
Ayeghiqha Lo Akichiqhikepu
Luk 24:13-35
XU-GHILI..........

Ampeu Jisu khopemiqo ye kuhapokhave. Alhou yehkipe kukaqha akitheu huthuveni chenike ipi laju eno kumsuchekeu hu wovekeu Friday lono kughapesu cross lo yedavea. Amulokusa shivea, eno kishinikela ipi kubanguvea, Cleopas eno pa kusau pama ye Jerusalem lono mile 7 lo pano phu Emmaus lo kuputsa ghi asheshino wuche. Tipani Sunday avelau khetsunhe ilove chekelau, tile aghuzumi lakhi ghi panongu thiuno ighieno panongu haluve. Aghuzumi hipau ye xuchileithuvekeu Ampeu toi ithulu.
Panonguno wovekeu pineh dolo kiu kishivekeno tipaqo ghili kuputsa ghi cheche kelo, Ampeu Jisu ghi panongu tsa iniche. Ampeu no ampe kuthu no tuxa panongu gholo ngono panongu kutsu shika che, ikemu panongu no Pa kukutsuqo hu vethamlave. Pano ayeghi hipau lo izu ighiakeu ghili hu panonguno vethamlave. Ampeu no pekipheshi, “Timi Nu ye jechuvenani eno pesu timiqo w lo suvetsunani, eno panonguno Pa ghiqhivenani, eno Pa ghiqhive wo atsala akuthuu loye Pa ye xuchile ithughive nani” ipi kutsuche. Ikemu panonguno Pa kukutsu tipau lo amulo tsumove eno tiipau ghili vetha kututa shimlave, eno Pa vilo hipau ghili inijunikeu ghi ighuve. (Mark 9:31, 32.)
Tleno Jisu no asheshino panonguno amulokusa shi kuputsa chekeu lo Pa ghi pisu. Pano panongu gholo aghuzula lo ayikihedo kini kutolo kuputsa chekelono panongu pelo Kuchoyehsu lo tungkuputsa tsupuakeqo ghili vethalu penikeu laghi khaqhitsu.
PHIJUNIKEU
Hi aqhou Bible kiyeh tsupuakeqo phijuno hetha puakeu lo shepichhiluvelo
1. Kuchoyehsu lo tsaqo khijehi kutolo pululopi ahzatsu puanikya?
Luk 24:25 “Tungkupumiqo no pipuakeqo ___ pululo.
2 Timothi 3:16 “Kughengu Kuchoyehsu ___ Alhou no muzusutsukeu ke.”
HI ITHILO: Puloshoqhi aqau lo eno akitheu lo akimithe tsa kuchou kiu tsupuani keno tikumtsu Alhou no muzusutsuno yehpe qhipuatsu ani. Piyekusu lo tungkupu tsaqo vethalunikeu ye puloshoqhi aqau lo Alhou timiqo xulhe lono aboqha shipuatsu ani. Kichekipiye lakhi, Piyesuku kaku lo atsajo 404 ani, tipaqo gholo atsajo 278 ye tungkuputsa puloshoqhi aqau lono ikhisupe puani.
2. Kuchoyehsu eno tungkuputsaqo ye khiu launo huthuno piyesu puani ipi Jisu no pikya?
Luk 24:27 “Mose nguno huthuno tungkuputsaqo kumtsu lo ___ ghenguno kiu pipuatsu anikeno pesu panongu vilo pi.”
Johan 5:39 “Kuchoyehsuqo phujulo ... tipaqo kumtsu lono I ___ tsupuanike.”
Piyekusu 1:1 “ ___ ___w piyekusu. Alhou no pesu Pa tsu, thimeqo khikhi ado shulo mono shi ipeghinike kuto akeu pesu Pa qemiqo lau tsupenike ghenguno.”
HI ITHILO: Kuchoyehsu eno tungkuputsaqo kumtsu Jisu shou chopuku puani. Kiu ashekichishi kichetsu ighi anike no hikumtsu tungkuputsa kimiji ke, ikemu hi amulo lo supulo. Danel eno Piyekusu kaku lo tungkuputsa kiu tsupuanikeno tipaqo kumtsu Jisu Christo eno Pa yehkipe kukaqha (Kingdom) lo chopuku puani.
3. Bible lo Jisu jeh kutaughi kiu tsupuanikya?
Johan 1:1 “Abothu lono ____ ache, eno atsa ye Alhou gholo ache.”
Johan 1:14 “Eno ___ hu ashi shiveno wo ningu gholo xuche.”
4. Alhou ye kiutoikemi timi pelo Bible yehpe kya?
2 Pitor 1:21 “Alhou w ___ qo lau Akimithe Ghungu no kipekulhu tsuno pipe qhitsu.”
5. Lhokta kuxu ye Jisu ithikeu lono ighinani (Johan 17:3), ipikeu ghili Jisu ye Pa khopemiqo vilo kishi pikya?
Luk 24:35 “Pano ___ ___ keu lono panongu pelo Pa ithipe.”
HI ITHILO: Bible lo asho ipikeu pesu Alhou tsa kiqitsu ani. Jisu no pi; “Hitoi yehpuani, timi ye asho likhino xulu chemoe, ikemu Alhou kichi lono ipeghikeu Tsa no xulucheni.” Mathi 4:4. Ninguno Alhou tsa phi eno tipaqo ningu mulo lo supuaye, ningu ye akumto, alokivi, alokughuno, eno lhokta kuxupu ithulunani.
6. Christomi lakhi ye Bible phikepu vehu kiutoi akhoto kya?
Job 23:12 “Pa kichi lono ipeghikeu zahkutsu launo niye khilemu povemonani; Pa kichi lono ipeghikeu tsa niye ___ pekutsupuani, ___ nguno alau.”
Leshe 119:105 O tsa no I pukhu lo ___ lakhi, eno I nepa lo ___ lakhike.”
HI ITHILO: Satan no Alhou tsa Bible mithishe, eno tipau shipuhavetsunike pukaputsa acheni. Kughengu Bible lo tungkuputsaqo lono pano timi pishiqhivenike pughu akeu ghili piyesuve ani. Tighenguno, ninguno lesson hipaqo lo tungkuputsa ashekichishi kiu shi ighi anikeno tipaqolo Satan no opelo amulo tsupemoveno thime kutau ghili kumsuuve penikeu lo akichiqhi akevilo. Alhou no Pa w kuchou ithinishi phuchekemiqo laghi khaqhitsu nani eno panongu pelo tipau ithulupenani.
7. Khiuno ningu kuphutsuno Bible ghili ithi chenipe kya?
Johan 16:13 “Kughou Pa Kuchou ___ ighinikeno, Pano kuchou kumtsu kiche nongu piyenani.
Johan 14:26 “Ikemu akukuphuu, ___ ___ no thime kumtsu ghili nongu kutsupiye nani.”
I Corinthiami 2:13 “Nino thime hipaqo ghili pi acheni, tiye timi lokutsu lono kutsukeu tsa kumo, ikemu Akimithe Ghungu no ___ keu tsa ke.
8. Ino Bible phikelo Akimithe Ghungu pelo I laghi kichetsu penike ghenguno niye kiu shimayesakya?
Luk 11:9 “Tighenguno Ino ovilo ___ eno tipau pesu otsunanie ipi anike.”
Luk 11:13 “Titoi nongu alhokusami thotsu, agho kivi pesu nongu tianuliqo tsuunikeu ghili ithi aghiayhe, tinguno alau nongu pa Puh kungugha lo kuauye Akimithe Ghungu pesu ___ vilo ___ kemi tsumoni keshya?
Johan 7:17 “Tsutsala khiuana ___ ___shitsunishi pulo aghiaye, akukutsu hipaqo ye kuchou no Alhou launo ighi anikeo mokeno ithinani.”
HI ITHILO: Akimithe Ghungu kumla saje lakhi ye ningu pelo Kuchoyehsu lo kuchou ghili vethalu penike kuphutsu cheni. Tighenguno ninguno Alhou tsa Bible phinike lo ningu pelo Kuchou vethalupelo pi Akimithe Ghungu khucheni.(1) Tsutsala Ino I w Bible study lo kuchou kichetsulopi Akimithe Ghungu khu aye, Paye kuchouno kiche I piyenani. (2) Eno niye Pano kuchou kiu kiche I piyekeno tipau laghi zunike ikhilunani.
9. Akighini lono Bible study shikelo kishi ningu kuphutsu naniepi kya?
Leshe 119:11 “Ino O tsa I mulo lo kusupuacheni, tishiaye niye O lau ___ ___shimonike ghenguno.”
Jeremiya 33:3 “I ku lo eno Ino o ___ nani, eno nono mthakeu ___ kije eno ___ opiyenani.”
Rommi 15:4 “Kughengu azuu kiu yehpuanikeno tipaqo ye ningu pelo ___ penike ghenguno yehpuani, ... ningu pelo lajupu qhilu penike ghenguno.”
Jems 1:5 “Tsutsala nongu gholo khiuala ___ mikhe aghi aye, pa pelo Alhou vilo khulupelo, ... eno Pano pesu otsunanike.”
10. Kiu ghola lono Bible study shilopi Kuchoyehsu no kichetsu anikya?
Isaya 28:10 “Kughengu ___ lakhi pesu ayehza lakhi shou bepuani, ___ lakhi shou ajo lakhi bepuani, ... hile kitila, hule kitila tsupuani.”
I Corinthiami 2:13 “Ikemu aghungu lo thimeqo ye ___ Ghungu no aghungu lo thime lakhi pesu lakhi lo kimighijuno kutsupiye puani.”
2 Pitor 1:20 “Kughengu Kuchoyehsu lo tungkuputsaqo ye ___ no pebidetsu keu kumo.”
HI ITHILO: Ni w luthu kukumusu lono Bible study shikepu kumo, Kiu kiu subject shi aghie pinamu (hile kitila, hule kitila ) tsupuani, atsajo tipaqo pekithi puzu kimighi juno peithapenikeu shipuatsu ani. Bible pelo Bible ghili pipelo. Tishi aye tilehi kuchou hu pakutoshino mutsumishei ipeghivenani. Titoi Jisu no Emmaus laghi lo chekeu Pa khopemi pama pelo “Paye kuchouno Messiah kena ipi ithilupeke.” (Luk 24:27).
11. Kuchoyehsu study shikeu lono ningu lau kiu shitsukya?
2 Timothi 3:15 “Eno noye Kuchoyehsu ghili ithilu, eno tipau no Jisu Christo kupulu vechewono ___ ithulupenike ghenguno opelo alokutsu ithulupeke.”
HI ITHILO: Kuchoyehsu vechewono ningu ye Alhou no xachilekulu kupughu kije shipuakeu ghili ithilupeke. Hi ye thivenikuau timiqo lau akhoto pithikutsu tsa lakhike.
12. Jisu no pikeu kiqi lo, ningu ye khilauno kuchou (truth) phulunaniepi kya?
Johan 14:6 Jisu no pa vilo pi:“Niye alaghi, kuchou, eno ___ ke.”
Johan 17:17 “O ___ no kuchou ke.”
HI ITHILO: Kuchou (truth) ipi akeu ye Alhou tsa – Bible ke. Ishi ayeghiqha hipau lo kuchou (truth) ipi akeuye kiukeno khiunomu phumovea. Eno tipau visavili ye kiu kya? ipienapi aye, shilukusa, aghichhe aghime kitikhi, kuqa kumulo eno akithi ke. Thime thokha kumtsu ghili kuchou ye Kuchoyehsu lo likhino phulu anike. Kuchoyehsu phi eno Alhou puluLuku likhino timi lakhi pesu ililai shitsulu cheni (Johan 8:32) Eno panongu sasu alokivi kuxu lo ighilu puzu panongu pelo kupukuno kuxu lo xulu chenipeke (Johan 15: 11).
13. Kuchoyehsu eno Bible study shikeu lo kiu kutughutsukeu anikya?
2 Timothi 2:15 “Okutoshi Alhou gizulo ikhipesu tsunike ghenguno lotsuloghui shilo, Kuchou tsaqo hu achipi lono pe ___ lo.”
2 Pitor 3:16 “Pa w yehsuqo kumtsu lo ... thime hami ighono mukamughai vethakumlapu ani, eno mthakemiqono kuchoyehsu kutauqo lo toi tipaqo ___ vekeu lono pano likhi pano ___ keu shive cheni.”
HI ITHILO: Achipi lono kuchou tsa pesu kije lo ipikeu kiqiye, achipi lono kuchou tsa pebide, eno kuchou lo peithalo. Kuchou tsa hu pesu tuchighive aye tile kumsapu ani. Alhou tsa kuchou hu pesu nigho ni pulou shinishikeu lo pebidesuvekeu lo kumsapu ani. Kuchoyehsu no palikhi pa ghili pebidetsunani. Tipau heche vecheve aye ithipimive nani, ithipimive aye xakulu laghi vezuvenani.
14. Achineh lo kutsuchekeu kukutsutsaqo ningu ye kishi thejumayesakya?
Apostolmi 17:11 “Panongu ye atsa inikuto kughoilu, eno tsala pekighi lo thime hipaqo ye achipishi anikeomokeno Kuchoyehsu lo ___.”
Isaya 8:20 “ ___ lo eno ___ lo! Tsutsala panonguno hipau tsa kiqi lono picheghimove aye, tiye panongu lau ___ kuhake.”
HI ITHILO: Religious kukutsu kumtsu pesu Bible sasu kimighijulo. Tsutsala akukutsu tipau no Kuchoyehsu sasu aphiphi shi aghimove aye, tiye kichileuke, ikhilukeno qhivelo.
15. Jisu no Kuchoyehsu hepho piyekelo Pa khopemi Emmaus laghi lo chekeu pama ye kishiveakya?
Luk 24:32 Pano alaghi lo ningu sasu kuputsa chekelo, eno Kuchoyehsu laphe ningu piyekelo ningu ___ ___ ke kumokeshya?
16. Akhopeu pama no Jisu ye xuchileluvekeu ithive eno tungkuputsaqo hephopiyekeu ghokulupu pamaye kishivekya?
Luk 24:33 Tipau yikihedo lono pama ye Jerusalem lo___, tile pano chighi qhaqhi qono panongu sasu ngo aghikeu___ .”
HI ITHILO: Akhopemi pama ye Jisu no Kuchoyehsu hepho piyekeu tsaqo chilukelo pama mulo pitive, tipau sutsa hu pesu kutamiqo lau ghi kusajenishi kutuve. Titoi noghi ishi ninguno ashekichishi Bible study shi akeu ghili pesu kutami lau kusajenishi aghinanike pi nino laju ani.
NONO KHOCHILENIKEU
Noye Kuchoyehsu lo kukutsuqo qhoi vethaluno tipau papenishi anima?
Khokichile: ______
SUKUPHATSUKEU
Hi aqhou Bible lo tungkuputsa kimighi piye, momu kiqi tsukeu hami tsu ani. Kumusujukelo ninguno Kungumi ipi kucheni, tipau kiqiye kiu keno kichepiye ani.
Kungumi (Angel) ipikeu kiqi ye = Atsapemi (messenger) ipi.
Danel 8:16; 9:21; Luk 1:19, 26; Ibrimi 1:14.
Babylon ipikeu kiqi ye Achineh lo alaizuvekeu / Kubanguvekeu = (Religious apostasy / confusion)
Bothu 10:8-10; 11:6-9; Piyekusu 18:2, 3; 17:1-5
Beast ipikeu kiqiye akukaqha / yehpeka / mijekula kuka = (Kingdom / government / political power)
Danel 7:17, 23
Bread asho, ipiakeu kiqiye Alhou tsa = (Word of God)
Johan 6:35, 51, 52, 63)
Tungkuputsa lo atsala (Day) pesu ampe (year) ipi peitha cheni
Ezekeil 4:6; Akikihi 14:34
Dragon pesu (Satan or his agency) Tughami momu pa ghinikishiu ipi peitha cheni
Isaya 27:1; 30:6; Leshe 74:13, 14; Piyekusu 12:7-9; Ezekel 29:3; Jeremiya 51:34
Akishe (Forehead) ipi akeu pesu akukumsu (mind) ipi cheni
Rommians 7:25; Ezekel 3:8, 9
Aw (Hand) ipi akeu pesu akumla (work) lo peitha cheni
Yehtsapiu 9:10
Tuqhaliu (harlot) pesu achineh lo alaizuvekeu kukuhou (apostate church / religion)
Ipicheni Isaya 1:21-27; Jeremiya 3:1-3, 6-9
Akutsuqo pesu akhoto kukaqo/ayehkipemiqo / yehpekaqo ipikeu lo peitha cheni
Piyekusu 17:3, 9, 10
Akibo pesu kukami momu akukaqha ipi peitha cheni
Danel 7:24; 8:5, 21, 22; Zecharia 1:18, 19; Piyekusu 17:12
Bheriti pesu Jisu no ningu ghenguno aghashivetsukeu ipi peitha cheni
Johan 1:29; I Corinthianmi 5:7
Akulu Lamp pesu Alhou tsa (Word of God) ipi cheni
Leshe 19:105
Abongushuu (Lion) pesu Jisu Christo (Jesus Christ) kiqitsu cheni
Piyekusu 5:4-9
Amichipu (mark) pesu pulozah tsukeu mokeu michipu chishidatsukeu lo peitha cheni
Ezekel 9:4; Rommi 4:11; Piyekusu 13:17; 14:9-11; 7:2, 3
Naghutoqo (mountains) pesu mijekukula momu achineh ngo mijekula kukaqo pekuqhakeu (Political or religio-political power) sipicheni
Isaya 2:2, 3; Jeremiya 17:3; 31:23; 51:24, 25; Ezekel 27:22, 23; Danel 2:35, 44, 45
Thazu pesu Akimithe Ghungu ipi cheni
Zekharia 4:2-6; Piyekusu 4:5
Huchuikeu pesu axine momu shikuchhubevekeu ipi cheni
Isaya 1:18; Nahum 2:3; Piyekusu 17:1-4
Atuyitu (Rock) pesu Jisu, eno kuchou (Jesus/truth) ipi cheni
I Corinthiami 10:4; Isaya 8:13, 14; Rommi 9:33; Mathi 7:24
Apighi pesu Tughami kiqitsu ani
Piyekusu 12:9; 20:2
Ayepuqo pesu kungumi/atsapemi kiqitsu ani
Piyekusu 1:16, 20; 12:4, 7-9; Job 38:7
Khetsunhe sun pesu Jisu/atsakiviu kiqitsu ani
Leshe 84:11; Malaki 4:2; Mathi 17:2; Johan 8:12; 9:5
Azutakikihi pesu Alhou tsa kiqitsu ani
Ephesiami 6:17; Ibrimi 4:12
Kupukami pesu Jisu no itheno ideighinikeu do Ado pesu ampe kiqitsu ani
Danel 4:16, 23, 25, 32; 7:25; Danel 11:13
Azughiqo pesu timiqono kughuna akeu qha/timiqo/shiyehqo kiqitsu ani
Piyekusu 17:15
Aphi kimiyeqo pesu tokukulu/amikucho kiqitsu ani
Piyekusu 19:8; 3:5; 7:14
Amulhuqo (winds) pesu kichighikeu/ithoighoikeu/aghukishimulhu kiqitsu ani
Jeremiya 25:31-33; 49; 36, 37; 4:11-13; Zekharia 7:14 Tsughukhui keu totimi pesu kuchou kukuhou kiqitsu ani Jeremiya 6:2; 2 Corinthiami 11; 2; Ephesiami 5:23-27
Kuchhubekeu totimi pesu alaizuvekeu kukuhou kiqitsu ani
Ezekel 16:15- 58; 23:2- 21; Hosea 2:5; 3:1; Piyekusu 14:4