
Akukau Zahkutsu
Danel 6:1-28
XU-GHILI......
Medes eno Persia lo akukau Darius no Babylon leluveke thiu, pano Babylon lo ayehkipemiqo kumtsu ghiqhikhave, tipaqo gholo angukiviu ye Danel, khiu kuchou Lhou qeu. Ampe lhotsuni zuu, Judah lono akughumi lakhi shi sasu Babylon lo ighi, eno Babylon lo kukamiqo qholo kichekutsumi (advisor) lakhi shiche. Babylon kukaqha lo timiqono “Danel lau akiqheu ghungu akeu ithiche.” Danel 5:12; 6:3.
Akukau Darius ye Danel kuxu pukhaLukeu likhi kumono “pa pelo pa kukaqha kuchopu shou ayehkipeu shipenike kumsuve.” Danel 6:3.
Kughou Medo-Persiami qono akukau no Ibrimi akughumi asu muchomi pesu panongu shou ayehkipeu shipenike sukusu shivekeu ithivekeno, tile panongu ye pa ju anheshuve, eno agha ideve. Tighenguno panonguno kumuquve puzu atsala shighi dolo timi kumtsuno akukau likhi mllani kethono aghau kutau, momu timi kutami khiumu mlla mla, hipau hexavekeu ye kughapesu abongushuu ki lo vesuveni ipi ayehza tsughasuve, eno pesu wo Darius vilo hipau lo jehmchi yebevelopi khu. Danel ye pa Lhou yehza gholunani, eno aghau kutau ye mlla mono pa Lhou likhi mlla nani ipikeu panonguno ithithai ani. (Ipe 20:3) Panonguno kumusu akeu toi, Danel ye pa lashe khaqhieno Alhou mlla aghikeu phuluve. Akukau Darius ye pa qholo kumlamiqono pa pishiqhiveno pa kusau asu muchomi pesu abongushuu kilo vesuvenike kutoluve ithive. Pano nikhanigha yehza mlakeu shou jehmichi shivekeu launo Danel xapheluvenike ghenguno alaghi ajeli phuju puhave. Pano jehmichi shivekeu yehza hu kilimlave. Danel sasu wo abongushu ki lo vesuve. Alhou no pa shou pulukibe akeu ithulu puzu Pa ghinimi kungumi hapuuno abongushuu baxaqo lakhavetsupe. (Danel 6:22)
Tungkuputsa lo pi akeuno ashekha tsala lo Alhou timiqo ye hipau tho sholunani, panongu ye akukau khikhiu ikhiluni eno ahza kutsu khikhiu gholuni keno ti panonguno xathalupe nani, eno kishelupenani.
PHIJUNIKLEU
Hi aqhou Bible kiyeh tsupuakeqo phijuno hetha puakeu lo okutoshi shepichhiluvelo.
1. Alhou yehza timi qhoahji lo qhipuachekeu (Moral Law) ye mlalei kilivekulupu keshya?
Luk 16:17 “Ayehza lo chokusu lakhi ikiqivenikeu ye kungugha eno ayeghi ___ ___no akumlau.”
Leshe 89:34 “Iwu puloshoqhi ye Niye khilemu ___ mo nani,momu Ikichi lono ipevekeu tsa ye Niye khilemu___ monani.”
Leshe 111:7, 8 “Ayehza tsu puakeqo kumtsu kuchou. Tipaqo ye ___ eno ___ tishi puthugho achenani.”
Malaki 3:6 “Kughengu Niye Ampeu ke, Niye ___ chemo.”
HI ITHILO: Kiu kiu shi aghiepinamu Alhou zahkutsu chighi ye khilemu kilive momu nuxavemla. Alhou no Pakutoshi kilive mlakeu toi Pa zahkutsu ghi kilimlake. Bible lo ghuthu kuthu ayeghi lo kukamiqo (Herod, Ahasuerus, eno Darius) pano kuthuno panonguno mlavekeu yehza hu kilivenike shijukemu kilimlavekeu toi, ayeghi lo miqemileukeu kukami thotsu pano yehza kilimlave aye tinguno alau Lhokuta Lhou yehza pekilivetsunike kumsu keu ye khiu kya? Pa zahkutsu khikhi Pano atulapha shou Pawu lotino yehpukutsukeu ye kilive kulupu keshya?
Hile Alhou eno Pa zahkutsu pama dolo kimighitsu akeu julo.
ALHOU YE: |
AYEHZA YE: |
|||
Luk 18:19 |
........................... |
aloke |
........................... |
Rommi 7:12 |
Isaya 5:6 |
........................... |
akimthe |
........................... |
Rommi 7:12 |
Zahkiniu 32:4 |
........................... |
akivi |
........................... |
Rommi 7:12 |
Mathi 5:48 |
........................... |
kupukulayi |
........................... |
Leshele 19:7 |
1 Johan 4:8 |
........................... |
kimiyekiniu |
........................... |
Rommi 13:10 |
Ipekulu 9:27 |
........................... |
achipiuke |
........................... |
Leshele 19:9 |
Zahkiniu 32:4 |
........................... |
Kuchou |
........................... |
Leshele 119:142, 151 |
1 Johan 3:3 |
........................... |
mithemitheyi |
........................... |
Leshele 19:8 |
Johan 4:24 |
........................... |
Aghungulo |
........................... |
Rommi 7:14 |
Malachi 3:6 |
........................... |
kili chemo |
........................... |
Mathi 5:18 |
Bothubo 21:33 |
........................... |
shekhaha |
........................... |
Leshele 111:7, 8 |
Alhou zahkutsu ye kilivemla, kughengu tipau lo Pa ghushoghili yehpuku puanike ghenguno. Kuchoyehsu lo Alhou ghili kiu hephopiye puatsu anikeno titoi Pa zahkutsuqo ghili ghi hephopiye puatsu ani. Alhou ghushoghili hu Pa yehza lo yehpuku puatsu ani. Kiu toi Alhou ye kilikumlapu keno titoi Pa zahkutsuqo ghi kilive mlake.
2. Bible kiqi lo axine ye kiu kya?
I Johan 3:4 “Axine ye ___
Rommi 3:20 “Kughengu ___lono axine ghili ithi cheni.”
HI ITHILO: Satan ye ayehza mithi cheni, kughengu ayehza no timi xine kichephetsu puzu sasu Xachilekuluu Jisu lau wuve chenike ghenguno. Rommi 4:15 lo pi akeuno: “Kughengu khile ahzakutsu kuhakeno tile ahzakutsu hexakeu ghi kuha.” Ahzakutsu ye timi xalunikeu kumo, ikemu ahzakutsu huno Alhou wu tokhoikeu piye ani eno ningu kutokumo kichephetsu ani.
3. I Johan 3:4 lo pi akeu ye kiu yehza pi anikya?
Rommi 7:7 “Ayehza vechewono kumokenapi aye niye axine ghili ithimoni che. Kughengu ayehza no noye alamine kevilo ipimokenapi aye niye ___ ghili ___ monicheke.”
HI ITHILO: Alhou zahkutsu chighi lono , “noye alamine kevilo” ipi. Tighenguno Alhou zahkutsu chighi khikhi Pa wu loti no yehkeu (Ipekulu 31:18; 32:16) hexavekeu pesu axine ipike. Timi kumtsu Alhou zahkutsuqo gholo khikhi khikhimu lakhi hexavekeu shou akipimi benani. Tighenguno Alhou yehza pesu ighono “kije” (broad ) ke ipi ku cheni (Leshe 119:96) eno tokhoi” ke ipicheni. (Leshe 19:7). Eno ahzakutsu hipauno “timi kuxu kupujulo kumlapu ke.” (Yehtsapiu 12:13 KJV. Kughou ninguno ningu xine ghili ithitoiLukeno tile ningu ye Xachilekuluu Jisu lau wumayesave cheni. Kughengu Pa no ningu xine kipimiqo qhivetsuno ningu xaphekulupu kuka anike ghenguno. Tighenguno Satan no Alhou zahkutsu ye mithishe ke.
4. Jisu ye ahzakutsu chighi pape chekeshya?
Johan 15:10 “Niye Ipuh ___ qo pape cheni”
HI ITHILO: Jisu ye “ningu lau kichekipiye lakhi shi ghi” (I Pitor 2:21) ahzakutsu chighi pape che.
5. Khijehino axine shive pikya?
Rommi 3:23 “Kughengu ___ no axine shive eno Alhou jukuvu lo tomove.”
6. Axine kuxu lo akemi ghime ye kiu kya?
Rommi 6:23 “Axine jume ye ___.”
HI ITHILO: Tsalatsa Alhou zahkutsu kilivekulupu shi aghike aye, Jisu pelo cross lo thivepemonicheke. Kuchouno pinikeu ye Jisu no axine ghime pi hu lovetsu eno ahzakutsu ye kilikumlapu lakhi ke ipi pephepiyetsuke.
7. Hamino pikeuno ahzakutsu chighi ye Puloshoqhi Akitheu (New Testament) lo Christomiqo tsughape a movea ipicheni, hipau ghili lo Jisu ye kishi pikya?
Mathi 19:17 “Tsalatsa nono akuxupu lo ilonishi aghiaye ___ qo papelo.”
Johan 14:15 “Tsalatsa nono I kimiye cheghiaye I zahkutasuqo ___.”
Piyekusu 22:14 “Pa zahkutsu ___ chekemiqo kumugha.”
Piyekusu 14:12 “Hile akimithemiqo kutuu kulu ani, hile Alhou zahkutsu ___ chekemiqo ani.”
HI ITHILO: New Testament lono mutsuqhei kutsupiye akeuno Alhou timiqo ye Pa zahkutsu papenikeu pi ani. Ningu kumtsuno ithi akeuno ishi ayeghiqha ye ighono kushokutsupu lo ani kughengu kutomono Alhou zahkutsu ghokulupu akhoto shi akeu qhiveake ghenguno. Bible no ishi ningu tsala ghili hitoi pi ani, “Itehiye Nono mlamayesakepu do shivae, O Ampeu, kughengu panonguno O zahkutsu pesu adou shivetsuake.” Leshe 119:126.
8. Ahzakutsu ye kishieno pape kulupu shinanie pikya?
Rommi 8:3, 4“Alhou no Pa Nu puutsuno ashi (flesh) lono axine shipuhave tsupe, tiye amikuchomiqo ye ahzakutsu papekepu avehupu shi akeu ___ launo shikuputsunike ghenguno.
Philippiami 1:6 “Khiuno ___ ___ akumla kivi tokhoi huthuvetsu akeno Pano Jisu Christo tsala lono tipau qhoi shikupuvetsunani.”
Philippiami 4:13 “Niye ___ khiu I shikumtotsu chekeu vechewo thime kumtsu shilunani.”
HI ITHILO: Kughou timi lakhino punukithelu venikeno, Jisu Khristo no, Pa Kimithe Ghungu vechewono akichiqhikepu shi timi tipau mulo kipekulhu tsuno Pa ghokulupu shivetsu nani.
9. Puloshoqhi aqau ye kiu eno tipaulo timiqo ye kishieno ikiqivekya?
Zahkiniu 4:13 “Kughengu Pano Pa wu puloshoqhi ___ ___ nongu pelo pape chepenike pesu tsu; eno Pano tipau atulaphaqo shou yehpukutsu.
Ibrimi 8:8 “Kughengu ___ shou akipimi phuluvekeu lono, Pano hitoi pi: Ino Israel kibo eno Judah kibo sasu puloshoqhi akitheu shini.”
10. Puloshoqhi akitheu ye ahzakutsu khikhiu shou no shikya?
Ibrimi 8:10 “Kughengu hino puloshoqhi Ino Israel nuliqo sasu shini ... ipi Ampeu no pi, tiye Ino ___ ___ pesu panongu kukumusu lo qhitsuni eno panongu mulo lo yehpukupupe qhitsuni.”
HI ITHILO: Alhou no Pa wu timiqo sasu puloshoqhi kini lono kupulokile. Puloshoqhi aqau ye ikiqive, kughengu tipaulo timiqo no mlapimive eno tushoqhi pimiveke ghenguno. Ipekulu 24:7 Israel nuliqono, “Ampeu no kiu pikeno ti ninguno shini, eno aghokulu shini ipi, ikemu panongu ye tipau shikupumlave.” Tighenguno itehiye Alhou no Israel nuliqo sasu puloshoqhi akitheu shikeu ye, Pa zahkutsu 10 pesu panongu mulo lo yehpukutsuni ipi. Jisu shoqhi eno Pano akumzapu kumla shikulupu kuka akeu shou no puloshoqhi akitheu shipuani.Ibrimi 8:10 “Ino Izahkutsuqo pesu panongu kukumusu lo qhitsuni eno panongu mulo lo yehpuku tsuni.” Timi no pa lhoayeh kilive, tighenguno Alhou no Pano puloukeu shinikeu shive. Alhou no Pa zahkutsu 10 pesu timiqo tsukelo timiqono panonguno papeni ipi piqhi, ikemu papemove. Tighenguno itehiye Alhou no puloshoqhi akitheu shikeu ye Pa zahkutsuqo pesu timiqo kukumusu lo qhitsuni, eno pesu panongu mulo tu lupha lo yehpukutsuni ipi piqhive.
11. Tishi aye itehiye akupulu lono kimiyekeu qholo xu auveake ghenguno ahzakutsu papekepu avehu shimoveake shya?
Rommi 6:15 “Tishi aye kiu pinikya? Kikimiye qholo shiveake ghenguno ningu ye axine (Alhou zahkutsu hexaveghi) xu achenikeshya? ___ ___!
Rommi 3:31 “Akupulu vechewo Alhou zahkutsu pesu adou shivetsuni keshya? Khilemu tishi mla! Tishikepu zuqhu lo ningu ye ___ ___ nani.”
HI ITHILO: Pa zahkutsu hexavepimu Jisu no panongu xine kipimi qhivetsukeqo ye alau Pa gholumayesa, panongu xine kipimi qhikutsu ithukulu kukumugha genguno kutamiqo nguno alau paye alokikvishi Jisu pape mayesa.
12. Timi ye ahzakutsu papekeu lono xalunani keshya?
Ephesiami 2:8, 9 “Kughengu ___ vechewo ___ lono nongu xaluvea eno tiye nongu kutoshino shiluke kumo, tiye Alhou ghokutsuke, akumla kivi shikeu ghenguno kumoke, hipau lo qhezalunosa.”
HI ITHILO: Alhou zahkutsu pape keu likhi ye khiumu xalumonani. Timi lakhi xalunikeu ye Alhou no akumzapu kumla shitsukeu lono xalunani,iye Alhou no ayeghi lomi kupukutuveke ghenguno Panu Jisu pesu tsukeu kupulu lono timi lakhi no pa kuxu pekilivekeu lono xalunani. Jisu kikimiye ghenguno nono Pa gholu, Pa shikimithi, eno Pa zahkutsuqo pape aye noye xakulu lo ilolunani.Kughengu Jisu no hitoi pipuani; Johan 14:15 “Tsalatsa nono Ikimiye aghiaye Izahkutsuqo papelo.”
13. Alhou zahkutsu gholunikeulo kiuno timi lakhi mulo hakilhetsu chenikya?
Rommi 13:10 “Tighenguno ___ huno ahzakutsu shikuputsu anike.
Mathi 22:37-39 “Noye ___ kumtsu, oghungu (soul) kumtsu eno okukumusu kumtsu pesu Ampeu Olhou qhuivu lo,” Hi shikeuno ahzakutsu atughiu eno akijeu ke. Eno akiniu ye hitoi ani, “noye okisughumi olikhi otoi qhuivu lo.”
1 Johan 5:3 “kughengu ninguno ___ cheni ipiaye Pa zahkutsu pelu mayesa.
HI ITHILO: Kikimiye ye nimulo lono ipeghimayesa. Ahzakutsu 10 dolo atughiu bidi no ninguno Alhou lau mlanikeu. Ino ahzakutsu tipaqo pape aye niye Pa kimiye ani. Eno Pa zahkutsu pape keulo amlokiqipu ani. Ashekhau ahzakutsu tsugho ye ningu lakhino lakhiu lau mlanikeu.
Niye khilemu panongu ghuzavenikeu kumla shikepu kumo. Alhou zahkutsuqo papemono akisughumi ghuzaveghi niye Christomi lakhi ke ipilunani keshya?
14. Niye ahzakutsuqo pape chemoamu Christomi kuchouke ipilu nanikeshya?
I Johan 2:3, 4 “Itehiye hileno ninguno pa ithi ani, tsalatsa ninguno pa ___ qo pape aye. Khiuno niye pa kimiye ani ipi puzu pa zahkutsuqo ye papemove nikeno paye ___ lakhi, eno kuchou pa lau kuhae.”
15. Puloshoqhi aqau lo yehza hami Christomiqo tsughapemovekeu anikeshya?
Ephesiami 2:15 “Achinehki lo kumla ___ (ordinances) qoye qhivea.”
HI ITHILO: Iye, achinehki lo achinehmi qono aki lo pichepighi lhoxu pesu axine ghenguno ghiqhino aghakishi kumlla gho tsuchekeu ye qhivea, Kughengu tiye Khristo no aghashive tsunikeu yekukhu kumla kichetsu chekeu ke ghenguno (Colossiami 2:13-17) Akumla tipaqo ye Alhou wu Bheriti kuchou Jisu no cross lono aghashivetsuake ghenguno.
16. Satan ye akhotoshi khiunoqo mithi chenikya?
Piyekusu 12:17 “Eno dragon (satan) no ___ (akukuhou)shou aghaideve, eno li piti (po lo kughuko) achilishi akeqo (ashekha ghulokilo puluthomiqo), khiunoqo Alhou ___ pape cheni eno Jisu Christo shepe pechekemiqo sasu aghushinike wuve.”
HI ITHILO: Satan no ashekha ghulokiu Alhou kukuhou, khikhi Jisu zahkutsu pape cheni eno pesu timiqo kutsu puzu panongu mulopebide sasu Christo papemi akimithemi shiluvepe chenikeno tipaqo shishe mithi ighi, mithi ani eno mithinani; kughengu panongu ye Christo pulu cheni, Pa zahkutsuqo pape cheni, eno Pa shepe pechekemiqo ke ghenguno tipaqo shou pagha ideani.
17. Alhou zahkutsu pape chekemiqo lau kiutoikeu jukuvupu saxu pesu tsunanikya?
Johan 15:11 “Ino thimha hipaqo ghili nongu vilo pi ighiveake, Niye Imlokiqi nongu lau acheni, eno nongu ___ ye ___ nani.”
Ahole 29:18 “Ikemu Khiunoqono Alhou zahkutsu pape chenikeno tipanoqo ___."
Leshe 119:165 “Khiunoqono O zahkutsu pape chenikeno tipaqo lau ___ kije ani, eno kiunomu panongu pukhu pusu vetsu mo nani.”
HI ITHILO: Alhou zahkutsu pape chekemiqo lauye alokivi, amlokiqi, alokughuno, momu kulakishi no chhitoi achenani, eno pano kuxu ye nibonilei keu lo xu achenani. David no pikeuno, shuna lunishikeu nguno alau Alhou zahkutsuu papenishie.” (Leshe 19:10)
NONO KHOCHILENIKEU
Noye Jisu pelo osasu alokivi eno aghokulu nuliqo gholo lakhi shitsu penike ghenguno Pa sasu kikimiye lono kuthsukimepe xuchenike pulo anima?
Khokichile: ______
SUKUPHETSUKEU
Hi aqhou Bible lo tungkuputsa kimighi piye, momu kiqi tsukeu hami tsu ani. Kumusujukelo ninguno Kungumi ipi kucheni, tipau kiqiye kiu keno kichepiye ani.
Bible ghushoghili eno Jisu ghushoghili aphiphishi akeu
Bible lo puluthomiqo ghilisuqe ye Jisu no xupiyekeu sasu aphiphishi xu ighikeu ithulu ani. Mose, Joseph, David, eno Solomon noqoye panongu kuxu point hami lo Jisu kuxu eno Pa kumla (ministry) yekukhu shipuatsukeu ithulu ani. Panongu kumlaqo vechewono Jisu ye Alhou Nu ke ipi ayeghiqha no ikhiluchekeu ithulu ani.
Danel no Alhou zahkutsu papekeu ghenguno pa kughape abongushuuqo kilo vesuvekeu ye ighinikeu lo aghungu lo kumla lo yekukhu shipuatsukeu hi aqhouno hami kichepiyetsu ani.
-
Medo Persia lo sakiphemiqono alakhu kuchuqu lono Danel ikhiqhivenishive kughengu Danel no akukau sasu kupunukhoi kuthsukime akeu ghenguno. “Akukau no Danel pelo akukaqha kuchopu shou ayehkipeu shipeni keu kukumusu tsuve.” Dan. 6:3. Titoi Jerusalem lo sakiphemiqo no Jisu ikhiqhivenikeu pughuthuve, kughengu Pano kunguyeghiqha Kukau sasu kupunukhoi kuthsukimepe akeu ghenguno (Johan 5:18-20)
-
Medo Persia lo ayehkipemiqono Danel no pa yehkipe lo kiuana mlapimikeu aghinimono phuju (Danel 6:4) Titoi Jerusalem lo achineh lo sakiphemiqono Jisu tsala lo Pano mlapimi, keu phusaghi penike ghenguno thechumi puuche (Luk 20:19, 20).
-
Panongu ye Danel kipimi kiumu phumlave, tighenguno panongu kupughu shikupuvenikeu lichhe shipe qhive (Danel 6:5-9) Titoi achinehtomi eno Ayehzakumlami qono Judas Iscariot sasu Jisu puhavenikeu lichhe shive (Johan 19:4).
-
Danel pesu abongushuuqo kilo vesuveno atuqu pesu wo ahukikha lakhave, eno yehpeka wu amichipu chishichekeu (seal) pesu wo chishipukuve (Danel 6:16, 17) Titoi Jisu sukumo pesu wo akumoki lo qhive eno atuqu pesu wo ahukikha lakhave, eno yehpeka wu seal pesu chishipukupe qhive (Mathi 27:60, 65, 66).
-
Danel eno Jisu kuma kinikujo lau kiu kipimi mu kuha, tighenguno panongu ye akithi kughukiqo launo ipeghive (Danel 6:23; Mark 16:5, 6.)
Hinguno alau nonguno Bible lo puluthomiqo kuxu ngo Jisu kuxu aphiphishi aghikeu kutomo ithulunanike phujulo.