
Pishikiqhi Ghunguqo
1 Samuel 28:3-25
XU- GHILI..........

Akukau Saul ye pa w vethakulu hu kuhave eno msasheve. Philistine miqono pano mikhemuzukeu shiyeh eno miqemilei akeu ghushumiqo sasu aghushinike kutope ighive. Saul no mulokeuno, “tsutsala Samuel hile aghike aye, niye kiu shimayesakeno I vilo pinicheke.” Ikemu Israel mi tungkupuu akijeu ye thvekeu ampe hami wovea. Alokumkau amuchou akukau ye tungkupumi momu achinehmi kutami lakhi pelo kiu kishimayesakeno pa laghi kichetsu penishi.
Ikemu Ampeu ye kiumu pa vilo pitsumove. Pano alhotheshi achekeloye paye Alhou sasu kupunukhoi xuche. Ikemu kughou pano akuka lakhu lo ikughiveke thiuye, paye ayikusashi Alhou tsa ghochileve. Tighenguno ishi pa w shilukusa loye Alhou no pa khochilemove “Tileno Saul no pa qemi vilo hitoi pi, ‘noye wuno tumumi lakhi phupe I tsulo, tishi aye Ino li lau wuno hipaqo ghili inijunike.” I Samuel 28:7 Alhou no khilemu hitoi tumumi sasu kusutsa kevilo ipi mutsumishei Pa w timiqo vilo pipuani. (Achineh 19:31; 20:27) Hipau ghili ithipulaghi Saul ye Alhou no kichetsukeu hebideve.
Endor lo totimi lakhi kithimi sasu kusutsa chekeu phulu, akukau no pakutoshi ajupekideve puzu li lau ighi eno atumuu vilo “Samuel saighi tsulo” ipi. Tileno atumuu no axashethuve eno Samuel sasu ighitsu eno pa puhavenikeu tsape tsu. Tile pikeuno, thoghiu Saul eno pa nu kuthu ghiqhivetsuni keu piqhive.
Thoghiu kuchouno Philistine miqono pa nu kuthu ghiqhivetsu, tithiu pa ghi izavekeu lono pa mulo kitilashive, eno palikhi pa zutakikihi lo kutungu puzu thive (I Samuel 31:2-4) Tungkupu khiu xuchile ithughi puzu Saul putsakeu ye Alhou launo keo pishikiqhiu tughami launo kya?
PHIJUNIKEU
Hi aqhou Bible kiyeh tsupuakeqo phiju puzu hetha puakeu lo shepichhiluvelo.
1. Aju khikhi Saul no ithuLukuye kuchouno Samuel tungkupuu keshya?
I Kukami 22:22 Ampeu no pa vilo pi, “kiu laghi lono pinikya” tileno pano, “Ino ___ ___ lakhi shi wuno pa w tungkupumiqo kichi lono pini, ipi”
Piyekusu 16:14 Kughengu tipaqo ye ___ ___ qono amichipu kumlaqo shi anike.
2. Kithimi ye ighieno kuxumi sasu kuputsalu nanikeshya?
Job 14:21 Pa nuliqono ighieno agigihu pa tsu anamu pa ye tipaqo ghili ___ chemo, panonguno pa pipusa anamu tipau ghilimu paye ithi chemo.
Yehtsapiu 9:5, 6, 10 Kughengu kuxumiqo ye panongu ye thivenani ipi ithi ani; ikemu kithimiqo ye kiumu ___ chemoe, kughengu panongu ghengu kiu saxumu kuha, kughengu panongu mulokite hu kuhavea. Eno panongu ___ eno ___ chekeu eno panonguno juanheshu chekeu hu kuhavea, momu panonguno khetsunhe qholo (pano kuxu lo) kiu mlachekeno tikumtsu kuhavea. Kughengu akumoki loye akumla,momu pughukiphe, momu ___ momu alokutsu kiumu kuha.
HI ITHILO: Kuchou no kithimi ye kiumu ithi chemo, ayeghi lo kiu shi ipeghi anikeno tipaqo ghili kiumu ithichemo.
Leshe 115:17 Kithimi ye Ampeu sheluchemo.
Leshe 6:5 Thiveke thiu ye tile kumsukulu kiumu kuha.
Job 7:10 Paye khilemu pa ki lo ide ighichemo.
Isaya 38:18 Thiveke thiu ye akishe Alhou tsulu chemo.
Leshe 146:4 Pa kupughu kumtsu kuhave cheni.
3. Piyekusu kaku kiqi lo akithi khadu ye khiuno pe aniepikya?
Piyekusu 1:18 ___ khiu ___ achekeu huke, eno ___ eno julo, Niye alhokuthu ghengu lono xuchileluve ake. Amen. Eno Ino akumoki eno akithi khadu peani.
HI ITHILO: Bible lo mutsumishei ani: Jisu likhino akithi khadu pe ani. Tighenguno ninguno Pa lau wuno akithi ghili inijuni.
4. Hukuthu lo Pa ye kishi timi mla pikya?
Bothu 1:7 Eno Ampeu Alhou no ayeghi ___ pesu timi mla, eno pa nigi lo ___ tuthu shesutsu, eno timi ye lhoxu lakhi shive.
HI ITHILO: Pulhokusu (creation) lo thime kini shi ipeghikeu ani, (1) Alhou no ayeghi mukhu pesu timi xuagha kughu, eno (2) pa nigi lo akuxupu tuthu shesutsu. Tishikeu lono timi ye lhoxu lakhi shive.
5. Thive aye kiu shive chenikya?
Yehtsapiu 12:7 Tithiu ___ ye thosulo toi ayeghi shive cheni, eno ___ ye pa tsukeu Alhou lau idewovecheni.
HI ITHILO: Thive aye lhosukeu launo bidelau shive cheni. Aphimpi hu ayeghi shive eno atuthu momu aghungu (spirit) no pa tsukeu Alhou lau idewove cheni. Bible no mutsumishei pitsu akeuno, aghungu khikhi akuxupu tuthu keno tiye Alhou lau idewove cheni. Hukuthu lono Alhou no timi nigi lo shesutsukeu tuthu itaghi Pa lau idewove cheni (Jems 2:26; Job 27:3; Job 33:4) Leshe 104:29, 30 lono pi akeuno, “Nono panongu tuthu ikhiluvetsu, eno panonguye thivecheni eno ayeghi mukhu lo idewovecheni. Nono panongu lhosu eno O Ghungu (Spirit) atuthu (breath) pesu panongu tsu.”
6. Kithimi ye pano thivekethiu khilau wuve chenikya?
Job 21:32 eno pa ye ___ lo sasu ighivenani, eno akumoki khemi qhivenani.
Johan 5:28, 29 ___ ki lo ___ kumtsuno Pa ikighi sutsa chilunani.
HI ITHILO: Kithimi, amikuchomi eno amikuchokumomi kumtsu akumoki lo anani, eno Jisu no panongu kuke lo akumoki lono ithughi nani, tile hami asaxu tsunani, ikemu hamiye ghimevenani. Bible no mtsumilei pi akeuno, Akukau David ye xaluve ipi. Paye kungugha lo anikeshya?
7. Bible no mtsumilei pi akeuno, Akukau David ye xaluve ipi. Paye kungugha lo anikeshya?
Apostolmi 2:29 Timi eno athikuzumiqo, Ipelo ashu David ghili ililai nongu vilo pipelo, tiye paye ___ eno eno pa kumoki ye ishikutolo ni gholo aphi.
Apostolmi 2:34 Kughengu David ye kungughaqo lo ___ ke ___.
HI ITHILO: Pitor no mutsumishei pitsu akeuno, David ye thive eno shiqhove. Tinguno alau Ibrimi 11:32-40 lo pi akeuno tiqheli kumtsulo puluthomiqo ye asaxu tsumphi, ikemu ashekha lono kumtsu lau asaxu tsuni aphi (v. 39, 40)
8. Angulho (soul) ye thive chemo, eno aphimpi likhi thive cheni ipikeu ye kuchou keshya?
Ezekel 18:4 angulho kuxu (soul) khiu ___ shivekeno paye ___ nani.
Job 4:17 ___ (mortal) timiye Alhou nguno alau amikucho keshya?
I Timothi 6:15, 16 Kukamiqo shou Akukau eno ampemiqo shou ___ lau ___ thivechemokeu ani.
HI ITHILO: ningu ye angulho (soul), eno angulho (soul) ye thive cheni. Timi ye thiveni kuauke. Timi kuxu (soul) ye thive chemo ipikeu Bible lo khilemu kuha. Tiye timi kukutsuke.
9. Akimithemiqo ye kughouno thivechemokeu (immortal) pesu tsuniepi kya?
I Corinthiami 15:51-53 Ningu kumtsu asuchedo lakhi lono, anhekutsu khavi lono ___ sutsa lono ___. Kughengu afuko ighanani eno kithimiqo ye shipusa kumlapu lo ___ nani, eno hi thive chekeu hu thivekumlapu pepluve nani.
I Thessaloniami 4:16 Kughengu Ampeu no Pakutoshi kungugha lo ashekushu sutsa lakhi lono, akughushu kungumi lakhi sutsa gholono, eno Alhou fuko ghugha gholono iqighinani, eno atughushi Christo lono ___ paghi ___ nani.
HI ITHILO: Iye, amikuchomiqo ye xuchilekulu tsala lono thivechemokeu pepuluve nani. Ayikusamiqo ye tipau khilemu ithulumonani.
10. Bible no kishi akithi ghili piidetsu anikya?
Johan 11:11, 14 Ningu kusau Lazarus ye ___ ani; ... Lazarus ye thivekeu pi ake.
Mathi 27:52 Eno akumoki hu lhapheve, eno akimithemi kutomo phimpi ___ akeqo hu ithughive.
2 Samuel 7:12 Noye opuh noqo gholo ___ qhivelo.
I Thessaloniami 4:14 Jisu lono ___ akemiqo Alhou no xuputhuve nani
HI ITHILO: Bible no akithi ghili anguno piidetsu ani. Thivekemi lau kiu kukumusu mu kuha. Asuchedo chighi pungu pina ampe qhethonhe pinamu atho. Kithimi ye xuchilekulu tsala ighimoke kutolo tishi zu anani. Jisu no panongu kumtsu xuchileputhu nani. Kithimi ghunguqo ye kungumi ghinimiqoke, momu amikuchomiqo ghungu ke ipi kutsu chekeuye Bible lo kuhakeu kukutsuke.
11. Tumumi, axashemi eno shikipivi jeli kiunomu kithimi sasu kusutsamla ipi aye tishi aye panongu ye khuno kya?
Piyekusu 16:14 Tipaqo ye tughami ghunguqo ke, tipaqo no ___ kumla shi acheni.
HI ITHILO: Kungumi aghinimiqo vilo “hukuthu kumla shitsu chekeu ghunguqo” ke ipi ku cheni (Ibrimi 1:14) panonguno ayeghi lo timiqo kuphutsu acheni. Satan gholono kungumi haphevekeqo (Piyekusu 12:7-9) vilo ghi aghunguqo ipi ku cheni. Tipaqono timiqo pishiqhiluvenike ghenguno akumzapu kumla kutomo mla acheni. (Piyekusu 16:13, 14) panonguno amichipu kumla shikulupu kuka peitha puzu akimiki lono akumzapu kumla shieno timiqo pishiqhive acheni (2 Thessaloniami 2:9) Panonguno timiqo nhekithe lono kungugha lono ami suiqighi piyenani (Piyekusu 13:13) Shikipivi kumla shichenike ipi chekeqono kughou panongu ye kithimi ghungu sasu kusutsalu nani ipinikeno tiye panongu ye Satan ghunguqo sasu kusutsa chekemiqoke ipi ithivelo.(Isaya 8:19, 20)
12. Satan ye kiu shiye timiqo vilo kithimi ghunguqo ye xu anike pululo ipi chenikya?
Mathi 24:24, 25 Kichileu christoqo eno kichileu tungkupuqo ipeghinani, eno ___ kumla ___ shinani eno ___ nike ghenguno akichiqhikepu kumla shinani, tsutsala toluke aye panonguno ___ kutolo pishiqhive nani. Julo, hipaqo ghili Ino azuuno nongu vilo pi ighiveake.
HI ITHILO: Satan no timi pishiqhivekeu akiqi atughiu ye, “julo, noye kuchouno thivemonani” ipi. Bothu 3:4. Satan no timiqo pelo kithimi ghunguqo ye xu acheni ipi pulu luve aye pa ghinimiqono akimithemi, amikuchomi thivekeqo kimihi shi ighi puzu timiqo pishiqhive achenipe. “Panongu no akuvu lo ghinimi lakhi kimihi shieno ighinani (2 Corinthiami 11:13-15) Hitoi shi puzu pano Bible lo Alhou tsa pulumokemi timi asale pishiqhive acheni. Hitoi aghunguqo sasu kusutsakeu lo akupulu boqha kini ani
1) Kithimi ghunguqo ye xu acheni, momu thivechemo, eno
2) panonguno osasu kusutsalunani, eno noghi panongu sasu kusutsalunani ipi puluve chenipe. Eno ishiye ayeghiqhano akupulu hipau lo ani.Saul akukau no Endor lo topumi axasheu lakhi vilo, wuno Samuel tungkupuu kusasu ighilo ipi, kuchouno axasheliu no Samuel tungkupuu sutsa kimihi lono ighino Saul putsa.
13. Satan pishikiqhi hipau ye ashekha ghuloki kutolo tishi achenani keshya?
Piyekusu 18:23 O tumu lono ___ ___ pishiqhive nani.
Piyekusu 18:2 Babylon akijeu hu ikiqivea, ikiqivea, eno tughamiqo kungo a shivea, eno kichileu ___ khakutha a lakhi shivea.
Piyekusu 12:9 Aqau lo apighi, tughami eno Satan ipi kuchekeu huno ayeghiqha ___ pishiqhivea.
HI ITHILO: Satan no pa ghinimiqo pelo akumzapu kumla shi puzu ayeghiqha qhoi pishiqhivepe, pishiqhi ani, eno pishiqhivenani.
14. Alhokusa ghinimiqono akichiqhikepu kumla hitoi shi akeu lo Alhou ye kiu kishi pinanikya?
Achineh 20:27 Timi eno totimi khiuno ___ shi anikeno pa momu li ye kuchouno ___ venani.
I Timothi 4:1 Hamiye ___ launo ___ nani, eno pishikiqhi ghungu qo eno tughami kukutsuqo lo amulo tsuuve nani.
Ephesiami 5:11 ___ lo ___ mokeu kumlaqo sasu kuposhukevilo.
Galatiami 5:19-21 Ashi lo kumlaqo mutsumishei pephepiyetsu ani, tiye ashupu, asalha, mithemokeu kuxu, ajulho kumlla, ___ kimithikeu, kichighi mutokeu, anhekushu, aghakighide kumla, alikhiasala pukha keu, kuqhakumla, hebidekilekeu, aghichikupo, ghikiqhi, shokumuzu, zutizughaikeu, eno titoikeu kuxu.
Piyekusu 21:8 Tumumiqo ye ___ ___ eno amibalu pesu pitiqhinikeu no panongu saje shitsunani, eno panongu kithi tipau pesu akithi akiniu ipinani.
HI ITHILO: Mose ghulokiuno Alhou no ahza tsu ighikeuno, tusatumomi eno axashe lono kithimi ghungu sasu kusutsa chekemiqoye pithivenikeu zah tsu. Tipaqoye ye amiyizu lono pitiqhivenani, tipau pesu akithi akiniu ipi.
15. Alhou ye kiutoikeu jukuvu kuka pesu Pa w timiqo tsuniepikya?
Philippiami 3:10 Tile Ino Pa ithinani, eno Pano ___ keu kuka ithinani.
HI ITHILO: Jisu no I pelo achipiu kuxu lo xu aghieno xuchile ithughikulupu kuka pesu I tsunani. Akuka hitoikeu pesu ni tsu akeu lo ningu ye kishieno tipau lumove nikya? Tipau ye ningu ghenguno ighono amekusho lakhike kumo keshya? Tighenguno Jisu no ningu vilo alhokusa kuka launo xaide ighiveno akimithe lono akumzapu kumla shi puzu kungugha kukaqha ghenguno kutolulopi kutughutsu ani (Philippiami 1:6).
NONO KHOCHILENIKEU
Ayeghi lo kiu shi ipeghi anikeno tikumtsu Alhou no w ghakusu qholo ani ipi nono ikhilu aghiaye, tishi aye okuxu ghi pesu Pa w ghakusu qholo qhivemo keshya?
Khokichile: ______
SUKUPHATSUKEU
O pelo alau study shipenike ghenguno akiqi hami alau sukuphatsu ani.
Jisu no pa vilo, “noye I gho lo Paradise lo ngonani” ipi piqhikeu kiqi ye paye paikhavi iku kungugha lo ngove keshya? Jisu no Luk 23:43 lo pikeu tsa hipau kuchoyehsu no khochiletsu ani.
Jisu ye tipani no kungugha lo ikuve keshya?
Pano xuchile keu inaqhe akumoki ghutu lo Pano Mary vilo ishi pi, “I bu kevilo, kughengu Niye I Puh lau ikuni aphike.” Johan 20:7. Jisu ye Pano xuchilekulu tsala Sunday inaqhe Pa Puh lau ikuni aphike ipi aye Paye kishieno Pa yedakeu tsala Friday lono kungugha lo ikuvenikya!
Tishi aye Pa ye kishieno akukupukau vilo “Noye ishi no I gholo Paradaise lo ngonani” ipi kya? Atsa hipau lo kubangu ipeghivekeu ye Greek original pekibide lo comma eno period chosu keu kuhavekeu lono ipeghi ani. Nono puluna pulumonamu, hile shikipimi lakhi akeu ye atsajo lakhi lo coma chosumovekeu lono atsajo qhoi ithikubangukeu lo ilove ani. Hipau lo ninguno mutsumishei ithivenikeu ye Ampeu no akupukau vilo: “Ino ishino ovilo pini, noye I gholo Paradise lo ngonani” ipike.
Ampeu eno Akukau ke ghenguno Pa pukhu Pa w pesu asu lo yedapuaghi kithisinamu Pa ye “ishi mu” “thoghiumu” Pa khopemi Pa qhiveno povekeqo xaphekulupu kuka ani.
Ghulo lakhi loye akupukau eno kutami kutomo Jisu ikhiliuvekemiqo kumtsu xuchile ithughieno Jisu gholo Paradise lo ngonani.
Akiniu no, Aghungu (Spirit) ipi akeu ngo atuthu (Breath) ipi akeu pama dolo kiu kiyequ anikya?
Job 27:3 lo, aghungu ipi akeu ngo atuthu ipi akeu pama atho. Job no alau pikeuno, aghungu momu atuthu ye pa nigi lo ani ipi. Pulhokusu lo Alhou no Pa tuthu pesu Adam nigi lo sutsukeu (Bothubo 2:7) ghili kumsujulo. Tighenguno timi no thivekelo aghungu khikhi Alhou lau idewove cheni ipi akeu ye kutau kiumu kumo kemu atuthu pi anikethono aghungu kutau aphimpi puchemokeu pi amoke.
Timi lakhino thivekelo pa ghungu ye khilau wuve chenie pikya?
Pulhokusu lo thime kini kuqha pe angulho kua lhoxu (soul) shipuatsu ani. Aphi mpi eno atuthu pama. Alhou no ayeghi pesu timi xuagha (form) kughuphe, eno tipau nigi lo akuxupu tuthu shesutsu, eno timi ye angulho kua lhoxu lakhi shive.Thime hikuma kuqhamo keloye tile angulho kua lhoxu lakhi ipeghi mla. Timi no thive aye aphimpi ye ayeghi mukhu pesu mla puanike ghenguno ayeghi mukhu shivenani, eno pa tuthu ye Alhou no tsukeuke ghenguno Alhou lau idewove nani. Pa ghungu (soul) khikhi angulho kua lhoxu ipi akeu ye khilaumu wuvekepu kuha. Tipau ye kuhavekeu shivenani. Kichekipiye lakhi, nono aghughakulu kuqu kelo aghughakulu piti puhave aye ami mili ghi kuhave nani. Ami mili tpau ye matches bolo ide ilove chemo. Titoi timi luthu lakhi kuxu ghi ke. Atuthu kuhave aye timi ye ayeghi mukhu shivenani.
Tungkuputsa Lo Kuchou Thebei Ithulu Akeu, Akiphi 9 ©2022 Amazing Facts International All Rights Reserved