
Ajukuva Kukaqha
1 Kukami 3:5-15; 10:1-29
XU-GHILI..........

Solomon no Israel lo akukau akitheu shiluveke thiu, asamo lakhi lono Ampeu no pa lau ipeghi eno pi, “Noye kiu lunishi anikya? khulo!” I Kukami 3:5.Lhothemi akukau ye pisa, ajehkipi, momu axukushu khukulupu shia, ikemu tipaqo zuqhu lo Alhou timiqo shou ayehpe lunikeu lokutsu khu. Akuchuniu shipuzu amulokutsu shi inikhukeu lo Alhou no akumzapu lokutsu eno vethakulupu, timi kutami no pighi akeu nguno alau pesu Solomon tsu. Tipau shou, ajehkipi, akuakini, eno axukushu pa kumughatsu
Solomon no ka cheke ghulokilo, Israel miqo ye kimighi kumlapu lokughuno lo xuche, eno shishe ikoishe eno thuulu che. Jerusalem lo akughupu tuqo kupukunoshi ache, eno pa ghuloki lo tsandi ye aqo lono peitha chekeu tuqo gholo kihisu che. (I Kukami 10:27).
Solomon no amnutu (marble) eno shuna (gold) pesu Alhou chinehki shitsu. Pano akighiche kukaki eno kughakiqo shipe qhi, tinguno alau ghi ghushi khura kiqo eno khura ghushimiqo ki ghi aghileshi shipe qhitsu. Aphughi qha kumtsu lo jukighilepu xamunu ghutu shipe qhitsu, asubo kiviqo shosupe qhitsu. Ayeghiqha lo kukamiqo, akighithimi eno alokutsumiqo, eno akuka lagha lo timiqono aghokivi pesu pa xuju ighiche.
Alhou no alokutsu pesu Solomon tsupuakeu ghili panonguno chilunishikutu khelho ighiche. (I Kukami 10:24) Kukami kini, akighithimi alokutsumi pa xuju ighichekeqo gholo ala kushuwa lo Sheba yeghiqha lo akukaliu ajukiviu eno akiniu ghi pa xuju ighi. Israel lo akukau lokutsu ghili kugha ighichekeu kuchou hu li no chilunike ighi. Sheba lo akukaliu no mukamughai keu inijukepuu kutomo pesu ighi eno Solomon theju, eno pa lokutsu lono tipaqo kishi khochilenani keno ithinishi qhiyi ighi. Hokumxaqo kumtsu lo lino jukutoju, eno li kumzave. Israel lo ka ighikeqo kumtsu nguno alau Alhou no ajukuvu kukaqha oghenguno kutope qhitsukena ipi lino Solomon vilo pi.
PHIJUNIKEU
Hi aqhou Bible kiyeh tsupuakeqo amulokutsu shi phijuno hetha puatsukeu lo okutoshi shepichhiluvelo.
1. Jisu ye Pa w timiqo lau kiu piqhi (promise) shi puanikya?
Johan 14:2 “I Puh ki lo ye ___ ki kutomo ani, Ino tile nongu ghenguno ___lakhi kutonike wuni.”
2. Jisu no kuto akeu a ye kiutoikeuepi ninguye ithiania?
Isaya 65:17“Kughengu julo, Ino kungughaqo ___ eno ayeghi kithe lakhi lhophe nani, or mla nani.”
Ibrimi 11:16 “Kughengu Pano ___ lakhi panongu ghenguno mlapuatsu ani.
Mathi 5:5 “Ivunhei chekemiqo kumgha, kughengu panongu ye ___ mheghi ighilunani.”
Isaya 65:21 “panonguno ___ shisunani, eno tilehi panonguno ngo nani.”
HI ITHILO: Kiutoi akumzakepu ghili pipuani kela! Alhou no Pa w timiqo ghenguno kungugha kithe, ayeghi kithe, eno aphughi kithe mlapuatsu aniepike. Eno akimithe miqono Jisu no aphughi kithe lo shikishe puakeu ki jukuvu mheghi hu ighilupenikeu piqhi puani. (Johan 14:2).Eno ayeghi kithe jukighilepu tipau lo panongu kutoshino aki shisu puzu tilehi ngonaniepike (Isaya 65:21)
3. Ningu ye akimithe phughi ghili alau kiu ithi anikya?
Piyekusu 21:16 “Aphughi tipau kimighi aqha kumtsu lo ___ eno pano aqhaqhi, momu ayeghu lakhi pesu aphughi tipau mighijukelo furlong ___ aghikeu mighilu,”
Piyekusu 21:2 “Tithiu, ni Johan no aphughi kithe, Jerusalem akitheu, ___ lono Alhou launo iqighikeu ithulu.”
Piyekusu 21:10, 12 “Eno pano Aghungu lono I xapusu naghuto kije eno chuqumughai keu lakhi lo ighi, eno aphughi akijeu, Jerusalem akitheu, kungugha lono Alhou launo iqighikeu I piye, ... tipau liwo kuputu ye ighono kije eno qhemughai, eno khaghoqo ___ ani.”
Piyekusu 21:18 “eno aliwo ye ___ tu ___ putupuani.”
Piyekusu 21:21 “Eno aphughi lo alaghi la ye tsughukhui keu ___ pesu mlapuani.”
HI ITHILO: Akimithe phughi kimighi ye ako, momu aqha bidi kujolo aqhemi, eno ako bidi kujolo akimighi ye furlong qhethonhe chighi kini, momu mile 1, 500 (furlong tache no mile lakhi). Akimithe phughi, Jerusalem akitheu ipi akeu ye ayeghi kithe khikhi Olives Naghuto lo iqighi (Zacharia 14:4). Piyekusu 21:21 “Khagho 12 qo kumtsu achiku pesu mlapuani.” Piyekusu 21:17 Aphughi liwo jasper tu pesu putumuxa puakeuye cubit 144, momu akijelau feet 216 ani (cubit lakhi lo inches 18 ani)
4. Aphughi tipau lo azu eno chuqukusho ye khilauno kishi suighinaniepi Bible no pikya?
Piyekusu 22:1 “Pano ___ lakhi lo akuxupu zu tsughukhui akeu I piye.”
Piyekusu 22:2 “Aghoki muku hulau hilau, ___ subo axathi chighi kini pithi chekeu ani, asubo kumtsu lono aqhi kumtsu lo axathi pithitsunani, eno asubo nika qono shiyehqo shipivitsu keu shinani.”
HI ITHILO: Akuxupu ghoki zu tsughukhui keu ye Alhou kuka lakhu lono qoipeghi ani, eno akuxupu subo lono aqhi kumtsu lo axathi ajeli kututa pithitsu nani. Akuxupu subo qo lo pithikeu xathi eno tipau nika chukeu lono akithi ghu shipuhavetsu puzu lhokta kuxupu pesu panongu tsunani. Isaya 65:21 lo pipuakeu toi, akimithemiqo ye ayeghi kithe lo pututa ki shisuno pututa lu chichunani. Alhou timiqo chuqu ye Eden lo axine iloghimphi zuu kiu chuchekeno ti chunani (Bothubo 1:29, 31).
5. Kungugha lo kuxu ngo ishi hi ayeghi lo kuxu kuma dolo kiu kishi kutuqu nanikya?
A. Isaya 35:5 “Anhethi ___ no tsukholuvenani,”
B. Isaya 35:5 “eno akini ___ no chiluuve nani.”
C. Isaya 35:6 “Apukhu ___ no asheti toi ilheuve nani, eno amili ___ no alepheuve nani.”
D. Isaya 65:25 “Tilehi tughashiqo ___ , momu kutsavekeu shimona ni.”
E. Isaya 11:6 “Tungtugha ghi bheriti gholo kumtsa xunani ... eno ___ ___no panongu gholo ilinani.”
F. Isaya 35:1 “Asayeliqa huno rose xamunu kupu toi ___ ipeghive nani.”
G. Isaya 33:24 “Tilehi kughuna kuami khiunomu niye ___ ani ipimonani.”
H. Piyekusu 21:4 “Tilehi ___ kuha, momu kuqa kumulo kuhanani.”
6. Tilehi akimithemiqo phimpi ye kiutoive nanikya?
Philippiami 3:20, 21 “Ampeu Jisu Christo no ningu phimpi akiqiu hipau pekilipesu Pa ___ phimpi lo suvetsunani.”
7. Jisu ye aghungu lakhi keo aphimpi pu anikya?
Luk 24:39 “I pukhu eno I w julo, Hiye Ni ke I bu julo, kughengu aghungu ___ ___ ___ nonguno Ni ithulu akeu toi, ashi eno aghi puchemoke.”
HI ITHILO: Pano xuchile ithughiveke thiu pimu Jisu ye Pa tho, Pano ashi eno aghi pu akeu nono bulunani. Pano zuleno akhopemiqo dolo puthugho aghikeu ithulu panongu ye Pa ye Aghungu kughashi kumsuve, ikemu kughou panonguno Pa buju, eno Pano thosu lo toi chu sho keu ithulukeno (Luk 24:40- 43) tile Pa ye kuchou no ashi eno aghi xapusu xuchile ithughi anikena ipi ithive. Tishieno atsala 40 thiuye “Pano panongu sasu Bethany lo wu, eno Pa ye kungugha lo ikuve.” Luk 24:50, 51. Kungumi Jisu salunike ighikeqono panongu vilo, “Jisu hipau, Khiu nongu launo sasu kungugha lo ikuve akeu tho Paye ide ighinani.” Apostolmi 1:11. Jisu ye Alhou, Pa ye akimitrhe, ikemu Pano ashi shiveno ayeghi lo ighivekeu lono Paye alhokuthu lo tishi timi lhoxuqo sasu ashi aghi pusu kuthsu kimepe xu achenani.
8. Ningu mulo shikuloghitsu keu thime kutau kiu ghi piqhi puatsu anikya?
Apostolmi 3:20, 21 “Thime kumtsu ___ venikeu doqo ighikelo, Pano Jisu Christo, Khiu kungugha no sasuluvekeu puutsu nani.”
HI ITHILO: Alhou she! Axine ayeghi lo iloghivekeu lono ajukuvu lo thime puhavekeqo kumtsu luchilepe Alhou jukuvu kukaqha akitheu lo suluvenani. Tilehi timiqo ye kupukile, kimiyekile, qhoqhu eno gihukile eno kuphukile keu kuxu lo ighivenani. Tilehi kimithi kimixi keu, ashiaghu shikeu kuhavenani.(Isaya 60:18). Tilehi thechu shikeu, akipimi tsu puzu nguku keu, agholumokeu, amikucho shimokeu, xishijeku keu, sukusho kuhakeu, aloshipusu keu, kumsakimishipu, amuloqimla keu, momu thokha ghili lhokusaqo ghenguno amulo lo kukumusu kutakihiqhi keu kuhavenani, ikemu alhokuthu lo alokivi alokughuno eno amulo kiqino chhitoi xucheuve nani.
9. Kungugha lo ghi isi hi ayeghi lo kuxu kijikusa, eno kushukuqha kuxu kumsuluche nanikeshya?
Isaya 65:17 “Wovekeu lo kuxu ghiliqo hu ___ kumsuchilelumo nani, momu akukumusu lomu iloghimonani.”
HI ITHILO: “akukumusu lomu ighimo nani” ipikeu tsa hu pesu “amulo lomu ilo ighimonani” ipi akiqi akiviu lo pekilisuvetsu ani. Hile Ampeu no, kungugha lo Pa kimithemiqo pelo khilemu amulo sakeu kuxu lo xupemonani ipi piqhi puani.
10. Ayeghi lono kungugha kithe lo ighikemiqo ye lakhino lakhi michilunani keshya?
I Corinthiami 13:12 “Kiu toi ni ___ , eno michilu anikeno titoi ni ghi pa ithi eno michilunani.”
HI ITHILO: Ningu juakoghe lono, ningu lache lono, ningu lhoayehqo lono eno ningu tsapi lono ningu lakhino lakhi michilunani. Kughengu Kungugha ye ningu abolomi asholokumiqo kumtsu kumuqo Lukeu a lakhi shinani.
11. Pa Kukaqha (Kingdom) ighinani ipikeu tsa lo, Alhou ye kiutoi shithughuikeu tsa ningu lau piqhi puanikya?
A. Isaya 35:10 “Eno Ampeu no qhuchileluvekeu me tsuvekemiqo ... no alephe ashekha kuhakeu ___ lono Zion lo ighinani.”
B. Leshe 16:11 “Alhokuthu lo ___ shi achenani.”
C. Zekharia 8:5 “Kipitimi eno totimi itimiqono aphughi laghila chhitoi ___ chenani.”
D. Isaya 40:31 “Panonguno po nani, ikemu khilemu ___ shivemonani, panonguno alache nani, ikemu khilemu ___ vemonani,”
E. Isaya 40:31 “panongu ye alhuqu ___ toikeu pepuluve nani.”
HI ITHILO: Akimithemiqo ye alhuqu chishibo toikeu pepuluveno akuvu nguno akumuthuu shi yelunani. Kughengu panonguno thime kumtsu mheghi ighiluveake ghenguno (Piyekusu 21:7) panongu ye ayeghi aqha kutauqo ghi xujuulu nani, ayeghiqha tipaqo tonikeu ye ado lumono paikhavi lono tovenani. Kuchoyehsu lo Alhou no pi akeuno, tile ikiqimokeu yeghiqhaqo ani (Job 1:6; Ibrimi 1:2; 11:3).
12. Alhou yehkipe kukaqha akitheu ghili kishi pipuani keshya?
I Corinthiami 2:9 “Alhou no Pa kimiye chekemiqo ghenguno thimeqo kutope qhipuakeu ghili anhethi nomu ___ mphi, momu akini no mu ___,”
HI ITHILO: Alhou no Pa nuliqo ghenguno kutopuakeu thimeqo ye itehi ninguno xu akeu hipau kukumusu loye kumsu ilo tomula, atsa lonomu piphemula, momu asamo lonomu pumomla. “Kughengu ishi ninguno ayeghi hipau lo shilusa ichhe ime akeu pesu iku ajukuvu ningu lau piyesu puakeu sasu kimighinikeu ye kiumemu kuha.” Rommi 8:18.
13. Alhou yehkipe kukaqha akitheu lo asaxu akiqheu ye kiu kya?
Piyekusu 21:3 “Alhou no Pakutoshi panongu ___ ngonani.”
HI ITHILO: Hi pululo, eno putsupuloi khe alo, Ayeghi kithe lo Alhou no Pakutoshi panongu gholo ngo nani. O Lhou eno I Lhou gholo ngolunikeu ye kutoikeu do kivi kela! Akimithemi likhino Pa gholo ngoniepike, ningu ghi tsala pekighi kuxu lo akimithe shi xu aghieno Pa ikighi lo sulu puzu Pa gho lo xulukepushi pukaputsani nolo.
14. Alhou yehkipe kukaqha lo khiunoqo ye sasumo pikya?
Piyekusu 21:27 “Ikemu tile kiu ghola lonomu ___ kemiqo ye ilolumonani.”
Piyekusu 21:7 “ ___ likhino thimeqo mheghi ighilunani.”
HI ITHILO: Axine khikhino ni shikuchhubevekeno tiye kungugha lo iloghipenikeu khilemu pulotsumonani, tishimo aye itaghi kungugha lo kichighi muto thuveno sake ghenguno. (Sukuphatsu keu lo “Alhou yehkipe kukaqha” tsato lo julo.
15. Niye axine sasu kiu shimayesakya?
I Johan 1:9 “Tsutsala ninguno ningu xineqo pipheve aye, Pa ye pulubekulupu lono eno amikucho lono ningu xinekipimiqo qhivetsu nani eno amikuchokumo kumtsu launo ___ ___ vetsu nani.”
HI ITHILO: Tsutsala Ino Jisu vilo I xine kipimiqo qhivetsulopi pipheveaye, Paye I xinekipimiqo qhivetsunani, eno axine kumla lhokusaqo launo I shikimithevetsuno ni pesu Pa nuli lakhi shiluvenani.
16. Itehi xu akeu kuxu lo tokulu shiluno ighinikeu kuxu lo ilonike ghenguno Jisu ye ningu vilo kiu shimayesa pikya?
Mathi 6:33 “Ikemu atughushi ___ ___eno Pa mikucho paghi phulo, eno thime hipaqo kumtsu nongu lau sukuphatsunani.”
HI ITHILO: Alhou no Solomon vilo kiu khunikya? ipi inijukeu lono hipau shikupukeu ninguno ithulu ani. Solomon ye atughushi Alhou yehkipe kukaqha eno Pa mikucho ghenguno kumsuju paghi, tighenguno Alhou no ajukuvu kukaqha pesu pa tsuke. Tsutsala ninguno Alhou yehkipe kukaqha eno Pa mikucho pa ghi phu aye ningu lau ghi titoi kumughatsu nani.
NONO KHOCHILENIKEU
Tsutsala nono ayeghi lo thime kiu shi ipeghi chenikeno tikumtsu Alhou ghakusu qholono ke ipi ikhilucheghi aye, noye okuxu ghi pesu Alhou ghakuasu qholo qhivetsunishi anima?
Khokichile: ____
SUKUPHATSU KEU
Opelo alau study shipenike ghenguno akiphi hami sukuphatsu ani. Kunguu pivekeu toi “Alhou yehkipe kukaqha” tsato ghili sukuphatsu ani.
Kuchoyehsu lo ayehkipe kukaqha ajeli kini ani
Lakhino Alhou yehkipe kukaqha eno akiniuno Satan yehkipe kukaqha. Jisu no Alhou yehkipe kukaqha pesu Pa kukutsu tsughi (center) shi. Puloshoqhi Akitheu lo likhino Alhou yehkipe kukaqha ghili pikeu 100 shou ani. Jisu no Pa kukutsu lo kimighi piyekeu kiphi lono akichiu ithulu ani. Jisu no Alhou kimithe kukaqha ghili pesu kutsu kelo tile Aghungu lo kukaqha eno ashi hipau lo kuxu ghili pesu kutsu che. Kungugha lo aghungu lo kuxumiqo mulo lo Alhou no ilo ayehpe acheni. Ikemu ninguno amulo pebidemphi zuu ye ningu mulo kukalakhu lo Satan no ilo ayehpe acheni, axine kumla, eno aghoshi xunishikeu no chhitoi xapu acheni. Ikemu kughou ninguno axine kipimi qhikutsu eno Ampeu Jisu kuka ikhiluvenikeno tithiu ye ningu tsughape akeu hu kuqhovea.
Paul no pikeuno, “tighenguno axine pelo ilo nongu thivechekeu phimpi lo ayehpe pekevilo, nonguno tipau gholuuve puzu alakimine lo ilove nani ... tighenguno axine pelo nongu shou ayehkipeu shipe kevilo.” Rommi 6:12, 14. Ikemu, tsutsala Ino Alhou w loti pesu tughamiqo hapheve aye , kuchou no Alhou yehkipe kukaqha ye nongu shou ikughiveake” Luk 11:20.
Luthu lakhino kuchouno Christo ikhiluve aye, paye Alhou yehkipe kukaqha lo kuxumi lakhi shivea. Hipau ghengu lono Jisu ngo Johan Baptist kuma kinikujono timiqo vilo amulo pebidelulo, “kughengu kungugha yehkipe kukaqha ye aw lo pe auveake.” Mathi 3:2; 4:17. “aw lo pe auvea” ipi akeu kiqiye, Jisu ye itehi panongu gholo ngono panongu vilo pi ani, tighenguno ” kungugha yehkipe kukaqha ye panongu lau ighivae” ipike. Tighenguno Jisu no hitoi pi, “Alhou yehkipe kukaqha (God’s Kingdom) ye ‘tile julo, momu hule julo’ ipi jukeu lono ighichemo, ikemu kuchouno Alhou yehkipe kukaqha ye nongu dolo anike.” Luk 17:20, 21.
Luthu lakhino Jisu Christo kupulu lono azu lono baptiz shiluve kithishi paye Satan kukaqha qhiveno Alhou Ghungu kuvu kukaqha lo kuxumi lakhi shiluvea, kughengu paye Jisu jeh lono punukitheveno lhoxu akitheu lakhi shiluveake ghe nguno. Jisu Christo papemi kuchou ye Alhou yehkipe kukaqha launo hipa yeghi lo zukhukishiu lakhi shi ighikeu kumla shinani. Zukhukishiu lakhi ye pano ghakhu qhiveno aghakhu kutau wukelo, pano shiyeh tsa picheni, pano shiyeh phimini pepu cheni, pano shiyeh chuqu kusho chu sho cheni, pano shiyeh custom peitha cheni eno pa no shiyeh pisa peitha cheni. Titoi ningu Christomi zukhukishius qo ghi ighono kutokupui shieno Ampeu yehkipe kukaqha lomi w zukhukishiu kuchou shinike ghenguno ningu chuqu kusho lo, ningu tsapi lo, ningu phimini pepukeu lo, ningu do peithakeu lo eno ningu w pisa peithakeulo lotsuloghui shimayesa. Ninguno lesson hipau lono kuputsa ighivekeu toi, ghulo lakhi ye ningu phimpi hipau tho xapuno ilo Alhou no yehkipe kukaqha lo kuxu mi lakhi shinani. Akukaqha hipau ye ninguno laju chekeuke, ninguno Ampeu kighini shikelo, “O Kukaqha ighilo” Pi inikhuchekeu toi (Mathi 6:10).
Tungkuputsa Lo Kuchou Thebei Ithulu Akeu, Akiphi 5 ©2022 Amazing Facts International All Rights Reserved