi lo atsathi 94 akeu pekughukhope atsathi 8 likhi shivetsu, hi shikeuye atsala khikhiuno Sabbath tsala keno timiqo pelo mthavepenikeu kimiji lono shike. Eno (3) ahzakutsu achighiu pesu kikije kini shivetsu. Pope yehkipe no Alhou doqo kilivetsu keuye: (1) Apineh dolo atsala akutsunini no Sabbath ke ipi kutsu kepu zuqhu lo apineh dolo atsala atughiu Sunday no Sabbath ke ipi kutsuve. (2) Atsala kikihi lo, khetsunhe ilovekemtsa atsala kihithuve chekeu hu pesu pagan Rommian tsala kikihi kiqi lono ptho mta lono atsala kihithukeu peithauve. Ishi kutolo Christomiqono tipau kikihi peitha cheni. Ikemu Alhou do kikihi ye Friday lo khetsunhe ilovekemtsa Saturday tsala kihithuve cheni (Achineh 23:32). Thivenikuau timi ye kiu ghola lonomu Alhou w Akimithe zahkutsu eno Pa doqo kilivetsu mla (Mathi 5:18).

11. Alhou ye khaghi lo achinemiqo eno pastors miqo kishi pipusakya?

Malaki 2:8, 9 Nonguno ___ lono kutomo pukhu pusuvetsu ... nongu no I laghi zumove, ikemu ayehza lo _____ shive.

Hosea 4:6 Iw timiqono akighithi kuhakeu lono kutsakungo khave. Kughengu nonguno akighithi hu miliveke, tighenguno Ni ghi nonguno I ghenguno achinehmi kumla shi anikemu nongu miliveni:kughengu nonguno nongu Lhou _____ hu ____ ke, tighenguno Ni ghi nongu nuliqo kumsumaveni.

HI ITHILO: Alhou ye Pa w timiqono Pa zahkutsu tache likhi momu toku likhi peithakeu lo Pa mulo qi chemo. panonguno Sabbath akimitheshi pinyi nikeu zahkutsu ye kusuvetsu eno kutomo pukhu pusuvetsu achenike. Amikuchoshi akukuhou kutomono tile Kuchoyeshu lo Sunday akimitheshi pinyi lo ipikeu tsupuamoe ipi pano hyam tsa shi pekipheshi pi acheni. Ikemu angukusa shi Protestantism ngo Catholicism pama kuqhano Bible lo Sabbath tsupuakeu ghili ithipualaghi Alhou tsakukugha zulo akipimi kumla shi acheni. Alhou no pakutoshi Sabbath tsala pesu Pano lhophekulupu kuka pighi akeu eno timi shikimithepe xaluvekulupu kuka pighi akeu michipu (sign or mark) lakhike ipi pephepiyetsu ani (Ipekulu 31:13; Ezekel 20:12). Timi lhoxu lakhino Kungugha Lhou akijeu no Pano puthugho akeu Zahkutsu pesu akimithe michipu (sign) lakhi shi qhipuakeu shou kiu shikulupu kya?

12. Khaghi lo Alhou timi sakiphemiqono Alhou zahkutsu lo thime kijeje qo pesu kiuepive chekya?

Hosea 8:12 Ino pa ghenguno I zahkutsu qolo thime kijeje yehpe qhitsu, ikemu panongu tipau pesu _____ thime (strange thing) lakhi shivetsu.

HI ITHILO: adoqo ye kilivechemo. Alhou no Sabbath pesu Pa michipu kije lakhi shi qhitsu, tipau pesu Pa zahkutsu mta dolo qhitsu, eno ahzakutsu tipau khilemu kumsuma keno alhokuthu lo kumsuchilelu chelo ipi ahxa tsu. Ikemu ishi Pa w lhoxuqono Pa zahkutsu tipau pesu kihisumokeu thime lakhi shivetsu ani.

13. Alhou ye aghungu lo sakiphemiqo shou Sabbath tsala ghili lo kiutoi keu kipimi betsu anikya?

Ezekel 22:8 Nono I kimithe thimeqo ____ eno I kimithe Sabbaths qo shikuchhubevetsu.

Ezekel 22:6 Li chinehmi qono I yehzaqo hexavetsu eno I kimithe thimeqo shikuchhubevetsu, panongu no mithekeu ngo mithemokeu kuma dolo ____ kututa ____ ve, eno panonguno I w Sabbath launo panongu nhethi ____ luve, momu miyiluvekeu lono panongu dolono I shikuchhubeve anike.

HI ITHILO: Alhou no tuchechei religious lo sakiphemiqo lomi pi akeuye panonguno itehiye Sabbath ye kiumo kumovae, panonguno “Ampeu no hitoi pi anie” ipi anamu tiye kuchou kumoke ipi anike ghenguno.

14. Alhou ye Pa w timiqo vilo kiutoikeu xine phevelopi ahza tsu anikya?

Isaya 58:1, 13, 14 Ighono igha lo, eno suchilekevilo, afuko lakhi ghugha toi osutsa suqhelo, eno Iw timiqo vilo panongu ____ pilo, ... tsutsala nonguno nongu pukhu nepa sukiqesu Iw Sabbath lo ighive aye, eno I kimithe tsala lono nongu ____ shikeu launo xaide ighive aye, eno Sabbath ye azukuvu tsala ke ipi ku, eno Ampeu lau gihukepu akimithe tsala ke ipi ikhilu aye, noye okutoshi Ampeu lau azukuvushi anike.

HI ITHILO: Alhou no aghungu lo sakiphemiqo vilo Sabbath hexavekeu ye axine shive anikepi akipimi tsu ani, eno Pa w timiqo vilo Sabbath akimitheshi pinyi lo pi ani. Aqau lo Pa khopemiqo vilo toi ishi ningu viloghi timi Gholunike zuqhu lo Alhou gholulopi ani (Apostolmi 5:29)

15. Kughou nono Jisu ikhilunike xathaluvenikeno eno qhoi Pa pape wuvenikeno tile noye kiu shimoaye sananikya?

Mathi 11:29 Iw cross pepululo, eno I ghili shikalulo, kughengu Niye akuchunimi eno amulo kumthsamike, tishiaye nonguye nongu ____ _____ ithulunani.

HI ITHILO: Ajukuvu kulhokiqhi eno alokughuno nongu mulo lo iloghinani. Sabbath khikhi akulho kiqhi kiqi keno tipauno punukithevekemi lolo akulho kiqhi eno alokughuno sughitsu cheni (Ibrimi 4:1-10) Khiuno amulo kuchouno punukitheveakeno pano ye akulho kiqhi kumughakeu michipu Sabbath tsala pinyi cheni. (vs 4, 9, 10) Tile kuchouno amulo pebideveno Alhou Sabbath akimitheshi pinyiuvekeu lokivi nguno alau alokivi kutau kiumu kuhae.

NONO KHOCHILENIKEU

Nono tughashi michipu (mark) vilo “moe” ipi mphi zuuno noye Alhou michipu (seal) vilo “iye” ipi mayesae. Jisu ye o mulo hukikha lo ngono nono khochilenikeu khe ani. Noye Sabbath jukuvu michiphi qholono Pa ye O Lhou eno o Xakuluu ke ipi kimichive nishi anima?

Khokichile: _______

SUKUPHATSUKEU

O pelo alau study shipenike ghenguno atsato kutau.

Papacy no inijukeu akhoto hami tsu ani.

Protestants miqono tamono papacy vilo, “noye kiu mulo kumtoshi Alhou yehza kilivetsu kya? pi inijukelo Catholic kukuhou no pano hiyam tsa shi ghi pikeuno, “Nono I vilo pikeuno Saturday ye Judahmi w Sabbath ke eno Christian mi w Sabbath no Sunday ke ipi acheni. Tishi aye khiuno kilivekya? Khiuno Akughushu Lhou no ahzatsukeu kilivekulupu yehpekuka (authority) anikya?

Kughou Alhou no, noye akutsunini akimitheshi pinyi lo ipikelo tile khiuno moe, noye akumla shilo eno Saturday lono ayeghi lo kilhikishi kumlaqo kumtsu shilulo, eno Saturday zuqhu lo apine dolo atughuni sunday akimitheshi pinyi lo ipi kulupu kya? Hiye inijukeu ighono akhoto lakhi ke, noye tipau kishi khochilenanikeno niye mtha. Noye Protestant mi lakhi. Noye Bible eno Bible likhi papeni ipi pikipheshi cheni; ikemu nono Alhou no ahzatsumokeu Sunday pinyi acheni, eno tino Bible lo vejoi yehpuakeu kiyeh ghochile ani, eno atsala kutau lakhi pesu Bible no ahza tsupaukeu a lo suvetsu ani. Akutsunini akimitheshi pinyi lo ipi ahzatsukeu ye Ahzakutsu 10 lo lakhi ke; nono ahzakutsu toku ye itehi kutolo Christomiqo tsughape aphi ipi pulucheni, tishiaye ahzakutsu abidiu Kilikulupu yehkipekuka khiuno tsukya? Nono Bible eno Bible likhi papeni ipi anikemu nono olikhi o yehza ye khilemu qhivemo ipi aye noye New Testament lo ahzakutsu abidiu ye kilivetsuake ipi yehpukuveno olikhi o yehza papewuvelo.”

Tungkuputsa Lo Kuchou Thebei Ithulu Akeu, Akiphi 20 ©2022 Amazing Facts International All Rights Reserved