Tungkupumiqo Kimichitsu Keu

1 Kukami 22:1-46

XU-GHILI......

Isreal lo ayikusau akukau Ahab no Syria lo Ramothgilead phughi hakho chileluve nishive. Ikemu paye akukuphu avehu shive, tighenguno pano Judah lo akukau akiviu Jehoshaphat vilo pa gholo kuqhano panongu aqo ghumi sasu aghushinike iniju. Jehoshaphat ghi akukau Ahab gholo kuqhanikeu shi pulove, ikemu panongu ye atughushi Alhou kukutsu iniju paghinikeu shi. Ahab ye ado kushuwa lono Ampeu qhiveno pagan mi ghau baal mllauve.

Tighenguno pano baal tungkupumi 400 kuno akukau pama zulo ighilopi ahza tsu. Tilehi kichileu tungkupumiqo no ighieno pi, “wulo, eno Syriami sasu aghushi lo eno nonguye tokulu shinanike” ipi. Ikemu Jehoshaphat no Ampeu w kuchou tungkupuu no kiu pinanikeno inijuni ipi qhuiniju. Tilehi Jehovah w tungkupuu lakhi pa jeh Micaiah ipikeu anike ipi Ahab no pi, ikemu pano pikuphatsukeuno, “Niye pa mithike, kughengu pano I ghenguno akivitsa pitsumo, eno alhokusa likhi pitsu chenike” ipi. Verse 8.

Jehoshaphat no tsuikhomo pi auveke ghenguno Ahab no pulomoqhiyi pa qeu hapuu Micaiah kusasu ighipe. Tungkupuu amulo kumtou no ighi eno mishipulou kumo tsa pi, pano Ahab vilo paye Syriamiqo gholono thivenani ipi. Ahab ghenguno xakutha kushokutsu kije shive, paye baal tungkupu 400 qo tsa lunikeo Ampeu w tungkupuu tsa lunikea? Amulo kuthou Ahab no Jehoshaphat vilo tungkupuu Micaiah no kutughutsu akeu ye qhiveno pa gholo aghushi lo ighilopi ku. Tishieno pa ghunanu kutopuveno Ampeu tsa puthasu aghushiqa lo ilove. Ikemu paye Alhou tsa lono kiu piqhiveakeno tipau launo ijoipemlave. Amulhu lono alheghuthi ye ighieno pa w khura gari lono pa veqhipithive.

Ampeu Jisu no kutughutsu akeuno ashekha tsalaqo lo kichileu tungkupuqo ipeghinani ipi (Mathi 24:11). Tighenguo ninguye kishieno kichileu launo kuchou tungkupu michi kututa shilunanikeno tipau ghili Kuchoyehsu lo phuju eno ithimayesake. Kughengu hino akithipu keo akuxupu keno kishe nanike ghenguno.

PHIJUNIKEU

Hi aqhou Bible kiyeh tsupuakeu phijuno hetha puakeu lo shepichhiluvelo.

1. Ampeu ye Pa kupughu ashekhau pesu khiu lau piyesu chenikya?

Amos 3:7 Ampeu Alhou ye Pa w tuqhou pesu Pa qemi ___ lau piyesu paghimo keloye kuchouno kiu kumlamu shichemoe..

2. Ashekha tsala lo kichileu eno kuchou tungkupu pama kinikujo anani keshya?

Mathi 24:11 Tile ___ tungkupuqo ipeghieno kutomo pishiqhive nani.

Apostolmi 2:17 Ashekha tsalaqolo hipau shi ipeghinani, ipi Alhou no pi, tiye Ino ___ Ghungu pesu ashi kumtsu shou lepukutsu nani: nongu ___ qono eno nongu ___ qono tungkuputsa pinani.

HI ITHILO: Iye, ado aghuloki kikishekha lo kichileu eno kuchou tungkupu pama kinikujo ipeghinani. Kuchoyehsu no pi akeuno tiungkupuu ye kipitimimu totimimu shiaghi nani.

3. Bible lo kiutoikeu pesu kichileu tungkupu ipi kya?

Zahkiniu 18:10, 11 lo tsupuakeqo hi aqhouno kichetsu ani

A. “Zadu kuka pe akemi”

B. “ighinikeu lo ghili piche kemi.”

C. “amichipu ghili pebidetsu chekemi”

D. “tuumi muthu wukemi”

E. “kuduu kumla kishimi”

F. “Aghungu ghinikishimi”

G. “aghungu lo kimikhiuvekemi”

H. “axashekemi”

HI ITHILO: Zahkiniu 18:9-12 lono hitoikeu kumla kishimiye Alhou gizu lo kuchhubekepu. Tighenguno Christomiqo ye hitoikemiqo launo putosu chelo ipi ani.

4. Ashekha tsalaqo lo Alhou kukuhou lo tungkuputsa pitsukeu ghungu anani keshya?

Piyekusu 12:17 Eno dragon no totimi shou agha ideve, eno li piti achili shi akeqo khunoqo Alhou zahkutsu papecheni eno ___ Christo ___ peche keqo sasu aghushinike wuve.

Piyekusu 19:10 Ni ghi okusami aqemi lakhike, Alhou mlla lo! Kughengu Jisu shepe ipi akeu ye ___ pitsukeu ___ ke.

HI ITHILO: Ninguno Lesson 16 lo philuvekeu toi, ashekha tsalaqo lo Alhou kukuhou achili (remnant) ipi akeuye “Jisu Christo shepe” khikhi “tungkuputsa pitsukeu ghungu” anani ipi. Ninguno hi Piyekusu 19:10 lo eno 22:9 lo kimighiju aye kungumi no pakutoshi pa ghi Johan thikuzuu, pa ghi tungkupumiqo toi Piyekusu kaku lo tungkuputsa pitsukeu gho pechekemi lakhi ke” ipi. 1 Corinthiami 1:5-8 Hile Paul no yehpuakeu lo ghi pi akeuno, Christo kukuhou ye “Christo shepe” pecheghi nani, eno Jisu no ide ighimoke kutolo aghungu lo ghokutsu khilemu kuhavekeu shimonani ipi. Tighenguno ashekha tsalaqolo Alhou kukuhou lo kuchouno tungkuputsa pitsukeu ghungu aghinani.

5. Alhou ye kiu laghi lono Pa w tungkupumiqo putsa chenikya?

Akikihi 12:6, 8 Tsutsala tile nongu gholo tungkupumi lakhi aghi aye, Ni Ampeu ampi no I kutoshi ___ pa nhepithe nani, eno Ino ___ lono pa vilo pinani, ... eno Ino agi kinheqheno pa putsanani.

Zachariah 4:1 Itehiye ___ khiu Iputsa akeu hu ide ighi eno I kudaputhuve, timi lakhino pa kuzu lono idavechekeu toi niye ida ithughive.

HI ITHILO: Ampeu ye piyekusu (vision) lono eno asamoqo lono agi kinheqhe no Pa w tungkupumiqo sasu kuputsa cheni, eno kungumiqo vechewono panongu sasu kusutsa cheni. Ikemu timiqono aw yeh ju, asaqhi, pishipuku ayepuqo juno pi, Alhou sasu kuputsa anikepi kithimiqo ghungu sasu kusutsa no pikeqoye kuchoukumoke.

6. Akumzapu kumla shipe piyekeu ye kuchou tungkupu lakhi keshya?

Piyekusu 16:14 Kughengu panongu ye ___ ghunguqoke, amichipu kumlaqo shieno ayeghi lo kukamiqo lau eno ayeghiqha kuchopu lo wuno timiqo pishikiqhi kumla shi acheni.

HI ITHILO: Amichipu kumla shikeu lono kuchou tungkupu lakhi michilu chemo. Panonguno thosulo shichemokeu kuka (supernatural power) kumla pulucheni, ikemu hi thosulo shichemokeu kuka kumla hipau ye Alhou launo ghi eno Satan launo ghi shinani. Ampeu no ningu vilo, khilemu aghunguqo Pulukevilo ipi ani, panongu ye kuchouno Alhou launo ighi anikeo mokeno phuju paghilo, “kughengu kichileu tungkupuqo kutomo ayeghi lo wuveake.” 1 Johan 4:1.

7. Kichileu tungkupuqo thejunikeu laghi ighono akhotou ye kiu kya?

Isaya 8:20 ___ kiqi lono eno ___ kiqi lono, Tsutsala panonguno atsa hipau kiqi lono picheghimo aye, tiye panongu lau akuvu kuhake.

HI ITHILO: Kuchoyehsu aqau lo, “ayehza eno ashephe kiqi lono” ipikeu ye Bible kiqi lono ipikeu tholo peitha cheke. Tighenguno tungkupumi lakhino pa tsape ayehza kiqi lono eno ashepe kiqi lono, momu kuchoyehsu kiqi lono picheghimoaye pa lau akuvu kuhake ipi ithivecheke. Alhou no pike ipikeu tsa hu pesu Bible sasu kimighiju mayesa. Tungkuputsa pesu Bible sasu kimighi kevilo, ikemu Bible pesu tungkuputsa kimighijulo. Alhou launo ighikeu tungkupu kuchouye pa tsape saje aqhe lo aqhe Bible sasu aphiphishi aghinani. Hino kuchou thekujuke.

8. Tungkupumi lakhi thejunikeu laghi akiniu ye kiukya?

1 Johan 4:2 Hipau lono nonguno Alhou Ghungu kuchou ithinani: tiye, aghungu khikhino ___ ___ ye ashi shiveno ighike ipinikeno paye Alhou launo ighikeuke.

HI ITHILO: Tungkupumi lakhi kuchouno Alhou launo ighikeuye Jisu Christo ghili kuchou kukutsu ikhilu eno pecheghinani. Paye Alhou kemu ashi shiveno ayeghi lo ighike ipicheghinani. Kuchou tungkupuu ye Jisu Christo suqhe cheghinani, ikemu kichileu tungkpuqo ye Alhou tsa launo timiqo zusasu pano kukumusu lo suluvenikeu lo sacheghi nani.

9. Kuchou tungkupuu mighiju, momu thejunikeu laghi akuthuu ye kiu kya?

Mathi 7:16 Nonguno panongu ___ lono panongu ghili ithinani.

HI ITHILO: Hipau tsa kiqi ye Alhou w tungkupumiqo ye alhokuthu lo pano kuxu lo tokhoi cheghinikeu piamoe, tungkupumiqo ghi pano kuxu lo miqemileikeu achenie. Tishi aghie pinamu kuchou tungkupumiqo ye pano kuxu hu pano kukutsu launo iqevemono muzuchoi xucheghinani.

10. Tungkupumi thejunikeu abidiu ye kiu kya?

Jeremiya 28:9 Tungkupuu no kiu tsa piqhikeno tipau ___ ve aye, paye kuchouno Alhou no puu aniepi ithivelo.

HI ITHILO: Kuchou tungkupuu ye khilemu kichileu tsa pichhomonani. Alhou launo ighikeu tungkupuu ye pano kiu pichhopuwokeno tipau shikupunani. Ikemu hile ithimayesakepu lakhi akeuye tungkupuu no kiu pichhopuwo keno tipau shikupukeu likhino paye kuchou tungkupuke ipi Ikhilukepu kumo. Zahkiniu 13:1-3 lono ningu lau kutughutsu akeuno, kichileu tungkupuu ghi amichipu kumla shieno timiqo mususasu aghau kutauqo papewuvepe nani. Ikemu kuchou tungkupuu ye timiqo sasu Bible kiqi lono Kuchou Lhou kumlla lo ighinani.

11. Tungkuputsa pikeu ghili lo Paul no thime kuthu ahzatsukeu ye kiukya?

1 Thessaloniami 5:20, 21 Tungkuputsa pikeu ___ kevilo. Thime kumtsu lo ___ lo; kiuno akivi keno ti akumtoshi lo.

HI ITHILO: Paul no ningu vilo tungkuputsa ghokutsu khilemu thavekevi, momu tuchilevekevilo ipi ani. Ikemu Bible pesu tungkuputsa tipau kimighijulo, tsutsala akivi eno kuchou shi aghiaye ti papelo.

12. Tsutsala ninguno kuchou tungkuputsa tuchileve aye ningu ye khiu kukutsu tsa tuchileve akya?

Luk 7:28-30 Johan Baptist nguno alau akijeu tungkupumi kutami kuhae;... Eno kughou timi kumtsuno pa kukutsutsa Chilunikeno, zahme kuqhami kutolo Alhou jehpipitsu ... Ikemu Pharisimi eno ayehza kukutsumiqo ye panongu kutoshi ___ ___ tuchilevetsu.

HI ITHILOKughou ninguno tungkupu kuchou tsa tuchilevenikeno ningu ye Alhou kukutsutsa tuchileve ani. Thonhei kumsujukepu ani! Alhou w kuchou tungkupumi tsa ini aye, eno tungkupu kuchou kukutsutsa pape aye ikoishenani eno thuu nani.

2 Yehkikithi 20:20 Ampeu o Lhou shou pulube lo, tishi aye noye ikowo ishewolunani; Pa w tungkupumiqo shou pulube lo, eno noye alau thuulunani.

NONO KHOCHILENIKEU

Itehi kutolo Alhou w tungkupumiqo vechewono ningu vilo pitsu ani, eno kuchou tungkuputsa ye Jisu shepe ke ipi ovilo pi ani, noye ishi Bible pesu tungkuputsa pi akeu mighiju puzu Bible lo aghikeu tsaqo pulunike pulo anima?

Khokichile: ________

SUKUPHATSUKEU

O pelo alau ithipenike ghenguno akiphi hami “ishi tiqheli lo tungkupumi” ipikeu tsato sukuphatsu ani.

1844, liphi qhilo Methodist lo ilimi amuqo lakhi, ishi tiqhelimi tungkupuqo ipi puzu Maine, Portland lo qoqhunhe no akighini shia, tipaqo gholo ashiahji miqemileikeu Ellen Harmon, apunu mpe 17 shi akeu totimi lakhino li lau piyesukeu (vision) atughiu ithulu. (Athiu lino Jems White sasu kulaveke thiuye li vilo Ellen White ipi kuuve) Alhou no li lau kiu piyesukeno pesu kutamiqo lau kusaje. Li ye tishi ampe 70, iphi AD. 1915 kutolo piyekusu (vision) eno asamoqo (dreams) lono Alhou no li lau piyesukeu kusajeche. Alhou no Pa w tuqhou pesu li lau piyesuke ghulokilo thosulo shichemokeu kuka tungkupuu Danel lau shikeu toi li lau ghi shi. Li no piyekusu (vision) lo ake lo Danel lau toi li laughi atuthu kuhave, eno li shiahji lo akumto kuhave (Danel 10:8, 17). Li no piyekusu lo ake lo ado hami loye ayikihedo bidi kutolo luveche, eno tipau do lo li ye atuthu shemomitheveche. Li no vision lo akelo Doctors miqo ghi ighieno liye kishiveakela phuju. Danel no thosulo ithuluchemokeu kumto Ithulukeu toi,(Danel 10:18, 19) li ghi akumto ithulu. Ellen ye li phimpi kimishi kimighi pounds 95 ache, kughou li no pano family Bible pounds 17 pe akelo liye vision lo ngove eno li w lo Bible tipau asuchedo (minutes) 30 kutolo khape ngove.

Hitoikeu ghili lono phujukelo Alhou w kuchou tungkupumiqo ye pakutakeu kuka ithulu chenikena ipi ithi. tungkupumiqo ye panoye Alhou launoke momu Satan launoke ipikeu ningu vilo pichemo. Ikemu panonguno hitoi pakutakeu kuka ithulukeno pano ye tungkuputsa pikeu ghokutsu pe anie ipi pukha cheni. Tishi aghie pinamu ningu Christomiqono hitoi pukha akeu pesu Bible eno Bible lo likhi kimighiju, eno kuchou keomokeno ithimayesa.

Bible lono kuchou tungkupu keo mokeno thejukeu bidi tsupuani. Ellen White kuxu eno li kumlaqo ye kuchouno Alhou launo ighikeu kuchou tungkupu keomokeno phujuni.

Thekuju Atughiu- Nono Ellen White kiyeh kakuqo gholo khikhi khikhiu phijuepinamu Bible sasu iqemono Kuchoyehsu lo tsupuakeu sasu aphiphi shi aghikeu ithulunani. Li no li kiyehqo pesu Kuchoyehsu lo sukuphatsu ani ipi kiu kiyeh lomu pipuamo. Ikemu Alhou timiqo vilo Bible tsa lo amulo tsulo, eno timiqo sasu Bible lo kuchou akeu lo ighilo ipipuani. Ellen White no pephetsukeuno Bible likhino akupulu kuchou laghike ipi.

“Ishi ni w tiqheli hipaulo kutomono Bible lo tsupuakeu kukutsu eno ayehzaqo launo iqeve ani. Ningu ye Protestant kuchou kukhuayeh eno ayehzaqo lau xaide ighieno kuchou kiukeno tipau pulu eno ikhilukepu shi ani. Protestants miqono pephetsukeu no Bible eno Bible likhino akupulu kuchou laghike” ipi pephe puatsu ani.

Ellen White no pephetsukeuno, “Ashepe kiu yehpuatsu anikeno tiye akuvu kithe kumo, ikemu kuchou kiu piyesuveakeno tipau pesu amulo lo muzusuidetsukeu ke. Timi lakhino Alhou lau kiu mlamayesa, akusami lau kiu shimayesakeno mutsumishei Alhou tsa lono pephepiyevetsua:ikemu ninguno akuvu kiu ningu lau tsukeno tipau gholumovecheni.

Ningu lau akuvu alau sukuphatsuke kumo, ikemu Alhou no ashepe (testimony) tsupuakeu vechewono kuchou kije pesu Pano kisheluvekeqo mulo lo eno kukumusu lo sutsu puzu panongu hakuthotsuno panongu pelo akipimi kuhakeu kuxu lo ithughipenikeu kimijike.”

Ellen White kiyehqo ye Alhou Ghungu no muzustsuno yehpuanikemu hiye Bible lo akikije lakhi, momu kokutha lakhi kumo. Wovekeu lo tungkupumi kijeje Elijah, Elisha, eno Johan Baptist noqo ghi panongu tsapi, panongu kumla kughutha kumtsu Alhou Ghungu no kipekulhutsukeu vechewono mla itha ighi, ikemu tungkuputsa kutauqo toi pano luthu shi akiyeh loye tsupuamo. Tighenguno panongu kumla tipaqo ye Bible lo kaku lakhi ipi kihichemo. Titoi Ellen While kiyeh ghi ke.

Ellen White kiyeh ye akuvu kitila, tipauno sasu akuvu kije Bible lau ighi akeuke. Akumla tipaqoye Kuchoyehsu hephopiye (comment) tsu eno akukumusu tsupenike muzusutsukeu ke. Ikemu aghungu lo yehkipe kuka akiqheu ye Bible ke.

Thekuju akiniu-Ellen White kiyeh lo Jisu kuxu ghili kuchou yehphetsukeu ani-tiye Desire of Ages, Christ’s Object Lessons, Step to Christ, Thoughts From the Mount of Blessings-hipaqono thekuju akiniu shikupu ani. Volumes hipaqo lo li ye li likhi li suqhekeu tsa kuha, ikemu thokha Jisu lau kichepuku puatsukeu ithulu ani.

Thekuju akuthuu-Ellen White kuxu ashekha lo ashepe tsukeuno, li no xu acheke ghulokilo akimithe lono xuche, hiye timi kumtsu lau kichekipiye kivi lakhi. Li ye akumthsami akughuvumi lakhi, amulokutsu shi Christo khopemi lakhi shiche, li kuxu kupujulo akumla kivi likhi shiche. Li kuxu lo li likhi li sala pukhamono kutami kivipu ghengu likhino mlatsuchekeu ithulu ani. Tighenguno li ye gihu kuzu, ikhilukuzu. Totimiqo gholo li kuxu ghi ikhikulupu akhoto lakhi shi xu ighikeu ithulu ani. Li no ampe lhotoku tonikeshi xu ighike dolo lino kutami ghenguno mlatsukeu kumla huno timi kumtsu lolo yeliqole ani. Akumla kivi, kimiyekini tsa kivi eno kutami ghenguno inikhutsu chekeu kumsumave mla.”

Thekuju abidiu-Tungkuputsa lo asheazu tsa pitsukeu. Ellen White no ighinikeu lo ghili hami pitsukeu peithakulupulo aphi. Li no pichhotsukeu hami isuna inaqhe kiyephi lo philu akeu toi, mlalei kicheghuzu shilu chekeu ayikulu lo ghuzu amhekiqi kumzapu shinikeu pichhotsu.”

Ellen White kuxu ghulokiuno medical lo akukumusu kiyequkeu ipeghi. Doctors miqono axipi tsukeu lo aphelo allashilucheni ipikelo panongu dolo akukumusu kiyequve, hipau tsa lo phuiko lono kiumu kuchou kichileu phuphetsumlave. Li ghuloki lo Nutrition aphilokudapu ghili phuikolo mtha aphi lono li no health eno nutrition ghili kutomo yehphetsu. Dr, Clive McCay, former Prophessor of nutrition at Cornel university, no pikeuno, ishi modern Scientific lono nutrition ghili phuphelu akeuye wovekeu lo Ellen White no hipau ghili yehpe qhitsukeu nguno akiviu ye kumoe,”.

Bible lo pichhopuwo puatsukeuno ashekha tsalaqo lo tungkuputsa pitsukeu ghokutsu ipeghinani ipi puakeu Ellen White kiyehqo lono kuchou tungkupu lakhi shi ipeghikeu kimichitsu ani. Nongu pelo li kiyeh kaku hami phiju penike kichetsu ani. Kuchoyehsu lono, “tungkuputsa thavekevilo. Thime kumtsu phujulo, kiu akivikeno ti akumtoshi tsuqululo.” 1 thessloniami 5:20, 21. ipi ani

Tungkuputsa Lo Kuchou Thebei Ithulu Akeu, Akiphi 22 ©2022 Amazing Facts International All Rights Reserved